Snežilo. A keď padajú na zem biele vločky, dieťaťu veľa netreba. Dedo vzal vnuka i sánky a hor' sa šantiť.
Nevysoký kopec blízko jedného z piatich bagrovísk bol na to ako stvorený. Obďaleč stála chata. Patrila Alexandrovi Dubčekovi.
„Kam ideš?“ spýtal sa starca jeho kamarát. „Beriem mladého trochu sa sánkovať k Dubčekovej chate“ odvetil. „Heš! Budeš ticho?!“ zahriakol ho okoloidúci a išiel preč.
„Nuž aj taká bola doba. Slnečné jazerá v Senci priťahovali politické špičky už od začiatku svojej existencie,“ spomína jedna z hlavných postáv úvodného príbehu Gábor Strešňák.
Historik a archivár Mestského múzea v Senci spoločne so starým otcom už od útleho detstva sledoval, ako sa 120 hektárová pláň mení zo štrkoviska na jedno z najvyhľadávanejších turistických kútov Slovenska.
Podobne ako drvivá väčšina vodných diel na Slovensku vznikla umelo. Dá sa však povedať, že počiatok Slnečných jazier má kráľovský pôvod.
„K realizácii pomohla výstavba kráľovských železničných dráh smerom z Prešporoku až do Budína a neskôr do Pešti. Začali sa zhruba v polovici 19. storočia. Obrazne sa dá povedať, že štrk na ne dodávali Slnečné jazerá,“ vysvetľuje Strešňák.
Už na prvej komasačnej mape z roku 1860 sú Slnečné jazerá zaznamenané aj s ďalším výbežkom – dôkazom o tom, že ťažba ani zďaleka neskončila. Okolo roku 1902 sa zachovala jedna z prvých zmienok o tom, že sa začalo s výkupom ďalších pozemkov. Bez toho by rozširovanie jazier nemohlo pokračovať.
Foto: Mestské múzeum v Senci
„Ťažbou sa postupne vytvorilo päť jazier označených číslami od 1 do 5. Časom sa pospájali a vytvorili jedno veľké jazero. V polovici 60. rokov 20. storočia boli niektorí obyvatelia nútení opustiť svoje rodné domovy kvôli rozširujúcej sa výstavbe. Zanikla napríklad krčma, ktorá osviežovala pocestných viac ako sto rokov. Vtedajší režim z toho však nerobil veľkú vedu,“ pripomína Strešňák.
Prvé kúpalisko s plážou či bufetom vzniklo v období prvej československej republiky. Zriadila ho Slovenská liga. Vstupné – na začiatku bolo za 1 korunu československú – venovalo na pomoc chudobným deťom.
V druhej polovici 20. storočia sa začalo špekulovať nad tým, ako by sa novovzniknuté jazero s priezračnou vodou malo volať. V hre bolo viacero názov. Ujal sa ten najpragmatickejší.
„Ešte z čias prvej československej republiky sa zachoval názov Slovenské Tahiti. Senčania však jazerá skôr nazýval bager, nakoľko stále bol nejaký v strede či okolí jazera. Niektorí lokálpatrioti ich takto nazývajú aj teraz. Nakoniec zvíťazil trefný názov Slnečné jazerá,“ dopĺňa Strešňák.
Foto: Archív Správy cestovného ruchu Senec
Ťažko by ste totiž na Slovensku hľadali miesto, ktoré lepšie spája pojmy voda a slnko. Viac ako 2200 hodín slnečného svitu ročne, a priemerná letná teplota vody 25 stupňov Celzia sú toho jasnými dôkazmi. Nie div, že Slnečné jazerá navštívi ročne zhruba milión turistov.
„Už roky tvoria 80 percent zahraničných návštevníkov Česi. Vracajú sa tu po generácie. Ich rodičia tu chodili počas socializmu a teraz tu prichádzajú s vlastnými deťmi. Berú to ako slovenské more s dobrým pivom a možnosťou kempovať. To je ich štýl. Nesmie chýbať ani tradičný langoš. Hovorí sa, že aspoň jeden za sezónu si treba dopriať. A nevadí, ani keď je mastný,“ vraví Nadežda Kostková, riaditeľka Správy cestovného ruchu Senec.
Slnečné jazerá nie sú len o vode, pive a langošoch. Ich zaujímavá geografická poloha – na skok od Bratislavy, Trnavy či hraníc s Maďarskom, Rakúskom a Českom – aj snaha kompetentných služby každoročne vylepšovať, návštevníkov skôr či neskôr prinúti priznať si, že sa na nich nenudia.
„Jazerá na vodnej ploche ponúkajú čoraz populárnejší paddleboarding, možnosť plaviť sa v kajaku, na člne či vodných bicykloch. Nechýbajú ani skákacie hrady pre deti či ďalšie atrakcie. V rámci areálu je viac ako sedemkilometrový okruh, na ktorom sa dá korčuľovať, bicyklovať, previesť sa na elektrických kolobežkách či prechádzať sa. Kto chce mať väčší pokoj, môže si zakúpiť aj krátkodobé rybárske lístky a pokúsiť sa chytiť kapra či zubáča,“ pokračuje Kostková.
Foto: Mestské múzeum v Senci
Ak by vás tri pláže – Južná, Východná a Severná o celkovej rozlohe 2200 metrov štvorcových – už nudili, nemusíte sa báť. V rámci areálu Slnečných jazier nájdete napríklad aj senecký aquapark.
Je napojený na vrt termálnej vody, a tak návštevníkom môže celoročne ponúknuť teplú vodu a 9 bazénov. Únavu z vody môžete vybehať na športových či detských ihriskách, dobiť baterky zasa nad dobrým jedlom či drinkom.
„Práve po gastronomickej stránke urobili prevádzkári najväčší progres. Nechýbajú tradičné, ale ani exotické jedlá, napríklad z Ázie. Pokiaľ máte radi teplo, vodu a chcete so svojimi deťmi stráviť pár dní v krásnom prostredí, ťažko Slnečným jazerám odoláte,“ uzatvára Kostková.
Foto: Archív Správy cestovného ruchu Senec
Kam na výlet: 5 tipov v okolí:
- 1/ Malý Dunaj – ak by vám náhodou zachýbal adrenalín, určite sa pustite do splavovania Malého Dunaja
- 2/ Hrad Červený Kameň – nad juhovýchodným svahom Malých Karpát drží ochrannú ruku už od 13. storočia
- 3/ Bratislava – vybrať sa na juh Slovenska a nepozrieť si hlavné mesto by bola chyba
- 4/ Aquapark Trnava – keď vás unudí senecký s termálnou vodou, určite neváhajte a vyskúšajte ten v malom Ríme
- 5/ Malkia Park – pohľad na mačkovité šelmy, opice, ťavu či zebru zlepší deň malým i veľkým
Dovolenka na Slovensku – tipy na celé prázdniny
- Pondelok: Svetové Slovensko
- Utorok: Slovenské moria
- Streda: Túra a výlet
- Štvrtok: Tajomné a neznáme
- Piatok: Historické hotely