Na Islande skočili z doby ľadovej do éry supertechnológií

, 24.02.2020 08:30
velvyslankyna
Veľvyslankyňa SR v Nórskom kráľovstve a Islandskej republike Denisa Koterec-Frelichová. Autor: ,

V rebríčkoch kvality života sú Islanďania na najvyšších miestach. Môžu sa porovnávať s Nórmi, Dánmi či so Švajčiarmi. Závideniahodné postavenie si vybudovali sami. Vedia si život vážiť. "Keď svieti slnko, zastavia sa a idú všetci von nasať energiu,“ hovorí mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa SR v Nórskom kráľovstve a Islandskej republike Denisa Koterec-Frelichová.

Island čoraz viac priťahuje Slovákov nielen ako turistická destinácia, ale aj ako krajina, kde sa oplatí žiť a pracovať. Prečo?

Obľúbenosť Islandu narastá. Pred desiatimi rokmi tu žilo okolo 70 Slovákov, teraz tu máme skoro 400-člennú komunitu. Uchytili sa a robia dobré meno Slovensku. Chvália si ich napríklad aj v spoločnosti Marel, ktorá je najväčším investorom na Slovensku. Naši krajania sú veľmi súdržní, majú vlastnú školu aj škôlku, učia deti slovenčinu, veľmi aktívne udržiavajú tradície, kultúru. Dobre spolupracujú s Úradom na podporu krajanov žijúcich v zahraničí.

Zapustia títo prevažne mladí ľudia korene na Islande?

Zatiaľ je pre nich Island ekonomicky veľmi zaujímavý. Darí sa im tu. Napríklad Dušan a Alena Harbistovci úspešne podnikajú v cestovnom ruchu, ich služby využívajú nielen Slováci, ale aj veľa zahraničných turistov. Mnohí vnímajú pobyt na Islande ako dočasný. Sú to mladé rodiny, ešte nevedia, ako sa rozhodnú, vravia – uvidíme. Starousadlíkov tu nemáme. Najväčšia vlna migrácie na Island prišla až po vstupe Slovenska do Schengenu.

Dušanovi a Alene Harbistovcom sa na Islande darí.
Dušanovi a Alene Harbistovcom sa na Islande darí. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Neprídeme o podnikavých životaschopných ľudí?

Vždy našich ľudí vyzývam, že budeme veľmi radi, keď sa vrátia domov a využijú know-how, ktoré získali v oblastiach, ktoré na Slovensku nemáme a chceli by sme mať.

V čom si potomkovia Vikingov počínajú príkladne?

Napríklad vo využívaní geotermálnej energie alebo v tom, ako využili filmový priemysel na rozvoj turizmu. Kríza z roku 2008 ich poslala takmer na dno, ale netrvalo dlho a opäť sa vyšvihli, a to najmä vďaka turizmu. Darí sa im nachádzať balans medzi aktívnym a bohatým turizmom a zároveň sa usilujú chrániť citlivé ekosystémy. Je to pre nich obrovská výzva. Pochopili, že potrebujú diverzifikovať ekonomiku. Stali sa príťažlivými pre filmárov, a to nielen kvôli neobyčajnému prostrediu. Je tu lacná elektrina, čo priťahuje elektronický priemysel.

Z islandských skleníkov už pochádzajú všetky...
Z islandských skleníkov už pochádzajú všetky uhorky a 60 percent rajčín a šalátov. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Islanďania nefňukajú, vedia zaťať zuby, urobiť si poriadok a dobre predať svoj potenciál. Kde sa berie tá schopnosť vzdorovať akejkoľvek nepohode?

To je vari najčastejšia otázka cudzincov. Do očí bije neskutočná pohoda, nevidno tu vystresovaných alebo nahnevaných ľudí. Islandskú inakosť vysvetľuje jedno z najdrsnejších prostredí na planéte. Nie je tu jednoduché prežiť, ľudia tu čelia neustávajúcej sopečnej činnosti. Z 33 vulkanických oblastí 30 je aktívnych. Naučili sa žiť zo dňa na deň. Majú dobre zvládnuté evakuačné plány, seizmická činnosť je monitorovaná, čo kedysi nebolo, aj preto sa cítia relatívne bezpečne. Stále však rešpektujú, že príroda je oveľa silnejšia ako človek. Dnes sme tu, zajtra nemusíme.

Vážia si každú chvíľu života, ktorá je im dopriata?

Môj pocit je, že si život naozaj vážia a zároveň užívajú. Majú vysokú životnú úroveň, ale pričinili sa o ňu vlastnými rukami a bystrými hlavami. Keď svieti slnko, zastavia sa a idú všetci von nasať energiu. Za veci, ktoré my berieme ako samozrejmosť, vedia byť vďační.

Island je krajina ľadu a ohňa. Ostrovania akoby z doby ľadovej skočili rovno do éry supertechnológií. Aj vďaka nim tu chovajú na rybích farmách teplomilné stredomorské ryby.

Island je považovaný za Silicon Valley, minimálne v severnej Európe. Aby tu ľudia prežili a zachovali si vysokú kvalitu života, potrebujú ustavične vymýšľať nové veci, investovať do inovácií. Z ostrova urobili príjemnejšie, pohostinnejšie miesto na život, ako príroda ponúka. Naozaj sú v inováciách výborní, o mnohých veľa nevieme. Je to krajina len s 360-tisíc obyvateľmi, ktorí sú však veľmi činorodí. Veľa cestujú a chodia študovať do sveta a väčšinou sa vrátia.

Dokonca aj na Slovensko, a nie v malom počte.

Áno. Je to preto, lebo islandská vláda podporuje svojich mladých ľudí, aby išli študovať do zahraničia a získali skúsenosti aj z iných krajín. Viac ako 50 islandských študentov nastúpilo v Martine na lekársku fakultu a takisto študujú na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Sú to výborní študenti a vždy sa drvivá väčšina z nich vracia domov. Islandskí partneri mi vraveli, že nemajú veľa problémov s odlevom mozgov. Povedali mi, že robia Islandu vonku reklamu, propagujú ho a vracajú sa obohatení o poznanie, ako sa pracuje a žije vo svete.

Ako hodnotia na Islande úroveň slovenského vysokého školstva?

Obe lekárske školy majú výbornú povesť nielen na Islande, ale aj v Nórsku. Islandský minister zahraničných vecí mi nedávno povedal, že islandskí študenti milujú Slovensko a radi k nám chodia študovať. Preto aj nedávno Island vytvoril v Martine post honorárneho konzula. Islandská komunita tam rastie. Sú to veľmi kvalitné školy, ktoré sú považované vo svojej oblasti za prestížne a majú výbornú povesť.

Islandský koník.
Islandský koník. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Islanďania majú parlament od roku 930. Kríza z roku 2008 ukázala, že sa vedia nekompromisne vyrovnať s nositeľmi nešvárov v spoločnosti.

Keď sa rozprávam s krajanmi, ktorí na Islande dlhodobo žijú, vravia, že je až neskutočné, ako si Islanďania vážia demokratický systém. Islandská spoločnosť je veľmi otvorená. Vládne tu nulová tolerancia voči akejkoľvek korupcii alebo zneužívaniu právomoci verejného činiteľa. Ak sa niečo ľuďom nepozdáva, idú hneď do ulíc. Tu naozaj cítiť, že ide o krajinu s prvým demokratickým parlamentom, pocit demokracie a spravodlivosti majú hlboko zakorenený.

Aký odkaz si človek odnesie z Islandu, keď sa s ním dôverne zoznámi?

Carpe diem, využi deň, ži naplno. Buďme trochu spokojnejší s tým, čo máme a užívajme si každý deň. Žime v súlade s prírodou, je silnejšia ako my. Treba mať pred ňou rešpekt. Pestujme si tradície, vlastnú kultúru, nebojme sa cestovať, nebojme sa ísť žiť do zahraničia, ale potom to najlepšie dovezme naspäť domov a uplatnime to.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#veľvyslankyňa #Island #Denisa Koterec-Frelichová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku