Devínska Kobyla: Stepný kraj pomohli obnoviť kozy

, 10.08.2019 06:00
Devínska Kobyla, Kozy
Vďaka paseniu kôz sa na Devínskej Kobyle podarilo zachrániť stepný biotop chráneného územia. Autor:

Ešte pred 70 rokmi sa spodná časť Devínskej Kobyly podobala na step. Bola takmer holá, bez stromov, lebo ju využívali ako pastvinu. Potom s tým však prestali a ráz krajiny sa rýchlo zmenil. Pribúdali stromy a kríky, rozširoval sa les. Dnes táto cenná lokalita blízko Bratislavy opäť získava stepný charakter.

Začali z nej odstraňovať nevhodné dreviny, no najmä – obnovili pasienok pre kozy. Je to aj ich zásluha, že sa miestu vracia pôvodná tvár a rozmanitosť života.

To, že je Devínska Kobyla od roku 1964 prírodnou rezerváciou a už aj územím európskeho významu, nie je náhoda. Je to nesmierne zaujímavá oblasť, a to nielen polohou či paleontologickými nálezmi. Vzácna je hlavne pre svoj stepný biotop.

„Sú tu síce aj lesy, kríky, lúky či pasienky, ale najcennejšie časti tejto lokality sú práve tie stepné. Najväčšia časť druhového bohatstva sa viaže na trávnaté plochy, ktoré nie sú zarastené stromami,“ hodnotí Pavol Littera, podpredseda Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).

Za to, že má tento kraj takú obdivuhodnú pestrosť – vo vegetácii, v ríši hmyzu aj zvierat, vďačí svojmu geologickému zloženiu a minulosti. Kvôli pastve sa tu dlho udržiavalo pásmo bez lesa. Prírodnými podmienkami to preto pripomína oblasť Stredomoria. Nájdeme tu suché skalnaté svahy, ktoré v lete zalieva slnko – takmer ako v Chorvátsku.

„Ak má človek otvorené oči a je schopný vnímať prírodu, je dobré zájsť i na takéto miesta na Slovensku. Samozrejme, more tu nemáme, no je to veľmi pekná lokalita, ktorú sa oplatí vidieť. Je to naše prírodné dedičstvo,“ nadchýna sa ochranár.

Manažérky kozy

Nechýbalo veľa a Devínska Kobyla mohla svoj stepný unikát stratiť. Tým, že vznikol rukou človeka, ktorá ho ďalej formovala pastvou, bol na to viazaný.

„Keby sme túto lokalitu nechali bez starostlivosti, tak by v priebehu možno 50 rokov zarástla na hustú džungľu kríkov, ktoré sú často pichľavé. Pre ľudí by bola nepriechodná a zanikli by aj vhodné podmienky pre prírodné bohatstvo,“ zamýšľa sa Littera.

Väčšina druhov, čo tu žije, potrebuje otvorené slnečné plochy. Ak by územie zarástlo, to najcennejšie, čo sa na ňom nachádza – stepné druhy – by nadobro vymizlo. BROZ preto už v roku 2012 prijal opatrenia, aby jeho pôvodný ráz zachránil. O rok neskôr sa tu po dlhom čase znova objavili kozy.

Kozám chutia aj tŕnisté kríky.
Kozám chutia aj tŕnisté kríky. Autor: BROZ

„Žijú v dvoch stádach, ktoré majú zhruba po 50 kusov. Jedno chodí s pastierom, druhé sa pasie samo na oplotenom pozemku,“ približuje Littera. Prvý projekt sa už skončil, no BROZ teraz realizuje nový, ktorý v rámci programu Life podporila Európska komisia i ministerstvo životného prostredia. A prečo práve kozy a nie kravy či ovce?

„Na spásanie sú najlepšie kozy,“ odpovedá ochranár a s úsmevom dodáva: „Hovorím, že sú to naše manažérky, lebo "manažujú“ túto lokalitu. Starajú sa o ňu. Najviac im chutia práve výhonky kríkov a mladé lístky. Navyše sú schopné obhrýzať aj tŕnisté kroviny."

Nápad sa osvedčil, kozy ako manažérky nesklamali. Celková výmera lesostepných častí na Kobyle má vyše sto hektárov, s čím si tieto prežúvavce hravo poradili. Pomohli obnoviť stepné plochy a zachovať tak prírodnú hodnotu územia.

Spásajú takmer všetko, dostanú sa i na nedostupné miesta. Už na vyprahnutej ploche vo Waitovom lome vidno vyschnuté a poobhrýzané kríky. Na prvý pohľad to azda vyzerá zanedbane, ale ochranári to tak nechávajú úmyselne. Príroda nepotrebuje poupratovať, riadi sa vlastným poriadkom. "Najjednoduchšie by bolo, keby sme to vykosili alebo prešli mulčovačom. Bola by to pekná, úhľadná lúka. My sme tu však schválne nechali aj tie suché kríky, pretože sú pre prírodu cenné,“ zdôvodňuje Littera.

V mŕtvom dreve sa vyvíja viacero druhov hmyzu. Pre prírodu má preto veľký význam i suchý strom či krík. „Keď teda vidíme, že nejaký strom vyschol a tým uvoľnil miesto pre stepné druhy, necháme ho tak. To je to najlepšie, čo s tým môžeme urobiť,“ tvrdí ekológ.

Krása rozmanitosti

Stepný biotop je veľmi cenný. Vyskytuje sa síce aj v iných kútoch Slovenska, no Devínska Kobyla je jednou z najvzácnejších a najkrajších lokalít. Biodiverzita, teda rozmanitosť rastlinných a živočíšnych druhov, je tu ohromujúca.

Vyskytuje sa tu napríklad viac ako tisíc druhov rastlín, čo znamená, že vyše tretiny všetkých rastlinných druhov na Slovensku nájdeme práve na tomto malom území.

„Je tu úžasné druhové bohatstvo. A väčšina tých druhov sa viaže práve na tieto stepné biotopy, preto ich potrebujeme udržať,“ varuje Littera.

Zo vzácnych rastlín, čo tu našli domov, možno spomenúť napríklad pichľavý rešetliak skalný, ktorý už inde na Slovensku nenájdeme. Z pasenia kôz tu majú úžitok tiež chránené orchidey, hlaváčik jarný s nádhernými žltými kvetmi, poniklec či fialový kosatec.

Poniklec veľkokvetý.
Poniklec veľkokvetý. Autor: BROZ

Rezervácia je i rajom motýľov – zo všetkých druhov na našom území ich tu žije takmer polovica. Z hmyzu stojí za zmienku napríklad sága stepná, najväčšia kobylka na Slovensku, či lajniak skarabeusovitý.

Z vtákov je to zase včelárik zlatý – jeden z najpestrejšie sfarbených operencov u nás, ktorý si vďaka tomu vyslúžil prezývku slovenský papagáj, či dudok chochlatý. Zimné mesiace tu trávi vzácny murárik červenokrídly alebo netopier uchaňa čierna.

Včelárik zlatý, ktorého volajú aj slovenský...
Včelárik zlatý, ktorého volajú aj slovenský papagáj. Autor: BROZ

Ak má turista šťastie, veľa z toho môže vidieť na vlastné oči. Nezodpovední ľudia tu však narobia i problémy. Najmä keď sú na prechádzke so psom, vyrušujú pasúce sa kozy.

"Nikomu nebránime, aby sem chodil, no treba si uvedomiť, že je to prírodná rezervácia, kde by sa ľudia mali pohybovať iba po vyznačených chodníkoch,“ pripomína ochranár.

Kam na výlet: 7 tipov v okolí

  • 1/ Hrad Devín – zrúcanina na brale s výhľadom na sútok Dunaja s Moravou.
  • 2/ Raketová základňa na Devínskej Kobyle – ruina vojenského zariadenia z čias socializmu.
  • 3/ Písaný kameň – pozostatok hraničného kameňa z roku 1600 s vytesaným číslom 11 a erbom Prešporka stojí v lese asi 3 km od Lamača.
  • 4/ Hrad Pajštún – zrúcanina hradu na kopci medzi Stupavou a Borinkou.
  • 5/ Cyklomost slobody – obľúbený most v Devínskej Novej Vsi vedie ponad Moravu do Rakúska k honosnému zámku Schlosshof.
  • 6/ Tarzania – lanový park pre lezcov, asi 100 m od cyklomostu.
  • 7/ Sokoliareň a minizoo Devín
Jašterica zelená, najväčšia jašterica na...
Jašterica zelená, najväčšia jašterica na Slovensku. Autor: BROZ

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Devín #Devínska Kobyla #Známe neznáme Slovensko #Poklady flóry a fauny #Leto na Slovensku
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku