Vo Vysokých Tatrách je 13 horských chát, „najpriateľskejšia“ k deťom je Zamkovského. Hoci na väčšinu z nich dokážu vyjsť už päťročné deti a občerstvenie tam je sladkou odmenou ich putovania, „Zamka“ je pre rodiny naj.
Ak si zvolíte ako cieľ svojho putovania Zamkovského chatu, ponúknete deťom takpovediac „Tatry v kocke“. Povezú sa lanovkou, absolvujú zaujímavú (a pre tých menších aj primerane náročnú) trasu popri potoku, okolo vodopádu, s nádhernými výhľadmi, napríklad na Slavkovský štít či Veľkú a Malú Studenú dolinu.
V cieli ich čaká okrem chaty aj detské ihrisko s atrakciami, kde sa môžu vyblázniť, ak by náhodou po túre nemali dosť.
Ako na chatu?
Najjednoduchší prístup je z Hrebienka. Na ten sa dá vyviezť za sedem minút pozemnou lanovkou, ale pokojne sa tam dostanete aj po vlastných. Zo Starého Smokovca, čo je začiatok túry, to trvá peši na Hrebienok okolo 40 minút.
Odtiaľ sa treba vydať po červenej značke na Rázcestie nad Reinerovou chatou, čo zaberie 15 až 20 minút. Cesta je naozaj pohodlná, potiaľto sa dá vyjsť dokonca aj s kočíkom.
Od Rázcestia však už nie, naopak, začína to byť zaujímavé. Najprv sa chodník zvažuje k Studenému potoku, vzápätí opäť naberie smer hore kopcom, aby turistov doviedol k Obrovskému vodopádu.
Potom sa pokračuje po ceste so spomínanými výhľadmi a onedlho, podľa sprievodcov za polhodinku od Rázcestia, je už vidieť Zamkovského chatu.
„Pre deti je to tu naozaj ideálne. Máme tu pre ne šmýkačku, drevené sochy zvieratiek, domček, malú detskú lezeckú stienku s chytmi a vnútri pri jedálni aj kútik s hračkami,“ hovorí chatárka Jana Kalinčíková.
Na chate je možné najesť sa aj ubytovať, ak by ste chceli zostať na viac ako tri noci, dostanete zľavu. Dokonca vám aj počet postelí v izbe upravia podľa potreby, stačí sa vopred telefonicky dohodnúť s chatárkou.
Romantická láska
Chata má za sebou romantickú históriu. Pomenovaná je podľa špičkového horolezca z medzivojnového obdobia Štefana Zamkovského.
„Bol horským vodcom i záchranárom a od roku 1943, keď chatu dostavali, aj chatárom. Tu sa zoznámil aj s manželkou Ľudmilou, ktorá pochádzala z Prahy. Do Štefana sa zaľúbila na prvý pohľad a bola to taká silná láska, že sa už do Prahy nevrátila,“ spomína znalec Tatier a autor turistického sprievodcu Oto Rozložník.
Chatu komunisti v roku 1951 premenovali podľa partizánskeho veliteľa na Chatu kpt. Nálepku, po páde socializmu sa však v roku 1991 vrátila k pôvodnému názvu.
Dnes „Zamku“ obľubujú najmä rodiny a väčšie skupiny. Ako hovorí chatárka Jana Kalinčíková, najmä tie väčšie skupiny sa tu často na chvíľu rozdelia. Kým tí starší (alebo pohodlnejší) zostanú na chate strážiť hrajúce sa deti, zdatnejší turisti si ešte odskočia napríklad na druhý koniec doliny, na Téryho chatu.
Kam ešte ísť
Kým Zamkovského chata sa nachádza v ústí Malej Studenej doliny v nadmorskej výške 1 475 metrov, Téryho chata leží v jej závere, 2 015 metrov nad morom. Od jednej chaty k druhej to trvá asi dve hodiny.
Treba prejsť pásmom lesa i kosodreviny a potom po kameňoch k chate, ktorú pekne vidno už z diaľky. Téryho chata je najvyššie položená celoročne otvorená tatranská chata.
Možno sa na nej ubytovať a podnikať ďalšie túry (napríklad na Lomnický štít s horským vodcom), prípadne prejsť strmým Sedielkom do oblasti Tatranskej Javoriny. Ľudia sa však z nej často vracajú na Zamkovského chatu, zvlášť ak tu nechali deti a zvyšok výpravy.
Zo Zamkovského chaty sa možno vrátiť dolu tou istou trasou na Hrebienok, kto však chce ešte vidieť niečo nové, môže pokračovať na Skalnaté pleso, čo je asi hodinová prechádzka. Odtiaľ sa potom dá zviezť do Tatranskej Lomnice lanovkou, prípadne ísť pešo.
Hory nepodceňujte
„Turistiku, zvlášť v Tatrách, treba vopred naplánovať,“ zdôrazňuje Oto Rozložník. Teda žiadne vyspávanie do desiatej či kávička po dobrých raňajkách.
„V horách, najmä v lete, sa na obed mení počasie, takže okolo dvanástej je dobré už byť na spiatočnej ceste alebo aspoň na chate,“ vraví dlhoročný skúsený turista.
„My sme na túru vyrážali okolo štvrtej-piatej ráno. Má to svoje výhody – krásny východ slnka a dostatočná časová rezerva. Ale, samozrejme, neplatí to, ak idete na niečo krátke,“ dodáva.
Budíček si vypočítajte podľa toho, ako dlho vám bude trvať cesta k východiskovému bodu (autom, električkou), podľa dĺžky samotnej túry a miesta návratu. „Dobré je ešte pridať 20 percent na fotenie, obzeranie prírody a podobne,“ radí Rozložník.
V batohu by okrem jedla a nápoja nemali chýbať náhradné kusy oblečenia, ponožky, pláštenka do dažďa, a hoci je leto, istotou sú najmä pre deti aj teplé bundy a čiapky.
Čo sa týka jedla, zabudnite na koláče či slaninu, ťažké mastné jedlá oberajú človeka o energiu. Čiže okrem chlebíka na desiatu môže byť horká čokoláda, ovocie, zelenina, sušené ovocie, hrozienka, oriešky.
Pred výletom do Tatier nezabudnite na poistenie, ktoré vám uhradí prípadný zásah horskej služby. Nikdy neviete – a zásah záchranárov je drahý.
Kam na výlet: 5 tipov v okolí
- Levoča – mesto zapísané v zozname UNESCO je od Popradu vzdialené len niečo vyše 20 kilometrov. Starobylé hradby, historické námestie s najvyšším dreveným oltárom Majstra Pavla, renesančnou radnicou či klietkou hanby – to je jednoducho klasika, ktorú nemôžete vynechať.
- Poprad – ponúka príjemnú prechádzku po zrekonštruovanom námestí aj kúpanie v Aquaparku. Navyše z Tatier je to naozaj na skok, zveziete sa aj električkou.
- Belianska jaskyňa – treba si kúsok vyšliapať, ale naozaj nejde o nič náročné. Podzemné priestory už ponúkajú úchvatnú prehliadku výtvorov prírody.
- Gánovce – dedinka len tri kilometre od Popradu, vzácna najmä pravekým náleziskom neandertálskeho človeka a odtlačkov rastlinstva. V areáli nájdete drevené sochy s pravekou tematikou. V obci sú malé kúpele s wellness a dva pramene minerálnej vody.
- Kežmarok – v meste je hrad, drevený artikulárny kostol či Bazilika sv. Kríža, ktorej najstaršie kamenné časti na prízemí veže pochádzajú z románskeho kostola z pol. 13. storočia.
Dovolenka na Slovensku – tipy na celé prázdniny
- Pondelok: Svetové Slovensko
- Utorok: Slovenské moria
- Streda: Túra a výlet
- Štvrtok: Tajomné a neznáme
- Piatok: Historické hotely