Kaštieľ Betliar
Nádherná žlto-biela zdobená stavba, s vežami na rohoch, je dominantou rovnomennej gemerskej obce, ktorá leží asi 3 kilometre severne od Rožňavy.
Andrássyovský kaštieľ je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojím pôvodným zariadením a zbierkami. Pochádza zo začiatku 18. storočia a po niekoľkých prestavbách a úpravách dostal dnešnú podobu francúzskej poľovníckej stavby.
Vnútro majitelia zariadili vzácnym nábytkom, umeleckými dielami a zbierkami, ale aj exotickými dovezenými predmetmi. Okolie tvorí romantický park s exotickými stromami a zvyškami starého tisového lesa. Flóru dopĺňajú jazierka a záhradné stavby – vodomety a pavilóny.
V súčasnosti má park rozlohu 80 hektárov. Komplex areálu kaštieľa v Betliari v roku 1985 vyhlásila vláda Slovenskej socialistickej republiky za národnú kultúrnu pamiatku ako vzácne kultúrno-historické dedičstvo niekoľkých storočí.
V najväčšom historickom parku na Slovensku je aj rímsky vodopád, ktorý navrhol v roku 1823 Josef Bergmann. Vďaka svojej výške 9 metrov je najvyšším umelým vodopádom a zároveň prvou romantickou stavbou na Slovensku.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Dobšinská ľadová jaskyňa
Jaskyňa v Slovenskom raji je pravým unikátom medzi krasovými jaskyňami a patria jej hneď dve prvenstvá – je najväčšou slovenskou ľadovou jaskyňou a zároveň je prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Európe – svetlo sa v nej zaplo po prý raz už v roku 1887.
Návštevníci sa tu môžu pokochať zaujímavým spojením kameňa a ľadovej hmoty – na podlahe, v podobe ľadopádov aj ľadových stĺpov a stalagmitov. Hrúbka ľadu je na niektorých miestach viac ako 25 metrov. Teplota v dutine nazvanom Veľká sieň sa celoročne pohybuje medzi –3,8 do +0,5 C.
Jaskyňa je dlhá asi kilometer a pol, sprístupnená je asi tretina. Do roku 1946 si v nej mohla verejnosť celoročne užívať korčuliarskej radovánky, v 50. rokoch minulého storočia v nej dokonca trénoval úspešný československý krasokorčuliar Karol Divín.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ochtinská aragonitová jaskyňa
Podobne ako Dobšinská, aj táto jaskyňa v Slovenskom Rudohorí je unikátom, dokonca v celosvetovom meradle vďaka svojej rôznorodosti a bohatosti. Sprístupnených jaskýň takéhoto typu je totiž len veľmi málo.
Aragonit – minerál bielej až hnedej farby, zdobí vnútro trsmi, vetvičkami či celými kríčkami. Strop zdobia jedinečné excentrické formy aragonitu. Najkrajším miestom 300 metrov dlhej jaskyne je Sieň Mliečnej dráhy, ktorá je plná bielych aragonitových strapcov žiariacich vo svetle lámp ako hviezdy na oblohe.
Hrad Krásna Hôrka
Táto národná kultúrna pamiatka sa nachádza len 8 kilometrov od Rožňavy, týči sa na strmom kopci nad obcou Krásnohorské Podhradie. Pôvodne gotický hrad zo začiatku 14. storočia prestavali v renesančnom štýle na pevnosť, neskôr sa stal reprezentačným sídlom šľachticov.
Obývaný bol až do začiatku 19. storočia, posledný majiteľ Dionýz Andrássy ho pretvoril na rodové múzeum, zhromaždil tu predmety veľkej historickej a umeleckej hodnoty a od roku 1906 je hrad sprístupnený verejnosti. Krásnohorská expozícia sa tak mohla pochváliť najrozsiahlejšou zbierkou historických diel na Slovensku.
V sobotu 10. marca 2012 však nastal pre Krásnu Hôrku čierny deň. Popoludní tu vypukol ničivý požiar. Zhoreli šindľové strechy, expozícia v hornom gotickom paláci aj zvonica, v kongregačnej sieni sa preboril strop. Hasiči zachránili 90 percent exponátov, vnútorné časti hradného areálu však ostali zadymené. Škody sa vyčíslili na 8 miliónov eur.
Podľa ministerstva kultúry sa kompletná rekonštrukcia hradu dokončí až v roku 2023 a revitalizácia vyjde na 35 miliónov eur.
Foto: SITA/SNM
www.snm.sk; sk.wikipedia.org; www.travelguide.sk; sk.wikipedia.org; Travelguide.sk