Ak je na Slovensku hrad s veľkým H, tak je to určite Spišský hrad. Majestátna zrúcanina na vápencovom brale, ktorá siaha až do výšky dvesto metrov, si môže pripísať hneď niekoľko prvenstiev.
Rozprestiera sa na ploche vyše štyroch hektárov, čo z neho robí nielen najväčší hradný komplex u nás, ale aj jeden z najväčších hradov na svete, kde sa v rebríčkoch zvyčajne umiestňuje na piatej či šiestej priečke.
Z európskych hradov ho vo veľkosti prekoná už len poľský Malbork, Pražský hrad, britský Windsor či rakúsky Hohensalzburg.
V roku 1961 sa táto veľkolepá ruina na východe krajiny stala národnou kultúrnou pamiatkou, v roku 1990 ju spolu s hradnou skalou vyhlásili za chránený prírodný výtvor a o šesť rokov neskôr za národnú prírodnú pamiatku Spišský hradný vrch.
Najväčšej pocty sa však tento objekt dočkal v decembri 1993, keď ho s kultúrnymi pamiatkami v okolí zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Do pamiatok v jeho okolí patrí národná prírodná rezervácia Dreveník, čo je vlastne travertínová kopa v tvare stolovej hory, Kostol Ducha Svätého v obci Žehra, ktorý postavili v 13. storočí v románsko-gotickom štýle, Spišská Kapitula, označovaná ako „slovenský Vatikán“ a starobylé mestečko Spišské Podhradie.
Kulisa pre filmárov
Jedinečnosť Spišského hradu spočíva v jeho podmanivosti. Je to skutočná hviezda medzi hradmi – príťažlivá, tajomná a „fotogenická“. Napriek tomu, že ide o ruinu. A možno práve preto. Táto pamiatka vzbudzuje rešpekt a prebúdza záujem. Stačí sa na ňu z diaľky zadívať.
Takto si získala aj írskeho publicistu Kierona Connollyho, ktorého knihu Abandoned Castles (Spustnuté hrady) pred troma rokmi ocenili viaceré zahraničné médiá.
Vo svojom rebríčku najkrajších hradných zrúcanín na svete zaradil dominantu Spiša na úctyhodné 11. miesto.
Najznámejší slovenský hrad sa však môže pochváliť i ďalšími úspechmi. Vyniká napríklad návštevnosťou.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
„Hrad je otvorený od apríla do októbra. V tom období ho navštívi asi 210-tisíc ľudí. Priemerne je polovica Slovákov a ostatných je najviac z Čiech, Poľska, Maďarska, no aj anglicky, rusky a nemecky hovoriacich. Návštevníci sú teda z celého sveta,“ informovala Dáša Uharčeková Pavúková, zástupkyňa riaditeľky SNM – Spišského múzea v Levoči, ktoré hrad spravuje.
Rozľahlá kamenná zrúcanina má už dobré meno i medzi filmármi – domácimi aj svetovými. Ako historickú kulisu ju využili napríklad v rozprávkach Radúz a Mahuliena či Popolvár najväčší na svete, no aj v zahraničných filmoch Kull dobyvateľ, Posledná légia a Dračie srdce.
Pýcha a pád
Kopec, na ktorom sa týči hrad, má výbornú strategickú polohu, preto niet divu, že ho ľudia osídlili už v kamennej dobe.
Prvé mohutné hradisko tam vyrástlo na prelome letopočtov. Založili ho Kelti a keď sa stal Spiš v 12. storočí súčasťou Uhorska, kráľovský rod Arpádovcov dal na jeho mieste postaviť strážnu vežu.
Za panovania Ondreja II. a jeho syna Kolomana tam postupne vybudovali rozsiahly kamenný hrad. Keďže počas mongolského vpádu splnil svoju úlohu, Belo IV. v roku 1249 nariadil, aby sa pokračovalo v ďalšom rozširovaní hradného komplexu. Napokon sa rozčlenil tak, ako je známy dnes – na horný hrad a tri samostatné predhradia.
Rod Zápoľských, ktorým hrad patril od roku 1464, ho prestaval do neskorogotickej podoby a ďalší majitelia Turzovci zlepšili opevnenie a vybudovali renesančné objekty. Stavebné úpravy spravili aj poslední šľachtickí majitelia Čákiovci, ale za ich panstva začal hrad upadať.
Keď sa z neho odsťahovali, prestali sa oň starať. Po rozsiahlom požiari v roku 1781 ho nakoniec opustila i vojenská posádka. Odvtedy už len chátral.
Po druhej svetovej vojne v roku 1945 pripadol štátu a v 60. rokoch prešiel čiastočnou rekonštrukciou. Postupne ho sprístupnili verejnosti, dnes je súčasťou Slovenského národného múzea.
Letné atrakcie
Slovensko Spišský hrad síce stavalo na obdiv, ale inak ho zanedbávalo. Vlani sa opäť dostal do havarijného stavu, rozpadávajúci sa múr dokonca ohrozoval okolie. Vláda preto schválila takmer päť miliónov eur na rekonštrukciu – doslova v hodine dvanástej.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
V súčasnosti sa končí oprava tzv. kapitánskeho domu a inžinierske siete. Renovuje sa i hlavná vstupná brána a murivo na dolnom nádvorí. Pripravuje sa tiež rekonštrukcia románskeho paláca a palácov na západe hradu.
„Návštevníkov sa rekonštrukcia dotýka iba okrajovo – zmenou trasy a zvýšenou mierou opatrnosti pri pohybe po hrade. Výhľadovo ich obmedzia konštrukcie lešení, ale inak sa dostanú do všetkých sprístupnených častí hradu a do všetkých múzejných expozícií,“ ubezpečila Dáša Uharčeková Pavúková.
V lete sa na hrade konajú rôzne podujatia. Pre koronakrízu museli program síce zredukovať, ale festival Leto na hrade zostal. Jeho súčasťou sú divadelné piatky a séria menších koncertov Hudba z hradu.
Lákadlom sú tiež víkendové predstavenia šermiarov, nočné prehliadky v sobotu alebo predstavenia so živými sochami Tajomné noci na hrade.
Kam na výlet: 5 tipov v okolí
- 1/ Spišské Podhradie – má nielen bohatú históriu, ale aj 145 kultúrnych pamiatok vrátane Spišskej Kapituly.
- 2/ Levoča – mesto zapísané na zozname UNESCO ponúka množstvo vzácnych pamiatok.
- 3/ Zoologická záhrada v Spišskej Novej Vsi – malá, ale pekná zoo vhodná pre deti a pokojnú prechádzku.
- 4/ Kaštieľ a letohrádok Markušovce – múzeum s expozíciou historického nábytku, súčasťou areálu je aj francúzsky park.
- 5/ Dreveník – národná prírodná rezervácia, tzv. skalné mesto, má dĺžku dva kilometre, tvoria ju jaskyne, steny, kamenné chodby aj veže.