Némethov mlyn, nazvaný podľa niekdajšieho majiteľa, stojí na ľavom brehu Malého Dunaja. Rieka v tejto oblasti vytvára meandrovité koryto.
Mlyny Malého Dunaja
Celý región tvorí úrodná nížina, a tak sa tu ľudia venovali obrábaniu pôdy. S tým je spojené aj mlynárske remeslo.
O mlynárstve vieme toho hojne z dobových záznamov. Prvé zmienky o lodných mlynoch na Dunaji pochádzajú už zo 14. storočia.
Z 18. storočia sa zachovali rôzne nariadenia, ktoré regulovali fungovanie lodných mlynov.
Do súčasnosti sa na Malom Dunaji zachovalo niekoľko vodných mlynov. Sú to technické pamiatky a obľúbené turistické atrakcie.
Z nepraktických lodných na šikovné kolové
Najstarší doklad o vodnom mlyne v Jelke pochádza z roku 1894. Pôvodne ho postavili ako lodný mlyn. Pozostával z dvoch veľkých člnov.
Jeden bol širší a na ňom stála mlynica, v ktorej sa nachádzali technické zariadenia a stroje na spracovanie obilia.
Na druhom, menšom člne, spočíval koniec hriadeľa veľkého vodného kolesa, ktoré bolo upevnené medzi týmito člnmi.
Poloha a postavenie člnov sa vždy menila podľa prúdu rieky.
Lodné mlyny však na rieke zaberali veľa miesta a prekážali lodnej doprave. V roku 1899 preto dostala rodina Némethovcov povolenie na prestavbu mlyna na kolový, teda stacionárny.
K brehu postavili 54 agátových kolov a na ne umiestnili mlynicu.
Neskôr, okolo roku 1916, zmodernizovali zariadenie a nadstavili ďalšie dve podlažia mlyna.
Šrotovník, lúpačka, triedička…
Technické zariadenie mlyna sa skladá z hnacieho systému, prevodovej a mlecej sústavy.
Srdcom hnacieho systému je veľké lodné koleso. Lepšiemu otáčaniu napomáhala hať vybudovaná v koryte rieky, aj dosková plošina umiestnená pod kolesom, ktorá usmerňovala silný prúd vody na spodný náhon.
Veľmi dôležitou súčasťou mlyna bola prevodová sústava. Tu, v Jelke, sa nachádza viacstupňová – na veľké vodné koleso sú napojené prevodové kolesá a tie zasa dávajú do pohybu ďalšie mlynské stroje.
Mlecia sústava obsahuje zmodernizované súčasti ako šrotovník, lúpačka, valcová stolica, triedička múky.
Premyslený systém
Samotný postup spracovania obilia na múku bol veľmi dômyselný. Proces sa začínal nasypaním zrna do koša a pomocou výťahového systému sa obilie dostalo na horné poschodie mlyna. Tam putovalo do čističky.
Odtiaľ sa dostalo do lúpačky a do valcovej stolice. Namletú múku nakoniec triedička rozdelila na hrubú, hladkú a na krúpy.
Foto: Jakub Ondrejka
Súčasťou mlyna v Jelke je aj šrotovník, kde sa medzi dvoma kameňmi mlelo obilie – obyčajne na šrot pre hospodárske zvieratá.
Nechýbala tu ani prašná komora, kde sa zachytával prach z procesu mletia.
Aj miniskanzen
Okrem mlyna nájdeme v areáli aj malý skanzen zameraný na poľnohospodársku minulosť Jelky.
Vozy, sane, pluhy, hrabačky a ďalšie menšie predmety, ktoré patrili ku každodennému životu ľudí na vidieku, darovali do expozície samotní obyvatelia obce.