V krásnych tropických záhradách Ústrednej venezuelskej univerzity v Caracase nie je žiadnou zvláštnosťou uvidieť páry študentov a študentiek, ako sa v tieni paliem bozkávajú.
A keď sa chce John pomilovať, odoberie sa s Amandou do detskej izby na prvom poschodí rodinného domu v čase, keď jeho malá sestrička a rodičia spia na prízemí. „Je to lepšie, keď nikto nie je doma,“ hovorí John.
Za dva roky svojho vzťahu si John a Amanda nikdy nemohli dovoliť zaplatiť izbu v hoteli. Súkromie hotelovej izby totiž niečo stojí: v prepočte 9 eur na šesť hodín. Mladý pár však nemá iné prostriedky ako vreckové. Vo Venezuele je minimálna mzda okolo 5,40 eur za mesiac.
Pre Johna je nezávislosť a vlastný byt len snom. Vo Venezuele viedla devalvácia miestnej meny bolívaru k tomu, že vzrástol počet transakcií v dolároch. Podľa inštitútu Ecoanalitica sa vlani uskutočnila polovica všetkých platieb v amerických dolároch. Avšak k dolárom sa dostane len menšina.
Carlos, ktorý si zarába ako grafik, je schopný minúť až 100 dolárov (asi 90 eur) za jeden večer v spoločnosti mladej ženy, a to za pitie, večeru, taxi a motel, ktorému dáva prednosť pred rodným domčekom, kde vo svojich tridsaťjeden rokoch ďalej žije.
Takýto život si však môže dovoliť len v „tučných mesiacoch“, keď sa mu podarí zohnať až 400 dolárov (360 eur). Inak sa musí milostných záletov vzdať.
Keď si tridsaťsedemročná Jhoanna hľadá milenca na zoznamovacej aplikácii Tinder, vždy sa pýta na ich finančnú situáciu. Je zvyknutá platiť si polovicu útraty, a to je trochu nezvyčajná prax v krajine, kde muži obvykle platia všetko.
Ale Jhoanna sa drží svojho pravidla: nikdy neplatí za hotelovú izbu a prezervatívy, ktoré od svojich partnerov požaduje. „Žiadna čiapočka, žiadne milovanie,“ hlása.
Jhoanna konštatuje, že ponuka partnerov klesá v závislosti od toho, ako Venezuelčania utekajú pred ekonomickou krízou. Podľa OSN si od konca roka 2015 zbalilo kufre 4,5 milióna ľudí.
Z emigrácie mali paradoxne výhodu Oriana a António. Keď Antóniova rodina odišla do Španielska za lepším životom, mohli sa mladí ľudia usídliť v ich byte.
„Žijeme ako manželia,“ usmieva sa dvadsaťjedenročná Oriana. Otázku prístrešia majú vyriešenú. Zostáva antikoncepcia, ktorá bola roky ťažko zohnateľná a dnes je príliš drahá.
Študentka Oriana nemá inú možnosť, než kupovať tabletky kubánskeho pôvodu na čiernom trhu za štyri doláre (3,6 eur). To je pre ňu celé imanie.
V lekárňach stojí krabička s tromi prezervatívmi dva doláre (1,8 eur) a balenie dovážaných tabletiek na jeden mesiac medzi piatimi (4,5 eur) a ôsmich dolármi (7,2 eur).
Takéto výdavky si pokladníčka v supermarkete Fanyercis, ktorá má minimálnu mzdu, nemôže dovoliť. Mladá žena sa rozhodla pre antikoncepčný implantát, za ktorý zaplatila sedemnásobok svojej mesačnej mzdy.