Kamenní Tatári, víla aj zbojníci patria k legendám Vysokých Tatier. Najvyššie pohorie na Slovensku, ale aj druhé najväčšie mesto v krajine. Navštevovala ho európska smotánka, v roku 1945 tam krátko sídlila československá vláda a služby hotelierov chválil aj vodca kubánskej revolúcie Fidel Castro.
Cestovný ruch v Tatrách odštartoval len asi pred sto rokmi. K rozvoju cestovného ruchu prispela železnica, ktorá tam začala jazdiť v roku 1871. Vtedy postupne vzniklo pod Tatrami 15 osád a už začiatkom 20. storočia tam boli až tri grandhotely.
Tatry podľa povesti dostali meno podľa Tatárov, ktorí v nich skameneli. Medzi terajším Poľskom a Slovenskom mala byť rovina, kde prebiehala bitka medzi divými Tatármi a miestnymi obyvateľmi. Boj prehrávali, no nejaký starec im mal poradiť, aby neustúpili.
V noci sa počas silnej búrky objavila tajomná kométa. Spôsobila, že sa celé tatárske vojsko premenilo na skaly a ich vojenský tábor na mohutné hory.
Na územie Slovenska sa v 13. storočí tatárske vojská síce dostali, no nie až tak severne. Svoje meno pohorie dostalo už dávnejšie.
Názov veľhôr má korene v staroslovienskom slove tritri. Naši predkovia ním označovali bralo alebo strmú skalu.
Prvá zmienka o tomto názve je z roku 999, keď české knieža Boleslav II. na svojej smrteľnej posteli spomína na dobu, keď České kniežatstvo siahalo až po tritri montes.
Najstaršou osadou je Stará Lomnica. "Táto časť bola osídlená už pred dvetisíc rokmi. Je tu prameň kyselky – smokoveckej minerálky a ľudia tu ťažili rudu. K prameňu sa vraj chodili modliť, aby sa im darilo pri ťažbe, k jednému Zmogovi, preto názov Zmogovec a neskôr Smokovec,“ vysvetľuje jednu z legiend sprievodkyňa a múzejníčka Ivana Figová, ktorá dohliada aj na múzeum tatranskej kinematografie a fotografie.
Názov však mohol vzniknúť aj z hutníckej činnosti vďaka staronemeckému slovesu smoken, čo znamená dymiť. Ďalšou verziou je, že tam žilo veľa hadov a v staroslovienskom jazyku sa had označoval ako zmok.
Tatry patrili dinosaurom aj zbojníkom
Na vílu sa mala premeniť dievčina, ktorá zaspala na brehu Štrbského plesa. Kým spala, vystúpil z plesa prekrásny vládca hlbín. Krehká dievčina sa mu zapáčila, a tak ju zobral pod hladinu. Po prebudení sa tiež zahľadela do vládcu a jeho paláca a premenila sa na vílu.
V ďalších plesách zasa mali žiť aj vodníci, ktorí si navzájom mali kradnúť ženy. Keďže o ne bojovali, tak sa postupne podľa povesti vyhubili.
Foto: Robo Hakl, Pravda
V zbierkach Slovenského národného múzea sa nájdu aj stopy dinosaurov z Tichej doliny z obdobia pred približne 200 miliónmi rokov, lebky leva jaskynného nájdenej v Medvedej jaskyni v Západných Tatrách či zuby fosílnych rýb z doby, keď Tatry boli ešte morským dnom.
Vodiči poznajú veľmi dobre Cestu slobody, ktorá prechádza viacerými osadami Tatier. „V minulosti to bol zbojnícky alebo skôr pašerácky chodník. Tatranské tajné priechody sa používali na pašovanie nevycleného či zakázaného tovaru medzi Uhorskom a Poľskom. Kontraband tadiaľ prevážali na konských chrbtoch, často cezeň pašovali celé stáda koní,“ prezradila Figová.
Návštevy aristokratov aj revolucionára
Sprievodkyňa hovorí, že údajne sa mala v Starom Smokovci liečiť aj cisárovná Sissi. „Traduje sa to, ale nie sú o tom žiadne záznamy, vraj to boli tajné výpravy. Určite ale Tatry navštívil František Ferdinand Karol Ľudovít Jozef d'Este, na ktorého v roku 1914 spáchal atentát Gavrilo Princip, čo malo viesť k začiatku I. svetovej vojny. Bol tu ešte ako chlapec s otcom arcivojvodom Karolom Ľudovítom Habsburským. Na Štrbské pleso mal prísť aj cisár František Jozef I., napokon sa návšteva neuskutočnila,“ vyratúva Figová. Plánoval tam prísť v roku 1898, zabránil mu v tom atentát na manželku, cisárovnú Alžbetu.
„Tatry v časoch Rakúsko-Uhorska vyhľadávali aristokrati. Navštívil ich aj srbský kráľ, mnohé bavorské kniežatá a napríklad pruské knieža Christian Craft Hohenlohe-Öhringen si tu postavilo zámoček,“ doplnila Figová.
Foto: Robo Hakl, Pravda
Nachádza sa v Tatranskej Javorine a v súčasnosti je v správe kancelárie prezidenta. Ďalšiu nehnuteľnosť mal Hohenlohe vo Vyšných Hágoch.
Tatry uchvátili aj dejateľov Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu či Janka Kráľa, ktorí vystúpili na Kriváň, ktorý sa stal významným motívom poézie štúrovcov.
„V Tatranskej Lomnici v hoteli Grandhotel Praha prespal tri alebo štyri noci Tomáš Garrigue Masaryk. V apríli 1945 bol Starý Smokovec krátkodobým sídlom československej vlády po odchode z Košíc, pravidelne sem chodieval Edvard Beneš a Tatry si obľúbil aj prezident Ludvík Svoboda,“ vymenúva zaujímavosti Figová.
Starí Tatranci si ešte pamätajú návštevu kubánskeho revolucionára Fidela Castra, ktorý si mal s niektorými zamestnancami hotela, kde býval, zahrať stolný tenis. Mal byť posledným strelcom, ktorý v Tatrách skolil kamzíka. „Oficiálne mal odstreliť dvoch alebo troch, ale vraví sa, že ich bolo oveľa viac,“ mrzí Figovú.
Hotel ako galéria aj kulisa vo filme
Hotel Lomnica v centre mesta Tatranská Lomnica má podľa Figovej prezývku „prvá dáma“ tejto mestskej osady. Otvorili ho v roku 1893, bol výnimočný aj na pomery Rakúsko-Uhorska a vo Vysokých Tatrách je najstarším.
Nachádza sa v ňom unikátna galéria, pretože v reštauráciách, v chodbách aj priamo v izbách hotela je umiestnených vyše 400 originálnych umeleckých diel.
Foto: Robo Hakl, Pravda
Zastaviť sa oplatí aj pri zotavovni Morava v tej istej tatranskej osade. Objavuje sa totiž vo filme Anděl na horách.
„Zaujímavosťou je aj sanatórium vo Vyšných Hágoch, kde je momentálne Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie. Svojho času to bol rozlohou najväčší ústav v strednej Európe,“ prezrádza Figová.
Vysoké Tatry však nie sú iba pohorie, ale aj mesto s rovnakým názvom. Patrí medzi najväčšie mestá na Slovensku. Nie však počtom obyvateľov, v mestečku žije iba niečo vyše 4 000 ľudí, ale svojou rozlohou.
Mestské práva majú od roku 1990, majú svojho primátora a poslancov, a tiež osady. Okrem zaujímavých hotelov sa tam nachádzajú aj vzácne vily.
„Zo zaujímavých budov je napríklad v Starom Smokovci Švajčiarsky dom alebo vila Alica, kde sídli múzeum tatranskej kinematografie a fotografie,“ predstavuje mestečko Ivana Figová.
Najstaršou zachovanou budovou mesta z roku 1856 je Švajčiarsky dom, kde sa nachádza okrem kaviarne Sherpa Caffe aj múzeum horských nosičov.
Tatry sú lákadlom
Turisti vyhľadávajú štíty, ako je Lomnický, ale aj Rysy, Predné Solisko či Kriváň. Na niektoré štíty, napríklad na najväčší Gerlachovský, Prostredný hrot, Baranie rohy alebo Kežmarský štít sa dá dostať iba v sprievode horských vodcov.
Málokto by nepoznal plesá, medzi najnavštevovanejšie patria Veľké Hincovo pleso, Popradské a známe Štrbské pleso. Nachádza sa tam aj množstvo vodopádov, najväčší z nich je Obrovský vodopád v ústí Malej Studenej doliny.
K Vysokým Tatrám patria aj vysokohorské chaty. Najvyššie položená je Chata pod Rysmi, založená v roku 1933.
Najstaršou je zasa známa Reinerova, postavená už v roku 1860, kde sa nachádza aj jedno z dvoch múzeí tatranských nosičov.
Medzi obľúbené patria aj Téryho, Bilíkova či Zamkovského chata, ale aj Sliezsky dom a chaty pri Zelenom a Popradskom plese.
Tipy na výlety
- 1. Pribylina – Múzeum liptovskej dediny.
- 2. Važecká jaskyňa – známa nálezmi kostí jaskynných medveďov.
- 3. Ždiar – zachovaná ľudová architektúra v časti obce Antošovský vrch a Blaščatská dolina
- 4. Kežmarok – drevený artikulárny kostol.
- 5. Svit – jedno z najmladších miest Slovenska, preslávené Baťom.
Dovolenka na Slovensku – tipy na celé prázdniny
- Pondelok: Svetové Slovensko
- Utorok: Slovenské moria
- Streda: Túra a výlet
- Štvrtok: Tajomné a neznáme
- Piatok: Historické hotely