Na vstup do skleníka Fata Morgana potrebujete mať v tomto období na tvári rúško. Nie je to možno najpríjemnejšie, ale počas horúceho „lepkavého“ dňa je v priestoroch skleníka paradoxne príjemnejšie ako vonku.
Najmä v podzemnej štôlni skleníka a v poslednej časti približujúcej tropickú prírodu vysokých hôr vládne dokonca príjemný chládok!
Návšteva skleníkového podzemia
Interiér skleníka je rozdelený do troch samostatných častí, ktoré majú rozdielnu teplotu aj vlhkosť vzduchu – suchej sukulentnej, nížinnej vlhkej a horskej. Najprv vojdete do oblasti suchých trópov a subtrópov.
Privíta vás austrálsky buš, ukážka vzácnej flóry z ostrova Madagaskar či suchomilná vegetácia južného Mexika a niektorých oblastí Afriky. Ako rýchlo možno precestovať exotické krajiny!
Prostredná časť skleníka je najväčšia. Predstavuje nížinný dažďový prales vlhkých častí trópov. Čo je však zaujímavé a raritné, so sukulentnou, čiže suchou časťou, sú vlhké trópy spojené podzemnou štôlňou vyrazenou v skale!
Spôsob, akým bola táto podzemná štôlňa vybudovaná, je pomerne unikátny. Projektanti použili rovnaké technológie, aké poznáme z příbramských alebo kutnohorských strieborných baní, a to vrátane drevenej výstuže, tzv. výdrevy, aká sa používa v takýchto banských priestoroch.
Posledná, chladená časť skleníka približuje drsné prostredie vysokých hôr. Je tu flóra amerických Ánd, horských oblastí Ázie aj subtropickej južnej Afriky.
Foto: Dávid Popovič, mystudio.sk
Slepá ryba v podzemných vodách
Tunel spájajúci suché a vlhké trópy pôvodne slúžil najmä na prezentáciu fotografií. Štôlňa v tejto podobe fungovala až do roku 2012. Po dlhodobých dažďoch však došlo k nečakaným pohybom okolitej skaly, miesto bolo nutné uzavrieť, drevené obloženie odstrániť a nahradiť ho železobetónovou konštrukciou.
Vznikol tak priestor, ktorý zároveň slúži ako vzdelávacia pomôcka predstavujúca práve podzemné časti suchomilných rastlín.
Kde inde si možno pozrieť časti rastlín, ktoré sú pre oko človeka ukryté pod zemou? Hrubé korene, podzemné časti stoniek, rôzne cibule a hľuzy…
Napríklad takú americkú agávu, ktorá je dokonale prispôsobená na prežitie v obdobiach sucha. Z jej dužinatých koreňov vyrastajú drobné vlásočnicové korienky, ktoré využívajú každučkú kvapku vody. Podobné korene má aj aloe a niektoré ďalšie sukulenty.
Mexickí Indiáni používajú vlákna z agávy na šitie – vytrhnú vlákno aj s koncovým tŕňom a hneď majú k dispozícii aj ihlu na šitie.
Populárna pálenka tequila sa vyrába destiláciou skvasenej šťavy, ktorá sa získa zahriatím strednej časti rastliny nazývanej srdce.
Tu, pod zemou, v štôlni, možno nájsť aj vitríny s unikátnymi druhmi vodných rastlín a rýb. Cez sklo akvária uvidíte zvláštnu slepú ružovostriebristú rybku, ktorá žije v podzemných vodách.
Orientuje sa a vyhľadáva potravu vďaka výbornému hmatu, čuchu a dokonale vyvinutej bočnej čiare (ktorá slúži ako echolokátor). Nazýva sa tetra slepá.
Pre nedostatok svetla aj potravy sú tetry aktívne vo dne aj v noci. Mláďatám týchto slepých rýb sa spočiatku oči vyvinú, neskôr ich však prerastie tukové tkanivo, chrupavka a koža.
Ďalšou pozoruhodnosťou je možnosť kríženia s blízkym príbuzným, normálne vidiacim druhom ryby z povrchových vôd.
Foto: Dávid Popovič, mystudio.sk
Príbeh vzácneho podražca
Na konci podzemnej štôlne sa otvára pohľad do dvoch veľkých sladkovodných akvárií. Obýva ich množstvo tropických rýb a iných živočíchov. Jazierka si možno pozrieť aj zhora z vyhliadkovej terasy a počas šumu blízkeho vodopádu vstrebávať atmosféru pralesa.
V tunajších „skleníkových trópoch“ nájdete napríklad zelený ker s kožovitými listami a červenohnedými kvetmi, ktoré sa objavujú len na kmeni a silnejších vetvách. Nazýva sa podražec stromovitý.
V prírode je extrémne vzácny! Je známych len sedem nálezov tejto rastliny v Strednej Amerike v nížinných dažďových lesoch od južného Mexika po Salvádor.
Podražec má veľmi zaujímavú históriu. Po prvý raz sa objavil v katalógu pestovaných exotických rastlín v roku 1858. V botanickej záhrade v holandskom Leidene tento ker množili a šírili ho do ďalších zbierok vrátane záhrady Kebun Raya na Jáve.
Počas 2. svetovej vojny všetky rastliny v európskych skleníkoch uhynuli, pretože neboli peniaze na vykurovanie skleníkov.
Podražec sa zachoval na spomínanej Jáve, odkiaľ ho zas priviezli do Európy. Jeho kvety nevoňajú ktovieako, vôňou pripomínajú huby, ale lákajú tak opeľovače – špeciálny druh múch.
Modrý kvet sa volá klitoria. Prečo?
Na inom mieste kvitne klitoria. Evokuje vám niečo názov tejto rýchlo rastúcej teplomilnej liany, ktorá pochádza z tropickej Ázie? Áno, máte pravdu. Najnápadnejšie sú jej modré kvety, ktoré majú zvláštny tvar, od ktorého je odvodený aj jej názov.
Kvety sa používajú na farbenie ryže a pripravuje sa z nich tiež čaj, ktorého farba sa mení podľa množstva pridaného citrónu od tyrkysovej až po tmavofialovú.
Foto: Dávid Popovič, mystudio.sk
Ak jej kvety zmiešame s mätou, medom a citrónom, vytvoríme relaxačný a upokojujúci nápoj. V tradičnej medicíne sa klitoria používa na posilňovanie pamäti a inteligencie, na odstraňovanie úzkosti a napätia. Má aj sedatívne a protikŕčové účinky. Jej semená možno použiť aj na farbenie látok. Klitoria sa pestuje ako okrasná rastlina.
Medzi rastliny, aké na takomto mieste návštevníka až tak neprekvapia, patrí napríklad kakaovník pravý.
Mimochodom, v predkolumbovskom Mexiku sa kakaové bôby používali ako platidlo. Aztékovia považovali kakaovník za posvätný. Verili, že jeho semenami sa kŕmi ich boh – Operený had.
Aj preto švédsky prírodovedec Carl Linné tento strom pomenoval Theobroma (pokrm bohov). Alebo tu nájdete strom, na ktorom rastie jackfruit (džekfrut), najväčšie ovocie na svete.
Navyše je veľmi chutné! Jednotlivé pichľavé plody môžu vážiť až 25 kg. Jeho varením sa získava žltý pigment, ktorým sa v Thajsku a v Barme farbia rúcha budhistických mníchov.
Milovníkov stimulujúcich drog možno viac ako kakaovník zaujme kola odlišná. Semená koly, tzv. kolové orechy, majú sladkastú chuť a príjemne voňajú. V Afrike sa v čerstvom stave žujú ako povzbudzujúci prostriedok pri práci a pri rôznych spoločenských udalostiach a náboženských obradoch.
Kolové orechy sú aj predmetom vývozu pre potreby farmaceutického a potravinárskeho priemyslu. Výťažky z kolových orechov sa pridávajú do energetických kolových nápojov, pretože majú povzbudzujúce účinky.
Dobrá správa na záver: Výlet tropickou prírodou si možno vo Fata Morgane splniť celoročne. A sú to trópy, do ktorých nepotrebujete letenku!