Štajerské pramene a energia z prírody na jeden dúšok. Jeseňou sa zážitky nekončia

Kedysi sme na jeseň bicykle odkladali do pivníc. Dnes sa všetko posúva - aj toto ročné obdobie sa dá stráviť zmysluplne. V Štajersku si na svoje prídu športovci, milovníci termálnych prameňov, histórie, aj dobrého jedla. Potrebujete adrenalín? Najzelenšiu spolkovú krajinu Rakúska si obzriete z výšky, pri lete balónom.

14.10.2019 07:00
Rakúsko, Štajersko Foto: ,
Potrebujete adrenalín? Najzelenšiu spolkovú krajinu Rakúska si obzriete z výšky, pri lete balónom.
debata

Okolie obce Bad Waltersdorf v rakúskom Štajersku je ako stvorené na aktívnu dovolenku. Najmä v čase, keď vinohrady opäť pozývajú na turistiku a vinári otvárajú brány svojich pivníc.

Vybrať si môžete z viac ako dvesto kilometrov značených chodníkov a vyše stosedemdesiat kilometrov cyklotrás. Nevedú cez vysoké kopce, ale tiahle vinice či sady s jablkami.

Okolo cyklistických chodníkov sa rozprestierajú tekvicové polia. Pestovanie tekvíc má v tejto spolkovej krajine dlhú tradíciu.

Po tom, čo ju španielski dobyvatelia priviezli cez oceán z Ameriky, tunajší sedliaci s jednoročnými rastlinami experimentovali, až vyšľachtili špeciálnu štajerskú odrodu, ktorá má tie najlepšie vlastnosti.

Tmavozelený olej, ktorý sa z tekvíc vyrába, má lahodnú orieškovú chuť. Vedeli ste, že na liter tohto zdravím nabitého pokladu, ktorý chutí aj na vanilkovej zmrzline, treba približne 35-tisíc semienok?

Všetko, čo pochádza z prírody a môže byť zdraviu prospešné, má v Štajersku zelenú, liečivé bylinky nevynímajúc. Na tomto princípe funguje aj tradičná štajerská medicína, ktorá nesie skratku TSM.

Bylinkárka a masérka zasväcuje do výroby... Foto: Pravda, Jana Kollárová
Rakúsko, Štajersko Bylinkárka a masérka zasväcuje do výroby tradičnej kozmetiky.

"Nielen bylinky, ale aj buriny môžu prospieť nášmu zdraviu. A najmä tie, ktoré rastú v našej blízkosti,” hovorí Silvia Stumpf, ktorá vedie kurzy výroby vlastnej kozmetiky.

Ovláda prírodnú alchýmiu a krok po kroku do nej zasväcuje aj nás. Ľubovník bodkovaný, praslička, medovka – počas slnečných letných dní zbiera bylinky na pravé poludnie, vysvetľuje, že v lete sa najväčšia liečivá sila ukrýva v kvete, na jeseň v koreni.

Namiesto ropy liečivý prameň

Na štajerskej vínnej ceste zreje Sauvignon blanc, Rizling vlašský, Tramín červený, Muškát, Rulandské šedé aj Müller Thurgau. Ochutnať ich môžete priamo u vinárov alebo v šenkoch, kde je okrem lokálneho vína v ponuke aj studená kuchyňa z regionálnych surovín.

Hlad, ktorý sa po dvoch hodinách v sedle bicykla ozýva, zaženieme v jednom z buschenschankov typickom pre oblasť Štajerska. Hoci sa tu nepodáva teplé jedlo, domáci mu dávajú prednosť.

V šenkoch oslavujú narodeniny, stretávajú sa s priateľmi po rokoch. Podávajú sa tu len produkty z regiónu. Čerstvý syr, klobása z mangalíc, saláma, domáci džem, tekvicový olej, a najmä mladé víno od miestneho vinára.

Varené jedlo vám pripravia v reštaurácii s názvom heuriger. Vznikol z „heuriger Wein“, čo znamená tohtoročné víno.

Pôvod oboch typov občerstvenia siaha do osemnásteho storočia, keď rakúsky cisár Jozef II. vydal dekrét, ktorým sa všetkým obyvateľom umožnilo otvárať zariadenia na predaj a servírovanie vlastného vína a nápojov.

Dnes sú pokrmy na jedálnych lístkoch hotelov a reštaurácií vyrobené z produktov lokálnych výrobcov označené zeleným štajerským srdcom.

Majiteľka buschenschanku, v ktorom sme sa zasýtili, nám ponúka na vytrávenie Zirbenlikör, likér zo šišky borovice limby, a odporúča vyskúšať si lukostreľbu v neďalekých jablkových sadoch.

Mierime tam a po krátkej inštruktáži prichádza na rad tridsať zastavení, tridsať cieľov. Strieľa sa tu do penových zvierat – obeťou je takmer uveriteľná umelohmotná líška či macko ako z detskej postieľky. Nuž, stále lepšie, ako strieľať do živých stvorení, ale nič pre slabšie povahy.

Reliéf v Römerzeitlisches v Bad Waltersdorfe. Foto: Pravda, Jana Kollárová
Reliéf, Rakúsko, Štajersko Reliéf v Römerzeitlisches v Bad Waltersdorfe.

Únavu radšej utopíme v bazéne s liečivou vodou. V najjužnejšom cípe Štajerska narazili pri hľadaní ropy v roku 1975 na výdatný horúci prameň.

Počiatočné sklamanie, že po dvadsiatich dňoch vŕtania sa našla len horúca voda, vystriedalo nadšenie, keď investori pochopili, aké pozitívne sú vlastnosti termálnych prameňov a aké zisky môžu regiónu priniesť.

Pokus zaliať vrt betónom odvrátil vtedajší starosta Helmut Pichler a ponúkol vodu miestnym, ktorí zakrátko spozorovali, že voda má liečivé účinky.

Termálne pramene s teplotou šesťdesiat stupňov z hĺbky 1 200 metrov dnes napĺňajú hotelové bazény, ale šetria aj náklady na kúrenie. Sú vhodné pri podpornej liečbe pohybového aparátu, dýchacích ciest, pri metabolických ochoreniach a pri všeobecnom oslabení imunitného systému.

Niet divu, že už aj starí Rimania sa v tomto regióne cítili veľmi dobre, o čom sa dozvedáme v múzeu Römerzeitlisches v Bad Waltersdorfe.

Aj neďaleký kostol bol postavený na základoch rímskeho osídlenia. Od šiesteho storočia osídľovali oblasť východných Álp Slovania. Oblasť dnešného Bad Waltersdorfu bola v držbe šľachtica Waltera von der Traisen, potomka Aribosa II., ktorý tu založil dedinu.

Rozhodnutím štajerskej krajskej vlády z 11. októbra 1988 bol Waltersdorf premenovaný na kúpele Bad Waltersdorf, čím sa obec stala oficiálnym kúpeľným mestom. Budúci rok sa bude niesť v znamení osláv 850. výročia založenia obce.

Kroje sú trendy

Druhý deň nechávame bicykle na stojanoch a do kúpeľného mestečka Bad Waltersdorf sa vydávame historickým autobusom. S mercedesom z roku 1965, ktorý nazýva jeho majiteľ dôverne Truda, mierime na tradičný vínny festival.

Cestu opäť lemujú jablkové sady – Štajersko je totiž najväčším pestovateľom jabĺk v Rakúsku.

Lukostreľba v sadoch. Štajersko je najväčším... Foto: Pravda, Jana Kollárová
luk, šíp, lukostreľba, Rakúsko, Šajersko Lukostreľba v sadoch. Štajersko je najväčším pestovateľom jabĺk v Rakúsku.

Gala, Fuji či stará odroda známa pod názvom Korunný princ Rudolf je len zopár z desiatich odrôd, ktoré sa tu pestujú a z ktorých sa vyrába jablkový ocot, mušt, cider a z ktorých miestne gazdinky pečú voňavý koláč.

Sediac na múriku so sladkým červeným Sturmom – viac muštom ako burčiakom – sledujeme takmer akrobatické vystúpenie chlapčenskej skupiny a pozorujeme okoloidúcich.

Typické domáce kroje odrážajú tradície Rakúska. Odlišujú sa farbami, vzormi a materiálmi. Podobne ako na Slovensku, aj v tejto oblasti sa začiatkom 21. storočia znovu prebudil veľký záujem o autentické kroje.

Pribúdajú aj moderné variácie s inovatívnymi strihmi a materiálmi. A hoci krátke nohavice z jelenice mi nikdy nepripadali sexy, musím uznať, že mladým Rakúšanom, ktorí tento odev posunuli do módnej prehliadky, to veľmi slušalo. Nedali sa zahanbiť dokonca ani bradatí hipsteri.

Názov ženského kroja pochádza zo slova Dirndlgewand – dievčenské šaty. Jeho vznik sa datuje do 19. storočia.

Predchodcom bol pracovný odev služobníctva v Bavorsku a Rakúsku. Dirndl sa stal rozšíreným odevom až okolo roku 1930.

Pod vplyvom mnohých spolkov a združení na zachovanie tradičného krojového odevu sa po 1. svetovej vojne jeho používanie rozšírilo, a to aj pri vysokohorskej turistike. Dirndl sa stal letným vandrovacím oblečením.

Aj deti si hrdo obliekajú tradičné oblečenie. Foto: Pravda, Jana Kollárová
Chlapec, Rakúsko, Štajersko Aj deti si hrdo obliekajú tradičné oblečenie.

Štýl dirndlu výrazne ovplyvnila aj opereta U bieleho Koníčka (Im weissen Rössl) z roku 1930, z pera česko-rakúskeho skladateľa Ralpha Benatzky. Tradičné oblečenie sa začalo nosiť aj počas bežných dní. Dirndl každého regiónu má svoje typické znaky.

„Nikdy by sa však nemalo zabudnúť na základnú zásadu – ak si žena uviaže mašľu na zástere vpredu v strede, ide o pannu. Ak je mašľa vpredu vpravo, ide o zadanú ženu, vpredu vľavo má mašľu uviazanú slobodná žena. Vzadu v strede nosia mašle zvyčajne vdovy,“ hovorí naša sprievodkyňa Heidi a my okamžite zablúdime pohľadom na mašľu jej zástery na pravej strane a v minúte je všetko jasné.

Z vtáčej perspektívy

Do postele sa prinútime ísť pred polnocou, pretože program ďalšieho dňa patrí lietaniu v balóne. Obavy z výšky sa rozplynuli po správe, že budeme v dobrých rukách.

Balón má pilotovať majsterka Rakúska v balónovom lietaní Elisabeth Kindermann-Schön alebo jej manžel Thomas Schön. A vraj sa ani negrcká, lebo lietanie vo vzduchu je plynulé. Navyše do koša nasadneme s prázdnymi žalúdkami, pretože náš let je naplánovaný v skorých ranných hodinách.

Je to nielen krásna časť dňa zaliata lúčmi vychádzajúceho slnka, ale v túto časť roka sú dve hodiny po jeho východe obyčajne bezveterné, rovnako dve hodiny pred západom.

Keďže nepatríme ku škovránkom, vstávanie o pol šiestej je pre nás malým utrpením. Budím sa o hodinu skôr, zdá sa mi, že počujem bubnovanie dažďa. Do kelu, nikam sa nejde! poviem, ale na balkóne nie je po kvapkách ani stopa.

Vleziem teda späť pod perinu, ale po pár minútach v posteli pochopím, že so spánkom sa môžem nadobro rozlúčiť.

Krst ohňom a šampanským. Foto: Pravda, Jana Kollárová
Krst, Rakúsko, Štajersko Krst ohňom a šampanským.

Po doline Bad Waltersdorfu sa však nadránom plazí hmla a stúpa nahor. Hrozí, že nič neuvidíme a lietať sa skutočne nebude.

Thomas Schön nám napriek tomu dáva krátku inštruktáž, ako sa správať počas letu, a najmä pri pristávaní. Predtým, ako do obrovského balóna naženie vzduch, sľúbi, že ak aj nepoletíme, aspoň nás v koši vytiahne do istej výšky.

Nakoniec sa však predsa len odliepame zo zeme. Pod nami sa začína črtať Bad Waltersdorf s dvoma tisíckami obyvateľov.

Z nadmorskej výšky tisícštyristo metrov drobné postavičky nevnímame, namiesto toho si vychutnávame zvláštne ticho a upokojujúci pohľad na vinice, jablkové sady a levanduľové polia.

Nie nadarmo nazývajú miestni túto oblasť štajerské Provensalsko. Zazrieme aj biofarmu v mestečku Burgau, kde chovajú slnečné prasiatka.

Nie sú to prasce na slnečnú energiu, ale prvý európsky certifikovaný biobitúnok, kde mašurky chovajú bez rastových hormónov a porážajú tradičným mäsiarskym spôsobom bez stresu a bolesti.

Po hodine vo vzduchu a niekoľkých desiatkach záberov vo fotoaparáte Thomas mieri k zemi. Pripravení na dotyk so zemou sa držíme držadiel a jemne pérujeme.

Ako balónoví novici ešte absolvujeme rituálny krst, pri ktorom nám Thomas opáli zopár vlasov na hlave a tlejúce škuty obleje pohárom šampanského. Vraj to tak robili naši predkovia a my mu so sklonenými hlavami oddane veríme…

Kostol v Bad Waltersdorfe postavili na... Foto: Pravda, Jana Kollárová
Kostol, Rakúsko, Štajersko, Kostol v Bad Waltersdorfe postavili na pozostatkoch rímskych stavieb.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Rakúsko #Štajersko