Hoci nemá rozlohu ako ostatné slovenské nádrže, v druhej polovici minulého storočia patrila medzi najvychýrenejšie turistické destinácie v bývalom komunistickom bloku. Ak vám známi v tých časoch poslali pohľadnicu z Duchonky, mohli ste si ju odložiť ako cenný suvenír.
Dve koruny za stan
Prvé zemné práce sa začali v roku 1961, keď vybudovali asfaltovú cestu z Topoľčian cez Prašice až na Duchonku. Priehradu, ktorá vznikla na strednom toku rieky Železnica ako zábrana pred záplavami, napustili prvýkrát o päťročnicu neskôr.
Hneď v roku 1966 sa v krásnom prostredí pohoria Považský Inovec uskutočnil XIII. celoštátny zraz turistov. Zúčastnilo sa na ňom osemtisíc ľudí z celej vtedajšej ČSSR.
"Práve táto akcia spustila obrovský záujem o Duchonku. Na začiatku bola len holá lúka a brezový háj. Ľudia i tak prichádzali, rozložili si stany a užívali si malebné prostredie. Okamžite nastal veľký stavebný boom. Stavali sa chatky, ktoré ešte ani nemali pridelené parcelové čísla. Vyvlastňovanie pozemkov za náhradu sa začalo až v 70-tych rokoch. Postupne pribudli vodovod, elektrifikácia i 20-hektárový autokemping,“ spomína starostka obce Prašice Erika Nemešová.
Stredisko štedro dotoval štát, šéfoval mu riaditeľ s 50 zamestnancami. Záujem o Duchonku rástol z roka na rok rapídnym tempom. Prichádzali nielen domáci, ale aj Maďari, Poliaci či záujemcovia z NDR a Holandska. Nechýbalo letné kino či populárna nudapláž.
"Turisti sa striedali v týždenných intervaloch. Ľudia už noc predtým čakali v autách, aby sa im ušlo miesto v kempingu. Stanové miesto stálo dve koruny, čo bola najnižšia suma široko-ďaleko. Jediná vývarovňa v celom okolí fungovala od rána do večera. Pracovala v nej aj moja mama, ktorej sme tam ako deti pomáhali. Ľudia stáli na jedlo v dlhých radoch, ale nešomrali. Neponáhľali sa ako teraz, uskromnili sa,“ pokračuje Nemešová.
Duchonka dvakrát po sebe získala ocenenie Zlatá Ruža ako najlepší autokemping na Slovensku. Leto pred nežnou revolúciou sa tam rekreovalo až 25 000 ľudí.
Pamätníci plakali
Pád komunistického režimu všetko zmenil. Zastavili sa dotácie od štátu a o Duchonku sa zrazu nemal kto starať. Vyhorel aj hotel, ktorého ruiny doteraz stoja na jednej z najkrajších lokácií pri nádrži.
"Postupne nastal útlm a stredisko začalo upadať. My ako obec nemáme prostriedky na to, aby sme sa o Duchonku starali. Pri príležitosti 50. výročia legendárneho zrazu sa organizovalo spomienkové stretnutie. Niektorí ľudia sa rozplakali, keď prišli na miesto, ktoré navštívili ako deti s rodičmi, a po päťdesiatich rokoch vyzeralo rovnako. Ešte aj tie nešťastné hojdačky stoja na veľkej pláži doteraz…“ zamyslí sa Nemešová.
Duchonka doplatila aj na otvorenie hraníc. Ľudia túžili po mori, nových miestach a húfne začali cestovať smer Chorvátsko či Taliansko.
"Pred pár rokmi nás navštívili známi zo Švajčiarska. Boli unesení prírodou, prostredím i klimatickými podmienkami. Na záver nás pobavilo ich konštatovanie – "škoda tej občianskej vojny, ktorá stredisko zdevastovala… Mysleli tým rozkradnutý hotel na hrádzi, zničené a zarastené pláže či zdemolovaný amfiteáter,“ vysvetľuje Regina Kopčová z občianskeho združenia Nová Duchonka.
Športové a rekreačné vyžitie
Práve skupina okolo Kopčovej a jej kolegu Miroslava Slezáka sa snaží o obnovu zašlej slávy kedysi populárneho strediska. Ide o partiu nadšencov, ktorí sa venujú hotelierstvu a cestovnému ruchu už niekoľko rokov.
"Všetci sme aktívni športovci. Pri našich pohybových aktivitách nám bolo ľúto, v akom zúboženom stave sa stredisko nachádza. Po analýze sme skonštatovali, že veľa vecí, ktoré boli na Duchonke v minulosti vybudované, sa dá stále obnoviť či zachrániť. Naše aktivity sú na dobrovoľnej báze, financujeme ich predovšetkým z vlastných zdrojov a sponzorských darov. Chceme stredisko dostať do povedomia širokej verejnosti nielen domácich, ale aj zahraničných turistov. Okolité prostredie ponúka množstvo aktivít a možností športového a rekreačného vyžitia,“ objasňuje Kopčová.
Ľudia z OZ Nová Duchonka vedia, že ich čaká veľa práce. Už na tento rok pripravili pre návštevníkov viacero noviniek.
"Organizujeme pravidelné cvičenie jogy v príjemnom prostredí pláže, nechýbajú programy pre najmenších a mládež. Zrekonštruovali sme detské ihrisko, revitalizovali amfiteáter, obnovili ihrisko na plážový volejbal. Každý deň pracujeme na tom, aby bolo tunajšie prostredie krajšie. Hlavným zámerom je zjednotiť podnikateľské subjekty v stredisku, aby sme spoločnými silami dostali Duchonku na jedno z popredných rekreačných miest na Slovensku, čím pritiahneme aj tých náročnejších hostí,“ želá si Kopčová.
Kam na výlet: 5 tipov v okolí
- 1/Slovanské hradisko Valy v Bojnej – neďaleko Piešťan sa nachádza najväčšie slovanské archeologické nálezisko na Slovensku. Špecifickú lokalitu miestni nazývajú aj slovenskými Pompejami. Ide o včasnostredovekú lokalitu, ktorá vznikla na prelome 8. a 9. storočia.
- 2/Tribečské múzeum Topoľčany – bolo založené v roku 1961. Zaoberá sa najmä dokumentovaním a zhromažďovaním prírodovedného, archeologického, historického a etnografického materiálu. Od roku 1980 sa špecializuje na dokumentovanie chmeliarstva, sladovníctva a pivovarníctva na Slovensku.
- 3/Čertova pec – ide o jaskyňu, vytvorenú krasovatením dolomitického vápenca. Nachádza sa pri obci Radošina, v pohorí Považský Inovec. Jaskyňa je dlhá 27 metrov a obojstranne priechodná.
- 4/Letohrádok Babylon – nachádza sa na vŕšku Hôrka nad obcou Brodzany. Letohrádok dala v roku 1911 postaviť vojvodkyňa Natália z Oldenburgu, neter Alexandra Sergejeviča Puškina, ktorá ho využívala ako letné sídlo.
- 5/Rodný dom Ľ. Štúra a A. Dubčeka – národnú kultúrnu pamiatku nájdete v Uhrovci. Malebná dedinka ležiaca pod majestátnym vrchom Rokoš je výnimočná nielen unikátnou a neporušenou prírodou, ale i bohatou históriou.
Dovolenka na Slovensku – tipy na celé prázdniny
- Pondelok: Svetové Slovensko
- Utorok: Slovenské moria
- Streda: Túra a výlet
- Štvrtok: Tajomné a neznáme
- Piatok: Historické hotely