Liptovské more odkrylo keltské stopy

Hoci Liptovská Mara pochovala na svojom dne 13 dedín, umožnila odkryť dávne dejiny a stopy po prvých obyvateľoch Liptova. Napríklad originálnu keramickú pec, v ktorej v treťom storočí pred naším letopočtom Kelti vypaľovali nádoby. Pec je síce uložená v depozite múzea, ale jej presná kópia je plne funkčná a nachádza sa v prírodnom archeologickom múzeu v Havránku.

11.07.2011 09:24

Správa o dopravnej nehode - stiahnite si vo... Foto:
Prírodné archeologické múzeum v Havránku je najväčšie a najvýznamnejšie keltské nálezisko na Slovensku.
debata

Havránok je označovaný za najväčšie a najvýznamnejšie keltské nálezisko na Slovensku. Výskum sa tu začal pred štyridsiatimi rokmi pri výstavbe priehrady a odvtedy prakticky nepretržite pokračuje až dodnes. Samozrejme, závislý je od množstva príspevkov, ktoré naň archeológovia dostanú. ,,Zhruba pred piatimi rokmi na upätí vrchu Úložisko v priestore, kde sa začína nástupná trasa prehliadky v Havránku, boli objavené dielne na spracovanie farebných kovov," hovorí o nedávnych objavoch vedúci vlastivedného oddelenia Liptovského múzea Karol Dzuriak.

Tajomné miesto ešte stále skrýva v sebe nezodpovedané otázky. Nevie sa, koľko ľudí žilo v osade, keďže v blízkosti sa nenašlo žiadne pohrebisko, podľa ktorého by sa to dalo približne určiť. Alebo prečo do niektorej hliny pri výrobe keramiky pridávali grafit, ktorý pochádzal z Česka. Rituálne dôvody alebo iné? V Havránku je naznačený spôsob života keltských kmeňov, ktoré si v tejto oblasti na terasách zakladali remeselnícko-roľnícke osady. ,,Je to archeologický park, kde boli rekonštruované sídelné objekty, obydlia alebo areál svätyne a opevnenia," približuje Dzuriak.

Tajomné miesto keltskej osady skrýva ešte veľa... Foto: Renáta Jaloviarová
Správa o dopravnej nehode - stiahnite si vo formáte alebo . Tajomné miesto keltskej osady skrýva ešte veľa nevysvetlených otázok.

Nálezisko v Havránku pochádza z mladšej železnej doby. Sprievodca ojedinelým múzeom v prírode prezrádza, že Kelti v Liptove chovali najmä hovädzí dobytok. Symbolom bohatstva bola kopa hnoja – čím bola väčšia, tým aj rodina bola bohatšia. Hneď v úvode prehliadky je keltská usadlosť, ktorá je poskladaná z troch rôznych lokalít, ktoré boli odkryté pri Liptovskej Mare. Dve z nich zaliala voda, ktorá naplnila priehradu. Ostatné stavby múzea sú na pôvodnom mieste.

Opevnenie s kamennými hradbami, tajomné miesto so svätyňou a obetnou jamou, ku ktorej sa zbiehajú viaceré cestičky. V obetnej jame sa podľa sprievodcu našli pozostatky z obetovaných ľudí. Zatiaľ je známe, že ich bolo desať a najmladší mal asi 16 rokov. Kelti mali veľa božstiev a tým prinášali obete. Vecné, zvieracie i ľudské. Rituály riadili keltskí druidi. ,,Spôsob obetovania bol rôzny, podľa toho, ktorému božstvu sa obetovalo. Prinášali sa krvavé obety, topilo sa, vešalo či spaľovalo," opisuje sprievodca. Ešte prezradí, že keltské sviatky sa viazali na polohu slnka na oblohe.

Osada zanikla na prelome letopočtov. Z toho obdobia je v Havránku vnútorné opevnenie s bránou. ,,V tomto období začali robiť so severu nájazdy germánske kmene, Markomani, Kvádi a oni vlastne v tejto lokalite porazili Keltov," uzatvára príbeh keltského osídlenia. Príbeh Havránku sa však nekončí, ponúka časový prierez ďalších storočí. Staršiu rímsku dobu aj stredoveké opevnenie s cisternou na vodu. Stredoveký hrádok alebo drevená vežička s rozhľadňou, ktorú chránil z niektorých strán strmý svah, z iných zase priekopa a ktorá je obohnaná šikmými drevenými kolmi, sa nachádza v najvyššom bode prehliadky. Pochádza z 12. až 15. storočia, keď miesto slúžilo ako predopevnenie Liptovského hradu. Odtiaľ skôr zbadali pohyb nepriateľských vojsk a vyslali signál posádke na Liptovskom hrade. Hrad dal v 15. storočí zbúrať Matej Korvín a veru si na tom jeho ničitelia dali dôkladne záležať a tak spolu s ním stratil význam aj stredoveký hrádok v Havránku.

Čo sa zachovalo po Liptovskej Mare

  • Drevený artikulárny kostol vo Svätom Kríži, ktorý patrí medzi najväčšie v strednej Európe. Dlhý je 43 metrov, zvonica má výšku 19 metrov, má 12 dverí a 72 okien. Pochádza zo zatopenej obce Paludza a v roku 1974, teda dve storočia po jeho vzniku, sa začal presun kostola do obce Svätý Kríž, kde je dnes.
  • Kópie pôvodných stavieb zo zatopených dedín sú v skanzene v Pribyline. Mnohé majú množstvo prenesených originálnych prvkov (napríklad gotický kostol z Liptovskej Mary).
  • Veža z gotického kostola, ktorý sa pred zatopením nachádzal v obci Liptovská Mara, zostala ako jediná pamiatka na brehu pri priehradnom múre v blízkosti Archeologického múzea Havránok.
  • Voda priehrady pred 36 rokmi zatopila 13 obcí, po jednej z nich dostala aj názov Liptovská Mara. Liptovský Trnovec, kde je dnes autokemping, bol zatopený len čiastočne.
  • Presídlených bolo 940 rodín a vyše štyritisíc obyvateľov.
  • Priehrada Liptovská Mara je súčasťou vážskej kaskády a je najväčšou vodnou nádržou na Slovensku, možno aj preto ju nazývajú liptovské more.

Užitočné rady

  • do konca augusta je Archeologické múzeum v prírode Havránok otvorené denne od 8.30 do 18.30 h
  • múzeum sa nachádza 2 km za dedinou Bobrovník, v okrese Liptovský Mikuláš
  • budúcu sobotu sa tu uskutoční Keltský deň a program, na ktorom budú ukážku starovekého spôsobu života, sa začína od 10. hodiny
  • vstupné do múzea: dospelí 2 eurá, deti a dôchodcovia 1 euro, na program Keltský deň 4 eurá (dospelí), 1,50 eura (deti do 18 rokov)
  • múzeum sa nachádza v prírode, vo svahu, preto najmä pri daždivom a vlhkom počasí je vhodná pevná obuv s protišmykovou podrážkou
Facebook X.com debata chyba Newsletter