Tajomstvá vínnej cesty

Čo na Slovensku sa oplatí vidieť? Sú tu ešte miesta, ktoré pôsobia tajomne? Kam sa za nimi vybrať, si v Pravde prečítate každý štvrtok.

30.07.2020 12:00
Pezinok Foto:
Pohľad na zrenovovaný zámok v Pezinku.
debata

Od Bratislavy smerom k Trnave vedie Malokarpatská vínna cesta. Oplatí sa ňou prejsť nielen v čase burčiaka alebo otvorených vínnych pivníc. Táto cesta je totiž plná zaujímavých legiend a tajomstiev.

Z hlavného mesta sa na malokarpatskú cestu vychádza cez mestskú časť Rača. Okrem vína sa oplatí pripomenúť, že v roku 1848 bol práve v Račišdorfe, čo je historický názov Rače, hlavný stan slovenských dobrovoľníkov. Prišli aj Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža. Mená, ktoré sa nástojčivejšie pripomenú o niekoľko kilometrov neskôr – v Modre.

Aktuálne sa medzi Račou a Svätým Jurom stavia nultý obchvat Bratislavy, časť Ivanka Sever – Rača. Za obeť mu padlo niekoľko vinohradov, ale mal by výrazne pomôcť pri odľahčení dopravy. Od Bratislavy po pravej ruke leží Šúr, ktorý vznikol v mladších štvrtohorách približne pred desaťtisíc rokmi. Kedysi siahal od Bratislavy až po Modru na jednej strane, a po Bernolákovo na strane druhej.

O drakovi a hadovi

Nepriechodný močiar podľa jednej z legiend obýval drak, ktorému museli miestni každoročne platiť daň: jednu pannu a jedného mladého muža. Mená obetí museli byť vykresané do kameňa. Mien pribúdalo, až kým nešiel okolo rytier Juraj a čudoval sa, prečo všetci plačú. Prišiel totiž deň, keď mal drak dostať svoju daň.

Juraj sa však nezľakol, sadol na koňa, do ruky zobral meč a vybral sa za ľudožravým drakom. Dnes je výsledok jasný: Juraj ho prebodol a na jeho pamiatku sa osada volá Svätý Jur a rytier sediaci na koni prebodávajúci draka je súčasťou erbu.

S Jurajom súvisí aj rímskokatolícky Kostol svätého Juraja postavený v gotickom štýle. Datuje sa do 12. až 13. storočia, približne v tom čase sa začalo aj so stavbou sídelného hradu Biely Kameň.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Václav Sulek (@fotografieslovenska),

Podľa povesti majster, ktorý práve dokončoval oltár, našiel v tráve drobnú zlatú korunku a položil ju na hlavu Panne Márii. Pri bohoslužbe sa však do kostola vplazil pár obrovských hadov.

Hadia kráľovná si prišla vziať svoju korunku. Vraj odvtedy sa Juranom hovorí „hadári“, hoci pôvod tejto prezývky bude zrejme praktickejší – na svahoch Karpát sa rady vyhrievali užovky a slepúchy.

Z hadov však netreba mať strach. Hneď vedľa kostola stojí drevená zvonica s gotickým zvonom odliatym v roku 1400. O ňom sa hovorí, že ho počas tureckej okupácie miestni zakopali a neskôr našla a vyryla sviňa.

Na Jána sa zem otvára

Smerom vyššie do Karpát je historická časť mestečka Neštich a zrúcaniny hradu Biely Kameň, ktorý dali postaviť grófi zo Svätého Jura. Podľa opisu z roku 1412 mal dve veže, palác, kaplnku, komoru a veľkú pivnicu. Vraj z hradu viedla tajná podzemná chodba až ku Kostolu svätého Juraja.

Ďalšia povesť hovorí, že na svätého Jána sa do zrúcanín zatúlalo chlapča, matka ho našla v podzemí plnom zlata a drahokamov. Namiesto chlapca si do zástery nabrala bohatstva a rýchlo utekala domov.

Keď sa vrátila po syna, diery nikde, chlapca nikde. Veľa sa natrápila, kým dostala radu, aby sa do zrúcanín vrátila opäť na svätého Jána. V pukline plnej bohatstva našla chlapca presne tak, ako ho zem ukryla. Tentoraz však už nehľadela na žiadne zlato či blyštivé kamene, iba na syna.

Mesto dvoch hradov

Cesta lemovaná vinohradmi pokračuje do Pezinka, po Svätom Jure druhého kráľovského mesta v tejto lokalite. Kedysi banskú osadu nemeckí kolonizátori premenili na vinohradnícke mestečko. V 17. až 18. storočí dokonca Pezinok patril k najbohatším mestám Uhorska.

Časom sa okrem vinohradníctva v meste rozvíjal aj priemysel. Vznikla továreň na výrobu kyseliny sírovej, výrobu ihiel či tehelňa. V 19. storočí sa obnovila ťažba zlata a mestu veľmi pomohlo zavedenie železnice.

Banícku stránku mesta ukáže banský náučný chodník, ktorý ukáže zvyšky štôlní či haldy hlušiny po ťažbe zlata či antimónu. Pri potulkách lesmi Malých Karpát takmer pred dvadsiatimi rokmi nadšenci našli smerom na Babu zvyšky stredovekého hradu, ktorý mal mať strážnu funkciu. Zrejme bol budovaný v dvoch fázach, v 13. až 14. storočí a neskôr v 15. storočí.

Pezinok má však aj vodný hrad s dvojitými múrmi a vodnými priekopami. Sídlili v ňom veľmoži zo Svätého Jura a z Pezinka. O niekoľko storočí neskôr sa dostal do rúk Pálffyovcom, ktorí ho prestavali na zámok a nakoniec v roku 1930 predali mestu.

Dnes má nových majiteľov a spolu so zámockým parkom patrí k pýche mesta. Do priestorov zámku občas zájde na kávu aj prezidentka Zuzana Čaputová.

V stopách Odysea

Do tretieho slobodného kráľovského mesta železnica nevedie, hoci Elán spieva, že sa vláčikom odvezie do Modry. Ani tento nedostatok však mestu neuberá na malebnosti.

Kedysi patrila k najvýznamnejším kráľovským mestám Uhorska, ba i k najväčším. Uhorskí historici a geografi z 18. storočia Matej Bel a Ján Matej Korabinský hovorili, že v Modre je najlepšie víno tohto regiónu. Ale to isté tvrdia aj vinári z ďalších miest a mestečiek.

Ťažko na malý priestor vtesnať všetky zaujímavosti tohto mestečka. Modra je známa typickou modranskou keramikou či mlynárstvom – v meste a okolí bolo kedysi až trinásť mlynov. Aj v tejto lokalite boli snahy ťažiť striebro a zlato, dokonca tam bolo aj niekoľko štôlní, ale na zlatú žilu nikto nenarazil.

No na umeleckú inšpiráciu určite áno. Našli ju napríklad básnik Ján Smrek, spisovateľ Vincent Šikula – v Modre žije jeho dcéra Veronika, ktorá prispieva aj na stránky Pravdy, keramikár Ignác Bizmayer, hudobný skladateľ Ilja Zeljenka, zakladateľ slovenskej operety a tanga Gejza Dusík a mnohí ďalší.

Atmosféra tohto priestoru očarila aj Štúrovcov. Karol Štúr viedol miestne gymnázium, po jeho smrti prišiel do Modry aj jeho brat Ľudovít, ktorému sa osudnou stala poľovačka v januári 1856. Pre turistov zas môžu byť lákadlom Tisové skaly nad mestečkom.

Kremencové skálie obkolesené tismi, ktoré už dnes na tomto mieste možno nájsť len ojedinele, rozrušilo mrazové zvetrávanie a vznikli veľmi zaujímavé reliéfy.

Alebo výstup na vrch Veľká homola, kde je aj turistická rozhľadňa. Podľa legendy sa práve na tomto mieste zastavil Odyseus, ktorý sa vracal domov k svojej vernej žene Penelope.

Tipy na výlety

  • 1. Slovenský Grob – alebo husací raj, v obci je niekoľko možností, kde možno ochutnať husacinu, lokše a dobré víno
  • 2. Pezinská Baba – vychádzka na po hrebeni Malých Karpát v nadmorskej výške 527 m môže byť spojená so zberom černíc
  • 3. Rozhľadňa Kukla – ponúka výhľady na hrad Červený Kameň
  • 4. Červený Kameň – kamenný hrad z 13. storočia
  • 5. Trnava – alebo malý Rím, mesto ponúka aj komentované prehliadky

Dovolenka na Slovensku – tipy na celé prázdniny

  • Pondelok: Svetové Slovensko
  • Utorok: Slovenské moria
  • Streda: Túra a výlet
  • Štvrtok: Tajomné a neznáme
  • Piatok: Historické hotely

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Malokarpatská vínna cesta #vínna cesta #Leto s Pravdou #Leto na Slovensku #dovolenka na Slovensku #tajomné a neznáme