Tých, ktorí už na Orave boli, nemusím presviedčať. Prejdete vlakom cez úžinu, kde je len trať, cesta a rieka. Zrazu sa pred vami otvorí raj. Na malej škvarke zeme nájdete všetko. Hory, more, umenie, históriu, liečivé vody a dobrých ľudí.
V Dolnom Kubíne navštívite galériu. V Oravskom Podzámku najzachovalejší hrad z 13. storočia, galériu Márie Medveckej v Tvrdošíne, Oravskú priehradu, Slanický ostrov s kostolom, kde pokrstili Bernoláka a kde je dnes stála expozícia ľudovej plastiky.
Navštívite aj Babiu Horu, pod ktorou je horáreň, kde písal Hviezdoslav a v neďalekom dome sa narodil Milo Urban. Vyviera tam liečivá Slaná voda, ktorá zázračne lieči štítnu žľazu.
Autom sa za chvíľu dostanete do Oravíc, obklopených vysokými kopcami. Ak bude nad Osobitou hmla, znamená to, že kopec fajčí a bude pršať. Vtedy vbehnete do termálnych kúpeľov a preliečite si reumu. Odtiaľ je len kúsok do Roháčov.
Kto má rád turistiku, vystúpa na najkrajšie končiare Západných Tatier. Komu sa nebude chcieť, môže v Zuberci navštíviť skanzen – múzeum oravskej dediny.
Škoda, že sa na tento priestor nepomestí všetko, čo by som chcela vymenovať. Na Oravu si chodievam pospomínať na detstvo.
Každé leto som chodila s rodičmi na Oravský hrad. Raz sme vzali so sebou tetu z Košíc. Staršia dáma sa všetkého bála, bola poverčivá a verila na duchov. Obávala sa navštíviť komnaty dávnych pánov.
Oslovila sprievodcu: "Neviete náhodou, či na tomto hrade straší?“ Sprievodca sa zasmial. "Nebojte sa, mňa tu ešte za tie roky nikto nevystrašil.“ "Ako dlho tu už pracujete?“ bola zvedavá teta. "Nuž, ak dobre rátam, už to bude štyristo rokov.“
Takže – kto sa chce trochu báť, zaplávať si, vybrať sa na túru, vyliečiť si reumu alebo štítnu žľazu, nech zabudne na dovolenku v Egypte a vyberie sa na Oravu.