„Určite by prišlo viac ľudí, no oproti minulým rokom sme mali počas sezóny zatvorený hrad pre verejnosť na niekoľko dní. Ak by sme to paušálne vypočítali z priemernej návštevnosti, mali by sme určite možno o päťtisíc návštevníkov viac. Aj tak to ale nie je veľký výpadok, nemôžeme sa na to sťažovať,“ povedala s tým, že sú radi, že napriek všetkému prekonali rok 2018.
Slovenské národné múzeum – Spišské múzeum v Levoči navštívilo v minulom roku viac ako 249-tisíc návštevníkov vrátane tých, ktorí zavítali na hrad. Návštevnosť múzea tak v porovnaní s rokom 2018 v múzeu stúpla o 4 457 návštevníkov.
S prácami na prvej etape rekonštrukcie Spišského hradu sa začalo na jeseň 2018, múzeum na tento zámer získalo z Ministerstva kultúry SR jeden milión eur.
„Vlani sme inžinierske siete doviedli až na hrad, čo bolo v danom teréne veľmi náročné. Rekonštruovali sme tiež kapitánsky dom, kde bude následne vytvorené zázemie pre pracovníkov, pribudnú toalety. Toto všetko je potrebné dokončiť,“ priblížila Uharčeková Pavúková s tým, že zatiaľ musia čakať na vhodnejšie počasie.
Štart ďalšej sezóny však podľa jej slov práce neovplyvnia, hrad chcú otvoriť 1. apríla, slávnostný začiatok letnej turistickej sezóny plánujú na 9. mája.
Zástupkyňa riaditeľky Spišského múzea zatiaľ nevie, ako budú na hrade pokračovať ďalšie práce, na ktoré vláda v októbri 2019 v Kežmarku schválila viac ako 4,8 milióna eur, tie však ešte múzeum nedostalo.
„Prvá časť prvej etapy sa realizuje, ide o spomínaný kapitánsky dom a inžinierske siete. Ďalej bude všetko závisieť od toho, kedy financie prídu,“ uviedla.
Finančné zabezpečenie sa týka sanácie havarijného stavu Spišského hradu, konkrétne jeho románskeho paláca a západných palácov. Ich problémom je rozpadávajúci sa múr, ktorý ohrozuje okolie, a to zástavbu v Spišskom Podhradí a neďalekú štátnu cestu. V zlom stave sú aj klenby a dočasné zaisťovacie konštrukcie, ktoré sa už viackrát menili.
SNM – Spišské múzeum v Levoči ešte koncom decembra minulého roka vydalo úplný zákaz vstupu a pohybu po úpätí kopca a pri hradnom brale. Dôvodom je práve kritické poškodenie stavebných konštrukcií hradu, z ktorých by sa mohli uvoľniť kamene.
„Je to upozornenie na riziko zranenia pri možnom uvoľnení kameňov, ktoré by mohli spadnúť smerom do katastra Spišského Podhradia alebo Žehry. Adresované je skôr tým, ktorí sa prechádzali pod hradom, aby neliezli na skaly a na múry a dávali si pozor,“ priblížila Uharčeková Pavúková s tým, že múzeum odporúča pohyb iba po riadne označených prístupových cestách a chodníkoch.
Spišský hrad je jedným z najrozsiahlejších stredovekých hradov Európy, vznikol na prelome 12. a 13. storočia. Od roku 1993 je zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Slovenská republika má v tomto zozname zapísaných sedem lokalít, päť je kultúrnych a dve prírodné.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou, zároveň je Spišský hradný vrch národnou prírodnou pamiatkou a je aj súčasťou územia európskeho významu Travertíny pri Spišskom Podhradí.