Jahodové mesto je plné legiend

Foto: Robo Hakl

Prešov, kôň, konare Prešovčania majú prezývku koňare vďaka žrebčínu z 19. storočia.

Najlepšia kaviareň v Hornom Uhorsku, Konkatedrála svätého Mikuláša, rovnobežka či jahody sa spájajú s tretím najväčším mestom na Slovensku. Prešov sa preslávil aj podzemnou ťažbou soli, ktorá patrila medzi najkvalitnejšie v Európe.

Podľa historikov pôvodný názov Prešova Eperjes je odvodený od maďarského slova eper – jahoda. Podľa povesti z prvej polovici 12. storočia sa v tomto kraji zdržiaval kráľ Belo II. Slepý počas prenasledovania synovca Boriča obvineného zo zrady.

Podľa nej sa kráľ raz stratil svojmu sprievodu a pretože cestu nájsť sám nebol schopný, smäd a hlad zaháňal jahodami, ktoré rástli naokolo. Keď ho potom večer našli rytieri, rozhodol sa pomenovať neďalekú dedinu podľa jahôd.

„Táto legenda je skôr účelová. Dnes už vieme, že pomenovanie Eperjes bolo len maďarským variantom staršieho slovenského názvu, koreniaceho v slovanskom mene Preš,“ vyvracia historička architektúry Darina Petranská, ktorá niekoľko rokov robila po meste aj zaujímavé potulky a spolu s Andreou Sivaničovou napísali aj päť kníh Objavovanie Prešova.

Naj kaviareň Horného Uhorska

Kaviareň Berger na rohu ulíc Hlavná a Svätoplukova bola vyhlásená pred prvou svetovou vojnou za najlepšiu kaviareň v Hornom Uhorsku. Založili ju bratia Samuel a Henrich Bergerovci a fungovala až do druhej svetovej vojny, keď časť rodiny zahynula počas holokaustu. Za Slovenského štátu sa premenovala na Imperiál.

„Starí Prešovčania si ešte pamätajú, že po roku 1948 sa podnik volal Verchovina a navštevovali ho najmä dôchodcovia, lebo si tu mohli zahrať biliard a zadarmo čítať dennú tlač. Súčasní majitelia sa snažili čo najviac zachovať atmosféru historickej kaviarne a ponúkať kvalitné služby,“ vysvetľuje Petranská.

Foto: Robo Hakl, Pravda

Presov, kaviaren, bratia Bergerovci Prešovská kaviareň Berger.

Legendárne Turínske plátno

Východoslovenské mestov pretína 49. rovnobežka, ktorá meria 26 263 kilometrov. Okrem Prešova prechádza ešte napríklad cez České Budějovice, Regensburg, Karlsruhe či predmestím Paríža Roissy s Letiskom Charlesa de Gaulla.

Na Hlavnej ulici je vyznačená kovovou platňou a plastikou s kráčajúcimi nohami a stojí na nej aj Prešovská hvezdáreň. Možno cez ďalekohľad by sa dala vidieť aj planétka – asteroid pomenovaný Prešov.

Objavili ho 9. apríla 1999 Leonard Kormoš a Štefan Gajdoš, ktorý pochádza z metropoly Šariša. Planétka má priemer približne 3 až 5 kilometrov.

Foto: Robo Hakl, Pravda

Presov, 49. rovnobežka Prešov ako jediné slovenské mesto pretína 49. rovnobežka.

„V gréckokatolíckom Chráme svätého Jána Krstiteľa je vedľa biskupského kresla kópia Turínskeho plátna, ktoré cirkvi v roku 2003 darovala spoločnosť AMCOR – Priatelia východných cirkví. V čase jeho získania bola takáto kópia len v štyroch mestách sveta – v Turíne, Jeruzaleme, Vilniuse a Prešove,“ približuje Petranská.

Turínske plátno je jednou z najvýznamnejších kresťanských relikvií, do ktorej zabalili telo umučeného Ježiša Krista, je na ňom odtlačok postavy, krvavé škvrny, stopy klincov a rany na pravom boku.

Sťatý kat

V budove, kde sa nachádza asi od 17. storočia mestská radnica, bola predtým mestská vináreň. „Podľa zápisu v knihe mestského súdu z roku 1558 tam opitý kat Peter napadol sluhu Tomáša popíjajúceho s istým Mikulášom. Kat mu nadával, zhodil mu jedlo na zem, potom ho vyrazil cez okno a nakoniec zranil mečom. Za tento prečin kata Petra odsúdili na trest sťatím. Rozsudok sa vykonal 18. októbra 1558 a mesto muselo povolať cudzieho kata, lebo v Prešove už ďalší nebol,“ hovorí Petranská.

Foto: Robo Hakl, Pravda

Presov, Carraffova vaznica, goticka stavba Najzachovalejšia gotická stavba v Prešove je Caraffova väznica.

Ako v každom historickom meste, aj v Prešove strašilo. V jednom z takýchto temných domov mal v roku 1930 byť duch, ktorý klopal či hádzal veci po miestnosti.

Strašidlá sa mali v objaviť aj v roku 2010 v jednom z domov na Hlavnej ulici. Objavovať sa tam mala mužská silueta v dlhom kabáte, za ruku držala dieťa, pričom bolo počuť kvílenie a štrnganie reťazí. Strašenie ukončil až privolaný kňaz, ktorý miestnosť vysvätil.

Najzachovanejšia gotická stavba Caraffova väznica v meste je tiež spojená s legendou. "Traduje sa, že tu väznili a mučili obete Caraffového krvavého súdu, čo sa nepotvrdilo. Pôvodne slúžila ako sklad sudov vína mestskej vinárne až do 17. storočia. Vie sa však, že v nej boli mestské miery a váhy, zbrojnica a na prelome 19. a 20. storočia v nej bola mestská väznica pre tých, ktorí rušili nočný pokoj,“ pokračuje Petranská.

Prešovské jatky sa odohrali v roku 1687, keď na základe nespravodlivého súdu cisárskeho generála Antónia Carraffu z Neapola na námestí popravili 24 uhorských zemanov a mešťanov.

Mesto hudby a soli

Prešov si vyslúžil prezývku Mesto hudby. Narodil sa tu jazzman Peter Lipa či spevák a skladateľ Peter Nagy. Metropolu Šariša preslávili skupiny I. M. T. Smile, Peha, Chiki liki tu-a, Mloci, Komajota či Heľenine oči a speváci ako Ivan Tásler, Katka Koščová či Katarína Knechtová.

Foto: Robo Hakl, Pravda

Presov, solivar, narodna kulturna pamiatka Prešovský Solivar je v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou. V sklade je unikátne múzeum.

V Solivare pri Prešove sa ťaží soľ už od 16. storočia. Povesť hovorí, že soľ objavil pastier. Videl, ako ovce lížu na tomto mieste zem, ktorá bola slaná. Dozvedeli sa o tom ľudia na okolí a vtedajší páni otvorili na tomto mieste baňu a šachtu pomenovali Leopold.

Soľ z Prešova patrila k tým najlepším v Európe a stala sa zaujímavým artiklom aj pre zbojníkov, ktorí ju pašovali do zahraničia.

Preto mala v Prešove sídlo kráľovská garda, ktorá komoditu strážila od naloženia celú cestu, až kým ju nepreviezli k panovníkovi. Prešovský Solivar je v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou.

Kam na výlet: 5 tipov v okolí

• 1. Delňa – Celoročne krytý areál kúpaliska Aquapark Delňa s množstvom atrakcií a 1 500 štvorcovými metrami vodnej plochy.
• 2. Fintice – Obec preslávil film Pásla kone na betóne a na jednom dvore sa odohrával príbeh Johany Ovšenej. Zároveň je tam múzeum s troma expozíciami a šľachtická hrobka rodu Dessewffy.
• 3. Veľký Šariš – Pri železničnej stanici sa nachádza najstarší parný rušeň, vyrobený v roku 1882, ktorý Šarišania familiárne nazývajú Mľinska džurka.
• 4. Kapušany – Zrúcanina Kapušianskeho hradu je národnou kultúrnou pamiatkou. V hrúbke muriva veže je zachovaný prevet, ako v jednom z mála hradov, kde sa pri rekonštrukčných prácach našiel mešec peňazí.
• 5. Sabinov – V roku 1964 sa v meste nakrúcal film Obchod na korze, ktorý o dva roky vošiel do dejín československej kinematografie ako prvý film ocenený zlatou soškou Oscara.