„Aj keď ste radšej príliš nečakali, aby ste potom neboli sklamaní, Grónsko vás uchváti,“ hovorí nadšene Sarah Bovetová tvárou v tvár mesačnej krajine s bielym ľadom, čiernymi skalami a domčekmi v živých farbách.
V Kulusuku, kde žije asi 250 obyvateľov, je všetko iné, povzdychne si dvadsaťdeväťročná švajčiarska umelkyňa na návšteve v Grónsku.
Veľká časť z 85 000 turistov, ktorí každoročne do Grónska prichádzajú, síce dáva prednosť západnému pobrežiu, ale ani východné brehy so svojimi ľadovcami, divokou prírodou a veľrybami a ľadovými medveďmi sa nemajú za čo hanbiť.
Turistika je teraz pre miestne komunity významným zdrojom príjmov, okrem rybolovu a lovu, ktoré sa tu praktizujú celé stáročia.
Justus Atuaq, mladý lovec z Kulusuku, vozí turistov v marci a v apríli, ktoré sú hlavnou jarnou sezónou, na saniach. To mu zaručuje dosť peňazí na starostlivosť o psov. „Používam k saniam lovecké psy, niekedy si zahraniční turisti chcú aj zaloviť,“ vysvetľuje, zatiaľ čo svoje psy kŕmi.
Podľa turistickej agentúry Visit Greenland vzrástla v Grónsku turistika v rokoch 2014 až 2017 o desať percent a vlani o tri percentá.
Ľadovce a fauna urobili z krajiny populárnu lokalitu pre milovníkov dobrodružstva a prírody. Mnohí z návštevníkov priletia lietadlom, ale výletné lode sú stále alternatívou, ako objavovať krásy krajiny.
Áno, Grónsko v poslednej dobe ľudí priťahuje. Územie bohaté na nevyužité zásoby ropy, zemného plynu, nerastov a na množstvo rýb a kreviet, kolonizovalo začiatkom 18. storočia Dánsko. V roku 1979 získalo autonómiu.
Dnes početné grónske strany dúfajú, že sa podarí dosiahnuť nezávislosť. Hoci územie stále dostáva z Kodane ročné dotácie odhadované v roku 2017 v prepočte na 482 miliónov eur, niektorí vidia v turistike spôsob, ako sa osamostatniť.
Dokonca aj amerického prezidenta Donalda Trumpa nalákali prírodné zdroje územia a jeho strategický význam, ktorý rastie s tým, ako sa roztápa večne zamrznutá pôda. V auguste oznámil, že by chcel Grónsko od Dánska kúpiť, čím uvrhol kráľovstvo do rozpakov.
V každom prípade zvyšovanie počtu turistov kladie veľké nároky na infraštruktúru Kulusuku, v súvislosti s jeho geografickou polohou, klímou aj nákladmi na prepravu.
Ustrnul v minulosti
Kulusuk so svojím jediným supermarketom, letiskom, ktoré v 50. rokoch minulého storočia vybudovala americká armáda, a prístavom obklopeným drevenými domčekmi pomaľovanými pestrými farbami, postavenými okolo fjordu, ustrnul v minulosti.
Ako mnoho grónskych regiónov, ani tento ostrov nemá asfaltovú cestu a návštevníci musia prichádzať lietadlom alebo loďou. Jednodňové lodné výlety do Kulusuku z Reykjavíku v júli a v auguste stoja okolo 660 eur.
Agentúra Visit Greenland tvrdí, že rozvoj turistiky je cieľom, ale Grónsko sa musí vysporiadať s výzvami ako je infraštruktúra.
Vláda investuje do modernizácie letísk v Nuuku a Ilulisate na západnom pobreží a chce postaviť ďalšie letiska na juhu. Plánuje študovať, aké to bude mať dopady na životné prostredie.
„Dnes sú na miestach, kde sa voľne kempovalo a kde ste bývali predtým sami, napríklad aj dve skupiny naraz,“ konštatuje Johanna Sveinbjorndottirová, ktorá organizuje cesty do Kulusuku pre spoločnosť z Islandu.
Znepokojuje ju, aký dopad by mohlo mať neprimerané zvýšenie počtu návštevníkov na panenskú prírodu obklopujúcu dedinu.