Píše sa prvý jún 1958, je nedeľa a ešte aj Sviatok Najsvätejšej Trojice, keď hájnik Matúš Lašut kráča kysuckou horou.
Cestu pozná dokonale a keďže to má už od detstva vo zvyku, zastavuje sa na mieste, ktoré volajú miestni ľudia Živčák alebo Živčáková, pri obrázku Matky Božej, visiacemu na jednej z borovíc hneď vedľa chodníka. Kľakne si, prežehná sa a modlí sa obvyklú modlitbu.
Jeho pozornosť odrazu zaujme krátky, ale jasný záblesk naľavo od obrázka. Otočí sa tým smerom a zmeravie. Akoby na podstavci stojí pred ním socha Panny Márie Lurdskej. Má aspoň dva metre. Biele rúcho, modrá stuha, na hlave dlhý závoj.
Bolo to v roku stého výročia zjavení Panny Márie vo francúzskych Lurdoch. Od tých čias začínajú toto miesto navštevovať najprv veriaci z okolia a postupne i zďaleka. Tieto púte pretrvali počas celého komunistického režimu. Ľudia sem chodili súkromne i vo väčšom počte.
Samotný Lašut bol vyšetrovaný políciou a viackrát liečený na psychiatrii, kde dohromady strávil päť rokov, dostával elektrošoky i chemickú terapiu. Z posledného „preliečenia“ sa vrátil domov takmer slepý a bez jediného zuba. Svoj život dožil v Turzovke. Zomrel v roku 2010 vo veku 92 rokov.
Živčákovská zázračná voda
Na Živčákovú vedie popri cintoríne v Korni úzka asfaltka. Nahor sa po nej dá vyjsť autom, približne v polovici kopca sa nachádzajú uprostred prírody krásne zrekonštruované historické drevenice, kde sa dá ubytovať.
Cení sa však, keď ľudia vyšliapu krížovú cestu po svojich, cez tunajšie typické smrekové a jedľové lesy, kde rastú lesné jahody, čučoriedky, černice a maliny. Z hríbov najmä hríb smrekový, modráky, bedle, kozák osikový či kuriatka.
Svojho času bola na vrchole hory len kaplnka Panny Márie. Neskôr už pre také množstvo pútnikov nestačila a ľudia dali postaviť Chrám Panny Márie Matky cirkvi. Vznikal sedem rokov a dokončili ho v roku 2015. Na veži chrámu je vyhliadková terasa.
„Na púte chodí vždy od troch tisíc až do desaťtisíc ľudí. Tento rok asi v auguste bude aj svätohubertská omša s pekným programom, s jeleňom a poľovníckymi špecialitami,“ hovorí Radovan Jakuš, riaditeľ Organizácie cestovného ruchu Kysuce.
Miesta mariánskych zjavení sú známe ešte ďalším fenoménom – prameňmi zázračnej vody. Aj tu vyvierajú pramene, z ktorých si ľudia chodia naberať vodu do fliaš a množstvo ďakovných tabuliek svedčí o tom, že mnohým podľa všetkého voda a modlitba pomohli.
Aj k objaveniu prameňov sa viaže príbeh. Tunajšiemu rodákovi Jurajovi Kavalekovi sa opakovane sníval sen, aby išiel na Živčákovú a vykopal prameň. Napokon poslúchol, zobral motyku a vyrazil na kopec. Začal kopať v bahnitej zemi.
Po chvíli ho oslovila nejaká žena, vraj či hľadá prameň. Ak áno, nech kope tam, kde rastie papradie. Len čo trikrát zakopol, vytryskla zo zeme voda. Žena zmizla bez stopy, ale voda tu vyteká doposiaľ.
Z pôvodného prameňa živčákovskej vody, ktorý vykopal, bola voda zvedená do výtoku v jaskynke pod sochou Panny Márie Lurdskej. Tento upravený prameň bol po dlhú dobu jediným funkčným prameňom na Živčákovej, a preto mu aj Turzovčania hovoria, že je to ten pravý.
Dnes je okolie prameňa upravené do podoby malej skalnej jaskyne. Na mieste sú aj ďalšie pramene. Slúžia najmä v dobe pútí, keď je tu množstvo pútnikov a na vodu sa stojí v radoch. Neďaleko, v lese pod cestou, je prirodzený výver vody.
Studnička, ktorá je pohodlne prístupná chodníkom priamo od kaplnky, si vyslúžila ľudový názov Očný prameň. Voda na hore je plná života a jej zázračné účinky boli dokonca podrobené skúmaniu.
Aj na Slovensku máme ropu
Živčáková nad obcou Korňa nie je jediným nádherným miestom na Kysuciach, kam sa oplatí ísť pozrieť.
V Korni sa nachádza viacero turistických atrakcií, známy je ropný prameň, ktorý je prirodzeným výverom ropy na Slovensku. V 80. rokoch bol vyhlásený za prírodnú pamiatku. Táto ľahká ropa sa kedysi využívala na kúrenie a svietenie v domoch a na mazanie rebrinových vozov.
Znie to neuveriteľne, ale v obci sa nachádza aj veterný mlyn! Okrem toho na Živčákovej a v okolí možno absolvovať veľmi netradičný wellness. Ide o kúpanie sa v kotle, ktorý má na Ukrajine špecifický názov čan.
Je to veľká liatinová nádoba, ktorej steny sú hrubé až štyri centimetre. Pod kotlom sa rozloží oheň a záujemcovia sa kúpu vo vode s teplotou 40 stupňov Celzia uprostred kysuckej prírody.
V kotle nie sú sedačky, ale sedí sa na dne, kde je rošt z dreva. Má to svoje čaro v zime či v lete ako mokrá sauna najmä počas nocí, keď z hory počuť húkať sovy. Čoskoro bude možné absolvovať aj bylinkové či srvátkové kúpele.
„Je to nádherné miesto, ktoré je lákadlom pre množstvo ľudí,“ hovorí o Živčákovej a jej okolí Radovan Jakuš.
„Najväčší potenciál Kysúc je v prírode a nedotknuteľnosti. Kysuce a Orava sú ešte regióny, kde si človek môže užiť prírodu bez davov. S výnimkou pútí, samozrejme. Kysuce by sa mali prezentovať svojimi osadami a chotármi, kopcami s krásnymi výhľadmi, cyklotrasami. Pre Živčákovú je zatiaľ typická jednodňová turistika, ľudia vyjdú hore, pozrú si miesto, idú na omšu, ale okolie má potenciál na to, aby tu ľudia ostávali aj viacero dní. Kúsok odtiaľto je aj známa rezervácia s kamennými guľami – Klokočovské skálie s náučným chodníkom. Alebo trojmedzie, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Čiech a Poľska.“
Treba prísť a pár dní ostať. Kochať sa okolitými zázrakmi. Matúš Lašut kedysi povedal, že zázrak je predovšetkým v človeku. Keď je človek zázračný, aj Boh či príroda urobia zázrak.