Sovietske vedenie v kritických mesiacoch po havárii poslalo do Černobyľu odhadom 7000 Litovcov, veľa z nich proti ich vôli. Zaradili sa medzi ostatných odpratávačov pochádzajúcich z celého Sovietskeho zväzu. Mnoho z nich v dôsledku toho teraz trápia choroby a zdravotné problémy.
Dnes šesťdesiatjedenročný Kestutis Kazlauskas bol vtedy 28-ročný odvedenec, ktorý v tábore 30 kilometrov od Černobyľu strávil 105 dní. Pomáhal budovať hrádzu, ktorá mala odfiltrovať radiácii z rieky.
„Cítili sme sa, ako keby sme išli do vojny,“ povedal. „Išli sme tam zomrieť a boli sme takmer prekvapení, že sme sa vrátili živí.“
Podľa nasadených odpratávačov sú seriál a jeho pozitívne prijatie zo strany kritikov bolestnou pripomienkou, ako málo pozornosti sovietske úrady aj neskoršie litovské vlády pracovníkom pôsobiacim v rádioaktívnej oblasti venovali.
Títo ľudia dostali chybné merače radiácie, ktoré mali sledovať ich vystavenie ožiareniu, povedal Kazlauskas. Mnoho z nich kvôli stresu pilo miestnu samohonku, napriek informáciám, že bola vyrobená zo zamorenej vody. „Okamžite som mal problémy so štítnou žľazou, krvným tlakom a vypadávaním zubov,“ dodal.
Kazlauskas založil organizáciu bývalých odpratávačov, aby lobovala u úradov za väčšiu podporu, napríklad predčasný odchod do dôchodku. Vláda im síce poskytuje určité úľavy, avšak iba ak dokážu preukázať, že ich choroba súvisí s pobytom v Černobyle. To je však takmer nemožné.
Šesťdesiattriročný Algirdas Šimenas v dňoch bezprostredne po havárii mnohokrát prelietal vo vrtuľníku nad dymiacim reaktorom a pokúšal sa hasiť plamene.
„Darí sa mi dobre, ale nemyslím, že je spravodlivé, ako sa pristupuje k ostatným,“ povedal. Od generálneho tajomníka (ÚV KSSZ) Michaila Gorbačova dostal ručne písaný list vyjadrujúci uznanie, kvôli problémom so srdcom spojeným s ožiarením už však nikdy nemohol pilotovať vrtuľník alebo lietadlo.
Miniséria nominovaná na 19 cien Emmy zobrazuje dianie bezprostredne po havárii: rozsiahlu upratovaciu operáciu aj vyšetrovanie katastrofy, ktorú spôsobil chybne vykonaný bezpečnostný test černobyľského reaktora. Jeho výbuch rozniesol rádioaktívny spád po väčšine Európy.
Skupiny zahraničných návštevníkov si teraz môžu prejsť miesta natáčania, najmä litovskú jadrovú elektráreň Ignalina. Predtým, než ju pred desiatimi rokmi vyradili z prevádzky, v nej fungoval rovnaký typ reaktorov ako v Černobyle. Mala aj rovnaké velenie.
Jadro v elektrárni zostáva silne rádioaktívne a spočíva sedem metrov pod ochrannou vrstvou, po ktorej dnes chodia turisti.
„Keď sme sa prechádzali po jadrovom reaktore, (sprievodkyňa) vysvetľovala, na čom sme vlastne stáli. Dostal som trochu nepríjemný pocit,“ povedal 32-ročný britských turista Tom Slaytor, oblečený do bielej kombinézy, vysokých topánok a modrej bezpečnostnej prilby. Na konci prehliadky prejde každý kontrolou radiácie.
Po odvysielaní seriálu sú prehliadky rezervované až do januára 2020, a to aj napriek tomu, že bývalá elektráreň kvôli vysokému dopytu zdvojnásobila kapacitu exkurzií.
Prehliadky sa vykonávajú aj vo Fabijoniskesu. V tejto štvrti litovského hlavného mesta Vilniusu sa natáčali scény z mesta Pripjať, kde bývali zamestnanci černobyľskej elektrárne a ktoré sa neskôr stalo zakázanou zónou.