Bobria kožušina je jednou z najhustejších. Obsahuje vyše 30-tisíc chlpov na jednom štvorcovom centimetri. To je jedno z vysvetlení, prečo bobor aj na Slovensku vymizol. Približne od 90. rokov minulého storočia sa však vracia späť, prichádza z Rakúska a tiež z Poľska. A budí rozruch.
Lovisko vlkov
Prírodovedcom a milovníkom prírody ponúka na Záhorí, v Malých Karpatoch, v Poloninách, v okolí Váhu či dokonca Nitry a Žitavy a na ďalších miestach po celom Slovensku fascinujúce divadlo. V priamom prenose pretvára krajinu. Na živšiu, prerastenú šťavnatou trávou a vzácnymi orchideami (napríklad vemenník dvojlistý). Kŕkajúcu, plnú žiab, žubrienok. Bohatú na hmyz, rôzne vtáky. Striehnu tu líšky, dakde dokonca lovia vlky. A to všetko vďaka vode, ktorej bobor nedovolil „uponáhľane“ odtiecť.
„Staviteľmi bobrích hrádzí sú samičky. Samčeky prinášajú materiál,“ vysvetľuje Viktor Mlynek, strážca zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Využívajú na to trsy trávy, konáre. Ohlodávajú kmene stromov, ktoré sú naklonené nad vodou. Obhryzú ich do kužeľa, akoby niekto zastrúhal obrovskú ceruzku. Drevom a kôrou sa aj živia. Aj preto vyvolal bobor hlavybôľ u správcov nitrianskeho Mestského parku na Sihoti, keď tam zavítal pred tromi rokmi. Musel odísť, spustili mu vodu v jazerách. Pováľal vyše 15 stromov. Bobor však dokáže vysadiť celý les.
„Bobor nielenže konzumuje úlomky vŕb. Časť z nich pichá do zeme. Po čase zapustia korienky a takto vlastne vysádza vŕbový brehový porast,“ prezrádza Mlynek. Bobrovisku tróni bobrí hrad. Obrovská a dômyselná stavba, ktorá môže mať výšku až tri metre a základňu širokú 20 metrov. Bobry do nej vchádzajú zospodu pod vodnou hladinou. Vychádzajú z nej večer, najaktívnejšie sú v noci. Podľa Mlyneka tvoria bobry páry na celý život. „Počas ruje sú páry k sebe veľmi nežné. Objímajú sa, láskajú.“ Vo voľnej prírode sa dožívajú 15 až 20 rokov. Mláďatá po treťom roku života začínajú osídľovať vlastné teritórium.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Duch lesa
Bobry migrujú zväčša pozdĺž riek, no nezriedka putujú aj cez horské sedlá. V apríli napríklad spozorovali bobra v blízkosti liečebného ústavu pod Zoborom v Nitre.
„Bobra na celom Slovensku vyhubili. No odkedy ho Rakúšania začali introdukovať do voľnej prírody, prechádza aj k nám. Ľudia si naňho pomaly zvykajú. Je dôležitou súčasťou prírody. Bol tu pred nami a bude tu aj po nás. Ak spraví na nejakom toku rozumnú hrádzu, v ktorej zadrží vodu, môžeme povedať, že je vlastne aj taký vodohospodár,“ dodáva Mlynek. Nuž a bobroviská sú ideálnym miestom pre možný návrat ďalšieho tajomného a majestátneho lesného tvora, najväčšieho z jeleňovitých. Losa.
Dospelý los mokraďový váži 300 až 500 kilogramov, čo je zhruba dvojnásobok toho, koľko váži dospelý jeleň. Parožie samcov meria takmer dva metre. Los je neprehliadnuteľný a má inú povahu ako jelene alebo srny, nevyplaší sa tak ľahko, je si vedomý svojej sily. No najmä je to ďalší z množstva dielikov, ktoré v slovenskej prírode chýbajú. Do 17. storočia bol jej samozrejmou súčasťou.
Aj za jeho vymiznutím sa skrýva čoraz intenzívnejšie využívanie krajiny človekom a úbytok prirodzených biotopov. No svoj podiel na tom má aj chaos a bieda po tureckých vojnách a protihabsburských povstaniach. Veľký los predstavoval pomerne ľahký zdroj obživy.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Omyl
V roku 2015 priviezli do Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre prvé dva losy, Nika a Merga z Lotyšska, aby ich odborníci pozorovali a mohli spustiť projekt ich návratu do voľnej krajiny. Losy na Slovensko však chodia sporadicky aj samy z Poľska, kde žije 10-tisícová populácia. Pred šiestimi rokmi navštívili Slovensko štyri losy, putovali po Západných Tatrách, objavili sa v blízkosti Levoče, Martina a Tornale. Pred pätnástimi rokmi dokonca jednu losicu s mláďaťom spozorovali v okolí Nitry.
Jeden los sa zatúlal pred vyše 20 rokmi do okresu Michalovce. Poľovník, ktorý ho zastrelil, tvrdil, že nevedel, čo to je. Viktor Mlynek, strážca zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, opísal, ako podobným spôsobom prišla Nitra o svojho jediného kamzíka.
„Mali sme tu kamzíka, ktorý prišiel z Nízkych Tatier. Objavil sa dokonca pod Pyramídou na skalách v bývalom kameňolome. Vybavovali sme telemetrický obojok, aby sme vedeli pozorovať jeho ďalší pohyb. No v deň, keď k nám doniesli obojok s telemetriou, kamzíka zastrelil poľovník. Pomýlil si ho s ovcou.“
Kam na výlet: 5 tipov v okolí
- 1/ Hradisko Zobor je jednou z najstarších a najrozsiahlejších pamiatok v okolí Nitry.
- 2/ Dražovský kostolík kedysi zdobil päťdesiatkorunáčku, dnes dvojeurovú poštovú známku.
- 3/ Zoborská lesostep je národná prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1952.
- 4/ Zrúcanina hradu Gýmeš pri obci Jelenec.
- 5/ Zubria zvernica pri Topoľčiankach.