Na trase Viedeň – Bratislava – Budapešť začali pravidelne premávať lode pred 189 rokmi. Plavba po prúde Dunaja trvala 14,5 hodiny, kým proti prúdu parník trasu zdolával aj dva dni.
Ako uviedol komunikačný odbor Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR, po Dunaji na trase Bratislava – Viedeň premáva iba jeden slovenský dopravca, a to Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava, a. s.
Výletné lode tejto spoločnosti odchádzajú z Bratislavy priamo z osobného prístavu, ktorý sa nachádza na Fajnorovom nábreží medzi mostom SNP a Starým mostom neďaleko historického centra mesta.
Plavba rýchloloďou z centra Bratislavy do Viedne vrátane preplavenia plavebných komôr vo Freudenau trvá hodinu a trištvrte. Podľa cestovného poriadku na rok 2019 premáva loď od 6. septembra do 20. októbra v piatky, soboty a nedele.
Loď odchádza každý spomínaný deň o 09:00 z Bratislavy s príchodom o 10:45 do Viedne. Výletníci dostanú vyše päťhodinovú prestávku a následne loď o 16:00 vyrazí z Viedne a do Bratislavy sa vráti o 17:30.
Počas letnej sezóny od 20. apríla do 1. septembra bol tento interval hustejší, loď premávala od stredy do nedele na každodennej báze.
Ako vyplýva z údajov Štatistického úradu SR, v rámci osobnej vodnej dopravy sa po riekach pretekajúcich cez Slovensko preplavilo v roku 2017 (najnovší štatistický údaj, pozn. SITA) 120,7-tisíca osôb, z toho 91,9-tisíca ľudí v rámci vnútroštátnej vodnej dopravy a zvyšných 28,8-tisíca ľudí v kontexte medzinárodnej vodnej dopravy.
Oproti roku 2016 to znamená zhruba 11-percentný pokles, vtedy sa totiž riekami preplavilo dokopy 135,7-tisíca ľudí, z toho 99,7-tisíca cestujúcich sa preplavilo v rámci krajiny a zvyšných 36-tisíc v medzinárodnej vodnej doprave.
Bratislava sa 14. septembra 1830 stala súčasťou nového osobného dopravného spojenia medzi dôležitými centrami rakúsko-uhorskej monarchie.
Rozvoj dopravy na Dunaji v 19. storočí umožnil dekrét cisára Františka I. z roku 1817, ktorý umožnil získať právo na prepravu paroloďou po riekach v monarchii, ak bol záujemca schopný predviesť loď s parným pohonom.
Prvú úspešnú plavbu na dlhšiu vzdialenosť predviedol 2. septembra 1818 kolesový parník Carolina.
Do Bratislavy priplával z Viedne za tri hodiny, zakotvil oproti Korunovačnému pahorku (dnešné Námestie Ľudovíta Štúra) a ďalší deň pokračoval v plavbe do Budapešti.
Na plavbu proti prúdu potom vyplával z Budapešti 16. septembra.
Podľa novín Pressburger Zeitung bola plavba Caroliny veľkou spoločenskou udalosťou. Udelením privilégií začala na Dunaji éra paroplavby, ktorá bola až do vybudovania železničného spojenia medzi Viedňou a Bratislavou najrýchlejším dopravným spojením.