Funkcionalistické kúpalisko aktuálne žije čulým pracovným ruchom. Čistia sa bazény, všetko sa pripravuje na skoré otvorenie. Ešte pred pár dňami to však vyzeralo tak, že tento rok zostane dielo architekta Bohuslava Fuchsa zatvorené.
„Zelenú žabu koronakríza, samozrejme, zasiahla, pretože fungujeme sezónne. Hneď sme museli uzavrieť náš saunový svet, ktorý býva otvorený celoročne a je veľmi obľúbený. Zavrieť sme museli úplne a ešte pred dvoma týždňami sme ani nepočítali s tým, že tento rok kúpalisko otvoríme,“ povedal prevádzkový manažér Lukáš Jagnešák.
Podľa neho je náročné stihnúť všetko v takom krátkom čase, inokedy pripravujú kúpalisko na sezónu už od apríla, dnes majú do sprístupnenia iba pár týždňov.
Foto: Archív kúpaliska Zelená žaba
„Ostali nám necelé tri týždne, 26. júna už musíme mať všetko nachystané. Je to náročné, ale každý jeden zamestnanec sa už na to veľmi teší a urobíme všetko pre to, aby sme to stihli,“ hovorí Jagnešák.
Tohtoročnú návštevnosť odhadnúť nevie: „Veríme, že ľudia sa nebudú báť prísť. Navyše Zelená žaba je otvorený priestor a to sa týka aj samotnej reštaurácie,“ dodáva.
Kúpalisko otváral prezident Beneš
Kúpalisko Zelená žaba má dlhú históriu. Zažilo výslnie, pád až na samé dno aj vzkriesenie, v ktoré už nikto nedúfal. O to, že neskončilo v zabudnutí, sa postaral český podnikateľ Ivo Valenta.
Prevádzkar Jagnešák približuje: „Lokalita, v ktorej sa Zelená žaba nachádza, je doslova exkluzívna. Všetko sa zrodilo v hlave brnianskeho architekta Bohuslava Fuchsa. Ten v medzivojnovom období rozmýšľal nad stavbou, ktorá by neslúžila prioritne len turistom, ale aj vojakom na rekreačné účely.“
Postaviť však kúpalisko v kopci, v horskom prostredí a v kamennom podloží bolo extrémne náročné. Robotníci vysekávali bazén do skaly, a to ručne. „My sme tiež do skaly sekali, pretože sme tam vytvárali našu VIP zónu a aj za použitia najmodernejších strojov to nebola vôbec jednoduchá práca,“ dodal Jagnešák.
Samotné otvorenie kúpaliska v roku 1937 sa tiež zapísalo do histórie, pretože sa na ňom zúčastnil vtedajší československý prezident Edvard Beneš. Ten si však nohy v bazéne neomočil, iba sa po kúpalisku prešiel v bielom obleku a širáku.
Foto: Archív kúpaliska Zelená žaba
„Toto funkcionalistické dielo vzbudilo v bývalom Československu veľkú odozvu, takže aj takýto významný človek mal záujem prísť sem a ukázať sa tu, aby zvýšil povedomie o tejto úžasnej stavbe,“ konštatuje Jagnešák.
Z výslnia na samé dno
Sedemdesiat rokov fungovala úchvatná stavba bez jediného problému a stala sa známou v celej krajine. Ľudia dodnes spomínajú na časy, ktoré strávili pri bazéne vytesanom do skaly a obklopenom vysokými stromami.
„Na Žabe som prežila mladosť. Celé leto som tam ako mladé dievča chodievala s kamarátmi, aj budúceho manžela som stretla na Žabe,“ smeje sa deväťdesiatnička Irena Kováčiková z Trenčína. Na Žabu neskôr chodievala s manželom, s deťmi, s vnúčatami, a dnes tam trávi leto jej pravnučka.
„Všetko si pamätám, aj časy, keď to tam chátralo. Aj som si vtedy poplakala, keď mi vnučka opisovala, ako vyzerá naša Žaba, neverila by som, že raz ju znova otvoria, vravela som si, že toto je jej koniec,“ spomína Irena Kováčiková.
Kruté časy pre Žabu nastali v roku 2000, keď praskol hlavný bazén a ukázalo sa, že oprava by bola nesmierne náročná aj drahá. Do nákladnej rekonštrukcie kultúrnej pamiatky sa nechcel pustiť nikto už len preto, lebo by musel splniť prísne podmienky pamiatkarov.
Foto: Archív kúpaliska Zelená žaba
Kúpalisko začalo meniť majiteľov, z praskliny v bazéne vyrástol strom, príroda si doslova brala späť to, čo bolo kedysi jej. Dierou v plote sa dalo dostať dovnútra areálu a pohľad na to, ako niekdajšia pýcha štátu pustne a upadá do zabudnutia, bolel nielen miestnych, ale aj turistov.
Preto, keď sa ozval český podnikateľ Ivo Valenta s tým, že chce kúpalisku vrátiť život, málokto veril, že sa mu to skutočne aj podarí. Kúpalisko totiž v tom čase už pripomínalo ruinu. Sám Valenta priznáva, že prinavrátiť mu život nebolo ľahké.
V polovici investície dokonca uvažoval, že všetko stopne. Na každý jeden jeho krok totiž prísnym okom dohliadali pamiatkari.
Napokon sa však komplexná rekonštrukcia podarila tak, že sa dokonale zachoval pôvodný duch funkcionalizmu.
Celková obnova stála približne desať miliónov eur, pričom Valenta platil z vlastného vrecka 8,5 milióna eur, zvyšok získal z eurofondov.
Foto: Archív kúpaliska Zelená žaba
Zelená žaba dnes nie je iba kúpaliskom, stala sa relaxačnou zónou aj pre náročných klientov. Nachádza sa tu tridsaťmetrový bazén s masážnymi tryskami, kolkáreň, saunový svet, detské ihrisko, reštaurácia, zmrzlináreň, ale aj VIP zóna, kde sa návštevníci dajú personálom doslova rozmaznávať.
Žaba po obnove bodovala aj v súťaži Stavba storočia, kde spomedzi 34 slovenských stavieb zaujala spolu s visutou lanovkou Skalnaté pleso – Lomnický štít.
Žaba v šumiacich lesoch
Žaba nie je unikátna len stavebným štýlom, ale aj prostredím, v akom sa nachádza. Vždy bola obklopená bujnou zeleňou.
„Aj nový investor dbal na to, aby to tak zostalo. Vyslovene chcel vedieť o každom jednom strome, ktorý sa mal zoťať. Bez lesa by to ani nemalo význam, Zelená žaba stála vždy uprostred lesa a podarilo sa to tak aj ponechať a aj do budúcnosti to tak určite zostane. Majiteľ má rád zeleň, má rád prírodu a aj to bol jeden z dôvodov, prečo do tohto projektu išiel. Žabu tiež poznal z mladosti a bola jeho srdcovou záležitosťou,“ hovorí Jagnešák.
Žaba sa po pätnástich rokoch chátrania stala opäť miestom plným života. Nechodia sem len ľudia z blízkeho okolia, ale vyhľadávajú ju turisti z celej Európy, mimoriadne obľúbená je najmä u Čechov. Otvorenie po koronakríze vníma veľmi pozitívne aj Krajská organizácia cestovného ruchu Trenčín región.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Jej riaditeľka Eva Frývaldská hovorí: „Je výborné, že prevádzkovateľ kúpaliska dokáže zabezpečiť všetky hygienické štandardy a nariadenia súvisiace s bojom proti koronavírusu a sprístupniť túto architektonickú pamiatku verejnosti. Ľudia po karanténe vyhľadávajú možnosti na kúpanie s rodinou a deťmi. V Trenčianskom kraji zatiaľ zostávajú zatvorené niektoré vonkajšie kúpaliská, preto je pozitívne, že Zelená žaba svoje brány otvorí.“
Aj ona zdôrazňuje, že kúpalisko je unikátnym architektonickým objektom Trenčianskeho kraja, dielo Bohuslava Fuchsa si aj po rozsiahlej rekonštrukcii zachovalo atmosféru príjemného prostredia a návštevníkov očarí svojím nadčasovým dizajnom.
Dodáva, že turisti vyhľadávajú Zelenú žabu nielen pre možnosť kúpania, ale aj pre jedinečný architektonický vizuál a symbiózu stavby s prírodou.
„Verím, že aj vďaka otvoreniu hraníc s Českou republikou sem opäť zavíta množstvo českých turistov, ktorí si Zelenú žabu pamätajú ešte z čias svojej mladosti a radi sa sem vracajú práve kvôli geniu loci a nezabudnuteľným zážitkom,“ uzavrela.
Široko-ďaleko najlepšie kúpanie
Žaba je srdcovou záležitosťou nielen pre turistov, ale aj pre miestnych obyvateľov. Tepličan Dušan Dobiáš navštevoval Žabu celé svoje detstvo a dnes tu dokonca pracuje a pripravuje ju na sezónu.
Foto: Archív kúpaliska Zelená žaba
„Chodil som sem odmalička s rodičmi, vlastne som tu vyrastal. Spomienky mám na ňu krásne, Žaba bola vždy in, v celom okolí to bolo najlepšie kúpalisko. Teraz tu dokonca pracujem päť rokov,“ hovorí Dobiáš.
Chváli aj rekonštrukciu, ktorá Žabe prinavrátila život. „Spravili sme veľký kus roboty. Zrekonštruované tu je všetko a myslím si, že znovuotvorenie kúpaliska bolo obrovským plusom pre celý región z hľadiska cestovného ruchu. Chodia sem nielen ľudia, ktorí prídu nostalgicky spomínať na mladosť, ale vďaka Žabe ožili aj celé Trenčianske Teplice,“ dodáva Dobiáš.
Pamätá si aj časy, keď Žaba chátrala a hrozilo, že zostane už len smutnou spomienkou. „V roku 2000 v bazéne začal rásť strom. Chodili sme sa sem prechádzať a musím povedať, že to bolo veľmi smutné obdobie. Keď sa to tu začalo rekonštruovať, postupne sa sem vracal život, ale istý čas som už ani neveril, že sa rekonštrukcia podarí, keďže pamiatkari mali veľmi prísne požiadavky. V každom prípade to bola veľká odvaha pustiť sa do opravy a klobúk dole,“ povedal Dobiáš.
Fuchsovo najmilšie dielo
Žaba je postavená v štýle funkcionalizmu a považuje sa za prelomové dielo brnianskeho architekta Bohuslava Fuchsa (1895 – 1972).
Foto: Archív kúpaliska Zelená žaba
Fuchs sa začal v roku 1935 intenzívne zaoberať myšlienkou rozšírenia kúpeľného centra Trenčianskych Teplíc o novú výstavbu na južných svahoch Teplickej vrchoviny, ktorá by umožnila nielen vyjsť z pomerne úzkeho a zovretého údolia, ale ponúkla by aj lepšie klimatické podmienky.
Spočiatku sa Fuchs zamýšľal nad výstavbou viacerých nových liečebných ústavov, ktorý by boli pre pacientov dostupné výťahmi a dopravnými transportérmi. Z odvážneho návrhu sa realizovala len malá časť – kúpalisko Zelená žaba osadené do svahu.
Fuchs obohatil modernú funkcionalistickú architektúru o mäkké a oblé prvky, Zelená žaba predstavuje vrchol organického funkcionalizmu na Slovensku a sám autor ju považoval za jedno zo svojich najmilších diel. Stavba patrí medzi top desať slovenskej medzivojnovej architektúry.
Pôvodný projekt
Návrh obsahoval tri objekty, ktoré vznikali etapovite. Hlavná budova – objekt č. I – sa realizovala v rokoch 1935 – 1936, tvorí výraznú dominantu komplexu. Je štvorpodlažná a slúži na stravovacie, obslužné a prevádzkové účely.
Foto: Archív kúpaliska Zelená žaba
Boli tu priestory vyhradené pre holičstvo, kaderníctvo, kaviareň s kuchyňou, vináreň, kancelárie, hygienické zariadenie, strojovne, skladové a pomocné priestory.
K štvorpodlažnej stavbe sa z ľavej strany pripája dvojpodlažné krídlo so šatňami, ktoré opisovalo terén.
Z opačnej strany sa rozprestiera vodná plocha otvoreného plaveckého bazéna s rozmermi 33,3 × 12 m.
Objekt č. II z roku 1937 tvorila samostatne stojaca kolkáreň, ktorú však pred rokom 1975 zbúrali s odôvodnením, že je pre prevádzku kúpaliska nadštandardná, a preto nežiaduca.
Objekt č. III z roku 1936 tvorí detský kruhový bazén s vlastnými sprchami a ihriskami.
Foto: Archív kúpaliska Zelená žaba
Zdroj foto: Tatiana Michalková, Pravda a Zelená žaba
