Prvýkrát tak k úžine prenikli Európania.
Ohňová zem
Išlo o úzky pás mora s vyčnievajúcimi skalami, nebezpečnými plytčinami medzi drsným, skalným pobrežím kontinentu Južnej Ameriky a jej súostrovia – Ohňovej zeme. (Ttvoria ju hornaté ostrovy, ktoré sú pokračovaním Ánd. Dosahujú rozlohu 73 000 km2. Najväčším ostrovom je Isla Grande de Tierra del Fuego. V súčasnosti Ohňová zem patrí Chile a Argentíne). Morskú úžinu, ktorá spája dva oceány pomenovali podľa Magalhaesa. Počas plavby touto úzkou úžinou videl samotný moreplavec a jeho posádka dymiace ohne na súostroví nachádzajúcom sa na juhu. Na návršiach ich založili indianski obyvatelia ostrova možno ako varovanie a zároveň v ich osadách im horeli ohne pre každodennú potrebu. Rovnako hory „zabalené“ v oblakoch pôsobili, akoby sa z nich dymilo. Z týchto príčin dostalo súostrovie nachádzajúce sa južne od pevniny názov – Ohňová zem (španielsky Tierra del Fuego).
Ohňová zem ohraničuje úžinu z juhu i v súčasnosti. Jej pôvodní obyvatelia buď už vyhynuli alebo ich krv koluje pravdepodobne v žilách miestnych miešancov. Predpokladá sa, že pôvodný indiánsky obyvateľ Ohňovej zeme už nežije. Niektoré údaje hovoria o malom množstve posledných dožívajúcich jedincoch. Iní spochybňujú ich etnickú „čistotu“. Civilizácia si berie svoju daň aj na tom, bez čoho by nemohla existovať – na človeku, ba na celých kultúrnych spoločenstvách. Aj na zániku mnohých etník vidno, že ľudská samodeštrukcia nepozná hranice.
Veľká výprava
Portugalský moreplavec v službách Španielska Fernao Magalhaes bol práve na svojej výprave okolo sveta, ktorá bola aj vôbec prvou v dejinách ľudstva. Vďaka nej chcel objaviť lepšie – západné trasy do oblastí Nového sveta, ale najmä do bohatej Indie i Číny, a tak prekonať Portugalsko.
Portugalsku objavil trasu do bohatej ázijskej Indie oboplávaním Afriky ďalší portugalský moreplavec – Vasco de Gama. Španielsku otvoril cestu do Nového sveta Krištof Kolumbus (v roku 1492 tam priplával na čele flotily zloženej z troch lodi – vlajková Santa Maria, Pinta a Nina.) Kolumbus si celý svoj život myslel, že priplával do Indie. Nikdy si nepripustil, že objavil nový svetadiel – nazvaný Amerikou. Novoobjavený kontinent spočiatku nebol podobným žriedlom koristi, akú predpokladali z bohatých exotických krajín Ázie, ktoré už v stredoveku tak veľkolepo opisoval taliansky cestovateľ a kupec Marco Polo. Preto ponuka Magalhaesa, preniknúť do Indie vysnívanou západnou cestou, tentoraz aj oboplávaním Ameriky prišla španielskemu kráľovstvu vhod. Pritom samotný moreplavec s touto ponukou pred piatimi rokmi nepochodil v rodnom Portugalsku. Nakoniec 10. augusta 1519 vyplávala flotila piatich lodí pod vedením Fernaa Magalhaesa zo španielskej Sevilli.
Flotilu tvorili tieto plavidlá:
- Trinidad, 130 ton, 55 mužov, kapitán: Fernao de Magalhaes (vlajková loď)
- San Antonio, 130 ton, 60 mužov, kapitán: Juan de Cartagena
- Concepción, 90 ton, 45 mužov, kapitán: Gaspar de Quesada
- Victoria, 90 ton, 42 mužov, kapitán: Luis de Mendoza
- Santiago, 60 ton, 32 mužov, kapitán: Joao Serrao
Potvrdenie guľatosti Zeme
Potom ako moreplavci strávili zimu v zálive pomenovanom po sv. Juliánovi, (Puerto San Julián) sa vydali opäť na plavbu. Počas prezimovania medzi účastníkmi výpravy prepukla vzbura, ktorú sa Magalhaesovi podarilo potlačiť. Hlavní organizátori za ňu zaplatili životmi, dvaja muži boli vysadení na patagónske pobrežie. A 21. októbra 1520 konečne priplávali k Ohňovej zemi a koncom novembra vplával Magalhaes so svojou výpravou do Tichého oceánu.
Išlo o prvých Európanov, ktorí prenikli z východu na lodiach do najväčšieho oceánu sveta. Po strastiplnej ceste, keď najmä v Tichom oceáne trpeli veľkým hladom a boli nútení jesť aj potkany a spráchnivené drevo, zavŕšili svoju úlohu. Posledná loď výpravy – Victoria – pod vedením J. S. Elcana svoj cieľ dosiahla a vrátila sa v roku 1522 do Španielska. Ale bez Magalhaesa, ktorý počas výpravy zahynul. Dostal sa do stretu s domorodcami Filipín a ten sa mu stal osudným (27. apríla 1521). Výprava jednoznačne potvrdila guľatosť Zeme. Jeho pokus po ňom zopakoval korzár v službách britskej kráľovnej a jej neskorší vice admirál Francis Drake. Obe výpravy okrem guľatosti Zeme prehodnotili i pohľad na jej podceňovanú veľkosť. Jej obvod považoval za menší aj Krištof Kolombus. Nakoniec sa ukázalo, že obvod planéty je oveľa väčší, ako sa predpokladalo. Preto aj plavba do Indie a Číny uskutočnená západnou cestou z dôvodu veľkých vzdialeností je nevýhodná.
Francis Drake na lodi Zlatá Laň, ktorá bola pôvodne vlajkovou loďou piatych morských korábov britskej flotily cez Magellanovou úžinou nepreplával (iné údaje to spochybňujú a tvrdia, že áno). Ohňovú Zem vraj oboplával z juhu. More medzi týmto ostrovom a Antarktídou (Drake vôbec nevedel, že ľadový svetadiel existuje) možno aj preto nesie názov Drakeov prieliv. Je druhou, priamou možnosťou prieniku z Atlantického oceánu do Pacifiku na južnej pologuli.