Slovenská Route 66 vedie k čarovným miestam

Legendárna americká cesta má svoju obdobu aj na Slovensku. Naša Route 66 vedie stovky kilometrov dlhým úsekom, na ktorom možno natrafiť na množstvo doteraz neobjavených, často tajomných, zákutí.

Na rozdiel od tej zaoceánskej je slovenská obklopená zeleňou, kopcami či malebnými výhľadmi na hrady.

Slovenská Route 66 je štátna cesta I. triedy dlhá 330 kilometrov. Vedie od Šiah po Zvolen, pokračuje cez Banskú Bystricu smerom na Brezno, Vernár, Poprad, Kežmarok a končí sa v Tatranskej Javorine.

Od južnej po severnú časť nášho územia prechádza cez štyri kraje, osem okresov a je spojnicou troch štátov – Maďarska, Slovenska a Poľska.

Erika Lamperová z občianskeho združenia Slovenská Route 66 vysvetľuje, že propagácii tohto dobrodružného úseku sa venujú zhruba osem rokov.

„Upozorňujeme na zaujímavé miesta v dosahu najviac pätnásť kilometrov od cesty. Inšpirovali nás českí kamaráti, ktorí ju porovnali s Amerikou. Tam je vraj pri šesťdesiatšestke len prach, rovina, vraky, a my sa na rozdiel od nich máme čím pochváliť,“ hovorí s úsmevom.

Talianski turisti si podľa nej tiež všimli, že na Slovensku je množstvo stále neobjavených zákutí. Vraveli jej, že na každom kroku o niečo zakopnú a cesta 66 je toho dôkazom.

Vedie zabudnutými časťami Slovenska, do ktorých sa človek bežne nezatúla. Ponúka však prírodné zaujímavosti, kúpele, technické pamiatky, hrady, zámky a rarity, o ktorých často nevedia ani našinci.

„Jednou z nich sú v travertíne vysekané vane rímskych vojakov nachádzajúce sa v areáli kúpeľného parku v Dudinciach. Ide o originálne bazéniky, v ktorých kedysi nechýbala minerálna voda,“ spomína Lamperová atrakciu, o ktorej sa však aj klebetí, že vznikla na prelome 19. a 20. storočia, keď si chceli miestni vytvoriť lepšie podmienky na kúpanie.

Foto: Facebook

keltske obydlie, Lišov Keltské obydlie v Lišove je len pár kilometrov od šesťdesiatšestky.

Len o pár kilometrov ďalej je dedinka Lišov, ktorá sa pýši stovkami rituálnych masiek z celého sveta. Niektoré naháňajú strach, iné vyvolávajú úsmev. Štyridsať rokov ich zhromažďoval bývalý profesor Oxfordskej univerzity Martin David Clark, ktorý ich potom venoval lišovskému múzeu.

Pod jeho správu patrí aj ďalšia atrakcia – keltské obydlie postavené počas výmenného pobytu študentmi z Anglicka, Rumunska a Nemecka. Jeho ukážka vyrástla z dreva, bez jediného klinca, pričom steny majú hlinenú omietku.

Mini Grand Canyon

Lamperová pokračuje, že Američania majú Grand Canyon a my zase Tesársku roklinu, ktorá je naším minikaňonom.

Čarovné údolie, ktoré vzniklo prerazením vodného toku cez skaly, leží v katastri Hontianskych Tesár.

Ozdobujú ho aj štyri vodopády, z nich najvyšší má osem metrov. Návšteva tejto rokliny ponúka pôsobivý zážitok v každom ročnom období.

Foto: Facebook

tesárska roklina Tesárska roklina je krásna v každom ročnom období.

„Geniálnym miestom sú tiež Pečenice, na ktorých kopci Vtáčnik je voľným okom viditeľný Val obrov. Hovorí sa mu aj Slovenský čínsky múr,“ pripomína starobylú stavbu, ktorá sa prerušovane tiahne zhruba na úseku 60 kilometrov – od Sitna cez Štiavnické vrchy až po Ipeľ a Dunaj.

Obranný zemný násyp spevnený kameňmi, ktorého šírka niekde dosahuje pätnásť metrov a výška štyri metre, mal kedysi aj drevenú konštrukciu s vysokými palisádami.

Zemina valu je spečená, k čomu došlo zapálením drevenej konštrukcie. Niektorí vravia, že za touto záhadnou stavbou je mimozemská civilizácia, podľa povestí ju postavili obri alebo čerti.

Najuveriteľnejšia je však verzia o Rimanoch, ktorí ju vybudovali na obranu pred útokmi nomádov z východu.

Jeden deň nestačí

V rámci slovenskej Route 66 nemožno obísť Kalamárku nad Detvou, kde sa nachádza významné archeologické nálezisko – hradisko postupne osídlené pravekými kultúrami, Keltmi, Germánmi a Slovanmi.

Foto: Facebook

Hohenlohe Prechodom cez Tatranskú Javorinu natrafíte na malebný prezidentský zámoček Hohenlohe.

„Táto lokalita s krásnymi skalnými stenami, vežami a komínom priťahuje množstvo horolezcov. Prechádzky tamojšími chodníčkami však vrelo odporúčam každému, na svoje si prídu aj rodiny s deťmi. Treba si len vybrať vhodnú trasu,“ podotkla Lamperová.

Cesta 66 vedie aj popod klenot Slovenskej Ľupče, ktorým je tamojší hrad z 13. storočia. Postavil ho Belo IV. a o niekoľko storočí neskôr ho istý čas obývala Mária Séčiová známa ako muránska Venuša.

Patrila jej izba s vysunutou vežičkou, ktorú si sama dala vybudovať. Je z nej nádherný výhľad na okolitú krajinu, ktorý si táto výnimočná žena rada vychutnávala.

Ak by chcel niekto navštíviť geografický stred Slovenska, od našej Route 66 to tiež nie je ďaleko. Stačí odbočiť do obce Ľubietová, odkiaľ je to po značenej turistickej trase tri kilometre na vrchol kopca Hrb. Práve tam turisti nájdu tento oficiálny bod.

Ďalej pokračuje šesťdesiatšestka na malebné Horehronie, kde každú chvíľu „frnkne“ niečo do nosa. Úchvatné pohľady na prírodu sa ponúkajú aj prechodom cez Vernár, nezaostáva ani Kežmarok.

Foto: Eva Štenclová, Pravda

cesta 66 route 66 Pri Slovakia Route 66 sú pútače, ktoré na ňu upozorňujú.

„Je toho strašne veľa, no pre mňa sú v tejto časti najkrajšie výhľady na Belianske Tatry a prezidentský zámoček Hohenlohe v Tatranskej Javorine,“ spomenula Lamperová rozprávkovo vyzerajúcu drevenú stavbu slúžiacu na reprezentačné účely našich najvyšších ústavných činiteľov. Od roku 2015 je každý štvrtok prístupná verejnosti.

„Slovenskú Route 66 neodporúčam prefrčať za jeden deň. Treba si na ňu vyhradiť viac času a poriadne si vychutnať jej krásy,“ doplnila Lamperová.

Na svete sú tri turistami vyhľadávané cesty 66. Prvá, materská, vznikla v Amerike, ďalšia je v Juhoafrickej republike, no a tretia je na Slovensku.

Každá musí spĺňať základné štandardy v podobe spájania krajov či provincií, zabezpečovať hospodársky rozvoj a prechádzať krížom cez územie štátu.

Samozrejme, vždy musí ísť o cestu prvej triedy označenú známym číslom. O tú našu sa stará Slovenská asociácia Route 66 na čele s Jurajom Smrečanom, ktorá zabezpečuje dopravné záležitosti, kvalitu ciest a zvodidiel.