Globálne šírenie vírusu si doteraz vyžiadalo okolo 150.000 životov, nákaza sa celosvetovo potvrdila u viac ako dvoch miliónov ľudí. Najjužnejšie položený kontinent sa kvôli nákaze uzavrel svetu a tamojší vedci sa uchýlili do izolácie na svojich základniach.
„Na život v izolácii sme vycvičení, ale keď nastal tento zvláštny stav, sme izolovaní v rámci izolácie,“ hovorí 41-ročný Valenzuela, ktorý je guvernérom čilského antarktického územia.
V telefonickom hovore zo základne Bahía Fildes, ktorá sa nachádza na juhozápadnom výbežku Ostrova kráľa Juraja, Valenzuela podotýka, že tamojších sto členov posádky základne s karanténou pomerne zápasí.
„Základne sa uzavreli včas,“ domnieva sa. Posledné lode priplávali na začiatku marca, posledné lietadlo pristálo na konci rovnakého mesiaca. „Od tej doby sme naozaj izolovaní, bez kontaktu.“
Pre obyvateľov Antarktídy znamenala karanténa koniec niektorých aktivít, ktoré im v bežnej situácii v mrazivom podnebí krátia čas. Zrušili sa napríklad turnaje v ping-pongu či basketbale.
„Ľahko to prekonáme, hreje nás vedomie, že naše rodiny sú v bezpečí a že situácia tu v Antarktíde sa doteraz vyvíja dobre,“ dodáva Valenzuela.
Koniec turistom aj Putinovi
Antarktický turizmus, po ktorom sa v posledných rokoch zvýšil dopyt, sa zastavil pred niekoľkými týždňami, keď sa na stránkach novín objavili správy o šírení choroby na palubách výletných lodí a keď vlády zakázali cestovanie.
Teraz základne obývajú skupinky vedcov a vojakov, ktorým spoločnosť robia iba nosáči slonie, tučniaky, ľadovce a tisíce kilometrov snehových plání.
Preventívne opatrenia proti šíreniu choroby, ako je napríklad časté umývanie rúk, boli na antarktických základniach bežnou praxou už pred terajšou krízou.
V často preplnených ubikáciách sa totiž choroby môžu šíriť rýchlo, uvádza Alexandra Isernová, vedúca sekcie pre vedu na Antarktíde amerického vládneho Národného vedeckého fondu (NSF).
„Vždy sme trvali na zachovaní pevných zásad verejnej hygieny a na zdravotných protokoloch, aby sme v uzavretých priestoroch zamedzili chorobám,“ hovorí odborníčka, podľa ktorej sú základne Spojených štátov na prípadný boj s ochorením Covid-19 dobre pripravené.
Sprísňujúce sa karanténne opatrenia však urobili stop aj tým niekoľkým priateľským stretnutiam, ktoré medzi sebou na Ostrove kráľa Juraja organizujú vedci z Ruska, Číny, Kórey či Uruguaja. Zrušili sa spoločenské večery, športové stretnutia či víkendové výlety za lyžovaním.
Kvôli možnej hrozbe nákazy sa uzavrel aj obchod so suvenírmi na ruskej vojenskej základni. V zmrznutej pustatine sa tak teraz už nedajú zakúpiť roztomilé plyšové tučniaky a tričká s podobizňou ruského prezidenta Vladimira Putina. Turisti si tu kupovali aj pohľadnice, ktoré potom odosielali z neďalekej čílskej základne.
Aj v prípade, že koronavírus Antarktídu nezasiahne, môže mať kríza neblahé dôsledky na tamojšiu výskumnú činnosť, domnievajú sa úrady. Pandémia „celkom určite dopadne na nasledujúce letné (v tomto prípade leto na južnej pologuli) výskumy v teréne,“ uvádza Stephanie Shortová z NSF.
Kvôli zákazom cestovania a zhromažďovania sa tiež Zrušili hlavné medzinárodné konferencie, ktoré sa výskumom v Antarktíde zaoberajú. Medzi nimi bolo aj májové stretnutie vo fínskych Helsinkách či konferencia v austrálskom meste Hobart plánovaná na jún.
Nútené prerušenie vedeckých výskumov môže narušiť aj dôležitý monitoring klimatickej zmeny a kontinuitu dlhodobého získavanie vzoriek, varuje Peter Convey z britského úradu pre výskum Antarktídy (BAS).
„Ide o neuveriteľne dôležitý výskum, na ktorý potrebujete ľudí v teréne, ktorí sa budú starať o merania a údržbu vybavenia,“ vysvetľuje Convey. „Keď sa nám sem nepodarí dostať ľudí, nezvládneme to, logisticky to nepôjde,“ uzatvára vedec.