Kam sa vybrať s celou rodinou na výlet či túru? Tipy Pravdy na miesta, kde získate výhľad i nadhľad. Príbehy rozhľadní si prečítate každý štvrtok.
Vrch Dubeň je pevnou a nedeliteľnou súčasťou Kysuckej vrchoviny. Leží tri kilometre severne od krajského mesta, priamo nad dedinou Teplička nad Váhom, a má pretiahnutý tvar, takže jeho chrbát akoby spájal túto obec so žilinskou mestskou časťou Budatín.
Jeho južné svahy ovlažuje Váh. Je pokrytý hustým lesným porastom a pohľad z neho na Žilinu a Lúčanskú Malú Fatru dovoľujú sem-tam len maličké priezory pomedzi zeleň.
Nad všetkými drevinami však veľkolepo dominuje obrovský hranol, na ktorom sa striedajú turisti s fotoaparátmi v ruke.
Zaujímavosťou je, že vyhliadkovú vežu nepostavili na najvyššom bode vrchu Dubeň, ale na mieste, odkiaľ sa turistom naskytne najkrajší pohľad na centrum Žiliny.
Foto: Mesto Žilina
Aj keď rozhľadňu otvorili ešte len vlani, nápad postaviť na vrchu vyhliadkovú vežu pochádza už z roku 1995.
Veľké plány sa však vtedy pozastavili a k idei sa Žilinčania vrátili až po 22 rokoch. Samotné práce na jej vztýčení trvali asi pol roka a nakoniec ju začiatkom roka 2018 odovzdali do užívania nadšenej verejnosti.
Nahor to redne
Svojím moderným dizajnom sa mierne líši od klasických rozhľadní. Navrhli ju ako gigantický hranol obitý drevenými latami, ktorých hustota sa zdola smerom nahor zmenšuje. Dve najvyššie poschodia sú úplne odkryté.
Nie, nejde o nedostatok materiálu, ktorý si pracovníci všimli až pred dokončením, bol to architektonický a veľmi efektný zámer.
Vnútrajšok vyhliadky ukrýva oceľovú konštrukciu so schodiskom a s desiatimi plošinami. Prvé podlažie sa nachádza vo výške 572 metrov nad morom, najvyšší bod veže sa vyšplhal do nadmorskej výšky 598 metrov.
Foto: Mesto Žilina
Komu by sa nechcelo zdolať všetky poschodia, môže sa uspokojiť s výhľadom aj z nižších – ten tiež stojí na to.
Z veže je očarujúci panoramatický pohľad na celé okolie – dole je ako na dlani Žilina, ďalej sa črtajú kopce Malej Fatry, Ľadonhora – druhý najvyšší vrch Kysuckej vrchoviny, aj roztrúsené kysucké dedinky.
Prvá či druhá?
Rozhľadňa nad Žilinou je otvorená celoročne a nenáročná trasa z nej skutočne robí vhodný cieľ na výlety takmer za každého počasia. Ak by sa po ceste výletníkom pritrafil dážď, ochráni ich prístrešok a kryté lavičky s ohniskami osadené pozdĺž celej trasy.
Na vrchol Dubňa vedú dve hlavné turistické cesty – po červenej značke štvorkilometrová zo Zástrania či dvojkilometrová zo žilinského Budatína, alebo zo Zádubnia, či Tepličky nad Váhom. Autom sa dá dostať do Zástrania aj Budatína a zaparkovať, ďalej treba pokračovať pešo.
Foto: SHUTTERSTOCK
Trasu zo Zádubnia dlhú asi jeden a pol kilometra označujú domáci ako jednoduchšiu. Minitúra trvá približne trištvrte hodiny a spočiatku prevedie strmou lúkou, aby vzápätí vlákala medzi stromy až na hrebeň kopca a potom už len rovno k rozhľadni.
Ferrata Martinské hole
Komu by sa prechádzková turistika na Dubeň málila, môže si kondíciu potrénovať v komplikovanejšom teréne, asi 30 kilometrov južnejšie, pri Martine.
Už len samotný fakt, že ide o – hovorovo povedané, zaistenú lezeckú trasu – jej pridáva na náročnosti.
A preto sem bez náležitého výstroja, ako je poriadna obuv, prilba, lezecký sedací úväz, tlmič pádov a rukavice, neradno ani vstupovať. Kto tieto pomôcky nemá, môže si ich jednoducho požičať.
Na ferrate čaká na odvážlivcov lozenie po skalných previsoch aj zdolávanie rebríkov a prechod drevenými mostíkmi. Z tohto vymenovania je jasné, že menej zdatní by mali radšej počkať doma pri limonáde. Vstup majú povolený deti od 10 rokov v sprievode rodičov.
Čo sa týka čísel – via ferrata meria niečo vyše dvanásť kilometrov a jej pokorenie zaberie asi päť hodín. Nohy si budú večer dobre pamätať prevýšenie 785 metrov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Celá trasa vedie popri Pivovarskom potoku, ktorý vyryl v Martinských holiach pôsobivú roklinu a steká spod hrebeňa Lúčanskej Malej Fatry do Martina.
Ferrata Horskej záchrannej služby na Martinských holiach je bezplatná a prístupná takmer po celý rok okrem uzávery (od 15. septembra až do 31. októbra 2019).
Štartuje sa k nej v Martine-Stráňach, odkiaľ sa treba nechať asi hodinu viesť červenou značkou ku kaňonu.
Samotná ferrata má dva jednosmerné varianty, ľahšia cesta B smeruje doľava, náročnejšia C vedie vpravo. Obe sa však nakoniec, po úspešnom absolvovaní, stretajú na mieste, kde už čaká chápavá lavička a vypína sa dvojkríž. Tam sa všetci príjemne unavení zapisujú do knihy „návštev“ (ale pokojne môžu pridať aj nejakú sťažnosť či prianie).
Po zápise a posedení už len stačí nastúpiť na modrú trasu, ktorá dovedie k chatkám na Martinských holiach. Tam sa farba opäť mení, tentoraz na žltú, ktorá výletníkov vráti späť do Strání.
Ferrata na Martinských holiach je prvou ferratou na Slovensku, ktorá otvorila svoju kamenno-železnú náruč širokej turistickej verejnosti. Vybudovali ju dobrovoľníci z Horskej záchrannej služby a sprístupnili v lete roku 2014.
Kam na výlet: 5 tipov v okolí
- 1/ Lietavský hrad – patrí medzi najväčšie a najkrajšie zachované zrúcaniny.
- 2/ Hradisko Veľký vrch – jedna z najväčších a najvýznamnejších pamiatok svojho druhu.
- 3/ Poluvsianska skalná ihla – chránený prírodný výtvor, dolomitový stĺp.
- 4/ Asfaltové jazero Nezbudská Lúčka – najbohatší výskyt prírodného asfaltu a jediný lom na jeho ťažbu v Európe.
- 5/ Jaskyňa Šarkania diera v Súľovských skalách – úkaz dlhý 58 metrov je dielom presakujúcej povrchovej vody.