Srdce Spiša bije v Levoči

Viete, kde sa týči najvyšší gotický oltár na svete? Kde leží najväčšie stredoveké námestie v Európe v tvare obdĺžnika? Kde sa nachádza jediná kompletne zachovaná krížová chodba na Slovensku zo 14. storočia? Odpoveď znie: v Levoči. Starobylé mestečko na severovýchodnom Slovensku patrí medzi najväčšie skvosty u nás.

Ako ho najlepšie vystihnúť? „Je to srdce Spiša. Mesto, ktoré svojou čarovnou atmosférou návštevníka vracia späť o niekoľko storočí. Spája sa s Majstrom Pavlom a jeho dielňou. Je to klenot presahujúci hranice regiónu,“ zhodnotila Anna Babicová z oddelenia cestovného ruchu na Mestskom úrade v Levoči.

To, že ide o lokalitu plnú vzácnych pamiatok, ktoré treba chrániť, si odborníci uvedomili už po druhej svetovej vojne. Historické jadro mesta vyhlásili za mestskú pamiatkovú rezerváciu už v júni 1950, v roku 2009 Levoču zaradili aj do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Storočná vojna s Kežmarkom

Dejiny mesta sa začali písať po tatárskych nájazdoch v roku 1241, keď do spustošeného kraja prišli nemeckí kolonisti. Svoje nové sídla spojili s pôvodnými osadami, čo vytvorilo základy dnešného mesta.

Najstaršou zachovanou písomnosťou, kde sa spomína Levoča, je darovacia listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1249. O 22 rokov neskôr sa už lokalita uvádza ako centrum saskej provincie s výhodami slobodného kráľovského mesta.

Kurióznou historkou z neskoršieho obdobia sú dlhodobé trenice s mestom Kežmarok, ktorým sa hovorí „storočná vojna“. Trvali od roku 1433 do roku 1558 a mali viacero podôb – od obchodných sporov a zápasu o právo skladu až po priame boje, únosy, krádeže a drancovanie.

Foto: SHUTTERSTOCK

levoca Levoča - mesto svojou čarovnou atmosférou vracia späť o niekoľko storočí.

Pre predstavu, o akú nevraživosť išlo: len od mája 1532 do januára 1533 podnikli Kežmarčania až 38 útokov na Levoču. Porušovalo sa i uzavreté prímerie, a tak „vojnu“ musel ukončiť kráľ, ktorý víťazstvo pririekol Levoči.

Tá vďaka privilégiám, výhodnej polohe na križovatke obchodných ciest a priazni panovníckeho dvora bohatla. V meste rozkvitala architektúra, vzdelanosť, kultúra i remeslá.

Tomu nezabránili ani ničivé požiare v rokoch 1550 a 1599. Levoču obklopovalo mestské opevnenie, ktoré sa takmer celé zachovalo do dnešných čias.

Umenie Majstra Pavla

Ľudia, ktorí do Levoče zavítajú kvôli pamiatkam, nebudú sklamaní. Už len Námestie Majstra Pavla, ktoré si zachovalo svoj stredoveký tvar obdĺžnika s pomerom strán 3:1, je unikátom. Tvorí ho vyše 60 meštianskych domov pochádzajúcich väčšinou zo 14. a 15. storočia, atrakciou je pranier – stredoveká klietka hanby.

Majster Pavol z Levoče, gotický rezbár a sochár, je pritom zaujímavou historickou postavou. Nevieme, kedy a kde sa narodil, ani odkiaľ prišiel. Jasné je iba to, že v Levoči strávil asi 30 rokov a vytvoril tam svoje vrcholné diela.

Najcennejším z nich je neskorogotický hlavný oltár krídlového typu v Bazilike sv. Jakuba, ktorý vyrezal z lipového dreva. S výškou 18,62 metra je najvyšším svojho druhu na svete, zatiaľ čo najväčším gotickým oltárom na svete (13 × 11 metrov) sa pýši poľský Krakov.

Foto: Andrej Barát, Pravda

Bazilika, Majster Pavol, Levoča, Kostol sv. Jakuba Bazilika sv. Jakuba v Levoči.

Baziliku sv. Jakuba, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, uplynulé leto navštívilo zhruba 69-tisíc turistov. Niet divu, bývalý farský kostol je najväčšou sakrálnou stavbou na Spiši. Po Dóme sv. Alžbety v Košiciach má druhú najväčšiu vnútornú výšku lode na Slovensku.

Babicová záujemcom odporúča navštíviť aj Múzeum Majstra Pavla s dielňou, kde pracoval, no i ďalšie atrakcie: expozíciu v radnici, venovanú dejinám mesta, Baziliku Panny Márie, najstaršie a najvýznamnejšie pútnické miesto na Slovensku, Evanjelický kostol či – „na zahriatie“ – výstup po 216 schodoch do veže Baziliky sv. Jakuba. Z nej sa zvedavcom naskytne veľkolepý výhľad na Tatry a okolie Levoče.

„Odporúčam tiež pobyt v neobjavenej prírode v Levočských vrchoch. Nie sú vysoké, ale sú skutočnou vychytávkou pre tých, čo milujú pokoj, ticho a žiadnu civilizáciu,“ dodala Babicová. „Je tam množstvo trás pre cyklistov, jednoducho raj.“

Z múzea do prírody

O tom, že sa Levoča teší dobrej povesti aj za hranicami Slovenska, svedčia údaje miestnej informačnej kancelárie.

Foto: Archív

Múzeum špeciálneho školstva, Levoča Múzeum špeciálneho školstva v Levoči.

Vlani ju navštívilo približne 23-tisíc turistov, z čoho domáci tvorili 35 a zahraniční 65 percent. Najviac cudzincov prišlo z Česka, Poľska, Maďarska, Nemecka a Ukrajiny, no nechýbali ani Briti, Francúzi, Izraelčania, Japonci, Číňania, Fíni, Švédi, Brazílčania, Belgičania či Portugalci.

Tí, čo popri histórii hľadajú i nejaké spestrenie, si v Levoči môžu pozrieť napríklad Múzeum špeciálneho školstva. Mapuje históriu vzdelávania ľudí so zrakovým, sluchovým, telesným a duševným postihnutím, pričom návštevníkom ponúka zážitkovú, interaktívnu prehliadku v modernej expozícii.

V okolí mesta sa tiež buduje „Žabia cesta“, kde pribudnú náučné chodníky okolo vodnej nádrže, tzv. dom prírody – prírodovedná expozícia s učebňami, detské ihriská a lanový park, čo by malo pomôcť ochrane okolitej prírody.

Kam na výlet: 5 tipov v okolí

• 1/ Levočská priehrada – vodná nádrž asi 3 km od Levoče ponúka kúpanie v prírode, no možno si požičať aj čln či vodný bicykel alebo si zahrať plážový volejbal.
• 2/ Sivá Brada – 25 metrov vysoký travertínový kopec s malým jazierkom a pútnickou kaplnkou neďaleko Spišského Podhradia.
• 3/ Šarkanova diera – jaskyňa pri obci Poráč, dlhá 178 m, je súčasťou rovnomenného náučného chodníka.
• 4/ Vodná nádrž Klauzy – kultúrna pamiatka pri obci Smižany môže slúžiť ako cieľ peknej turistiky.
• 5/ Holumnický hrad – ruina za obcou Holumnica pochádza z 15. storočia.