Ministerstvo v materiáli uviedlo, že nedostatočné financovanie priebežných opráv vyústilo až do terajšieho havarijného stavu viacerých objektov hradného komplexu.
Rekonštrukciu potrebuje najmä románsky palác z 13. storočia a západné paláce rozsiahlej stavby. Tam hrozí zrútenie múrov a klenieb, pričom nevyhovujúci je aj stav existujúcich podporných konštrukcií.
Zlý stav stavieb Spišského hradu, ktorý hojne navštevujú turisti, odhalil monitorovací prieskum. Z jeho výsledkov vyplýva, že poruchy a nedostatky konštrukcií sa najmä v poslednom období prehĺbili. Porušenie niektorých častí hradu označilo ministerstvo za kritické.
V spomínaných častiach hradu je napríklad nutné opraviť strechy a tiež steny či stropy.
Peniaze za rekonštrukciu chce úrad od vlády. Okrem samotných nákladov na sanačné práce si ďalšie peniaze vyžiada príprava projektu.
V roku 1994 sa v areáli Spišského hradu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, čiastočne zrútilo západné opevnenie dolného nádvoria.
Spišský hrad nie je jedinou slovenskou pamiatkou, ktorá je zapísaná na zozname UNESCO. Zaradené boli do neho okrem iných Banská Štiavnica, Bardejov, bukové pralesy či drevené kostoly.