Slovenský upír vyčíňal na Horehroní

Tajomný muž, ktorý žil v horách obklopujúcich obce Horná a Dolná Lehota, sa v noci menil na vlkolaka či upíra. Krvilačného démona, ktorého miestni nazvali Prdimucha, sa každý bál.

Keď kráčal dedinou, ovce sa rozbľačali a kravy stratili mlieko. Silu mal za piatich chlapov – ľudia si o ňom šepkali, že má pekelnú moc.

Nejednému človeku vraj tak počaril, že mu už len umieračik zazvonil. Či takáto bytosť naozaj existovala, zostáva dodnes záhadou.

Súčasníci v obidvoch Lehotách si na príbehy o strašidelnom démonovi nespomínajú, no už pred viac ako 160 rokmi zaujala legenda Boženu Němcovú, ktorá prišla na Horehronie zbierať rozprávky s povesťami.

Jedným z jej „úlovkov“ bol príbeh o upírovi Prdimuchovi, ktorého pochovali na hranici chotárov susediacich dedín.

Vlkolak krížený s upírom

Muž, ktorý sa menil na vlkolaka, vraj po nociach kradol dobytok a dedinčanom naháňal strach. Ľudia najskôr nevedeli, kto im škodí a robí hrozné skutky, identitu démona však odhalila jeho žena Fonfa.

Raz v lete, akurát bol čas kosby, išli spolu na sená. Muž sa pod zámienkou vzdialil a o chvíľu nato sa na svoju polovičku vyrútil v podobe vlka. Žena sa bránila a keď mu vidlami uštedrila niekoľko rán, ušiel do hory.

Foto: Eva Štenclová, Pravda

fonfa Vlkolakova žena Fonfa.

Odtiaľ sa dotackal celý dobitý a keď ho Fonfa uzrela, hneď vedela, čo je vo veci. Dôkazom boli aj nitky z jej dotrhanej sukne, ktoré Prdimuchovi viseli zo zubov. Došlo jej tiež, že to on po nociach cicia krv z ich dobytka.

Keď ho pochovali, ani smútoční hostia nestihli prísť na kar, Prdimucha ich predbehol a zožral celé pohostenie.

S hrozivým vlkolakom mal prísť do kontaktu aj štúrovec Samo Chalupka, ktorý sa v Hornej Lehote narodil a neskôr tam pôsobil ako evanjelický farár.

VIDEO: Upír či vlkodlak? Prdimucha desil Lehoťanov, takto vyzerá jeho izba.

Je známe, že k Němcovej prechovával veľké sympatie, istý čas ju na svojej fare aj hostil. Vraj práve on spolu s katolíckym kňazom telo podivína zvaného Prdimucha exhumovali.

Ľudí totiž strašil aj po smrti, a to tak, že po dedine chodil raz ako človek, inokedy v podobe vlka. Farári sa preto dohodli, že s ním treba naložiť ako s upírom – odťať mu hlavu a srdce prebiť dreveným klinom. Či sa tak naozaj stalo, alebo sú to len babské reči, zostáva otázne.

Foto: Eva Štenclová, Pravda

hrob Fiktívny Prdimuchov hrob, ktorý je, podobne ako ten pôvodný, označený veľkým balvanom.

Povráva sa však, že na Prdimuchov hrob dali veľký kameň s vytesaným krížom, aby ďalej neškodil. Na mieste, kde ho pochovali, už nikdy nič nevyrástlo.

Tento hrob údajne na vlastné oči videla aj Němcová. Dnes existuje už len jeho fiktívny hrob. Miesto toho pôvodného je neznáme.

Príbeh Janka Lehotského

Hornolehotský starosta Vladimír Bušniak vraví, že nikto nevie, ako sa k nim Prdimucha dostal. „Údajne to bol človek, ktorý veľmi zapáchal, lebo mal zažívacie ťažkosti. S tým súvisí aj jeho meno, lebo keď vypudil črevné plyny, tak aj muchy okolo neho podochli. Sily mal však za niekoľko chlapov,“ hovorí pobavene.

Desaťročia však o upírovi bolo ticho. „Ako chlapec som o jeho existencii nič nevedel. Celý príbeh vytiahla zhruba pred tromi rokmi naša obecná poslankyňa Ivana Peťková, tak sme sa ho chytili,“ povedal s úsmevom starosta.

Vysvetlil, že v rámci turistiky už vytvorili Prdimuchov chodník, na ktorom je možné dostať sa k miestam spojeným s týmto démonom. Sú nimi fiktívny hrob, ale aj skutočná kaplnka, ktorú mal z vďaky postaviť miestny šuhaj Janko Lehotský.

Foto: Eva Štenclová, Pravda

kaplnka Od kedy stojí kaplnka, nestalo sa, že by duch otravoval pocestných.

Ten raz cestou domov stretol Prdimuchovho ducha. Potkol sa na akýchsi koreňoch a tvárou dopadol na plochý kameň. Na ňom bol vytesaný kríž a za ním sedel strašidelne vyzerajúci tvor – sivá tvár, červené oči, špicaté zuby vyčnievajúce spod hrubých pier. Ruky s nechtami ako pazúry medveďa.

„Jano si viac nepamätal, od hrôzy odpadol a prebral sa až na spev škovránka. Keď prišiel do dediny, každý sa mu zďaleka vyhýbal a pozeral naňho s otvorenými ústami. Doma pri pohľade do zrkadla sa ani sám nespoznával – vlasy šedivé, tvár strhaná, ostarol o sto rokov,“ píše vo svojich nedávno zozbieraných povestiach Peťková.

Nešťastný mladík neutrpel len na výzore tváre, ale celé telo mu prestalo slúžiť. Vyliečili ho devy z dediny, ktoré za letnej noci pri splne mesiaca nazbierali kvety bielej ľalie.

Tridsať dní a nocí ich močili vo vode zo studne Babľovka a niekoľko dní v nej ležal aj on. Potom znovu pocítil silu a chuť do života. Postavil kaplnku a od tej doby sa nestalo, že by tento duch otravoval pocestných.

„Čo je pravda a čo nie, sa už nikto nedozvie. Náhrobný kameň sa kdesi podel a po Janovi ani len krížik na cintoríne neostal. Keď však aj dnes idete z Hornej do Dolnej Lehoty, nemali by ste sa tam motať, aby aj vás Prdimucha nezaklial,“ odporúča vo svojej publikácii Peťková.

Foto: Eva Štenclová, Pravda

starosta vladimir busniak Vladimír Bušniak pred vstupom do strašidelnej Prdimuchovej miestnosti

Upírska biela noc

Starosta mieni, že Prdimucha je vymyslená postava, no teoreticky mohol existovať. „Všade sa nájde nejaký miestny podivín, okolo ktorého vznikajú rôzne príbehy,“ poznamenal.

Na základe toho svojho už v obci zriadili upírsku izbu. „Vznikla v drevenici, v ktorej prízemí je keltská expozícia vytvorená z predmetov nájdených počas archeologického výskumu v neďalekom Hrádku. Voľné podkrovie sme využili na atrakciu spojenú s týmto démonom,“ hovorí Bušniak, ukazujúc nám tajomne pôsobiacu skriňu, cez ktorú sa dostávame do upírskej miestnosti.

Ponurému prostrediu dominuje posteľ, v ktorej leží od strachu chorý Ján Lehotský. Neďaleko neho stojí čarodejnica Fonfa, všade okolo sú lebky a pavučiny. Samotný Prdimucha však nikde zobrazený nie je.

„Nevieme si ani predstaviť, ako vyzeral,“ zdôvodnil starosta. Izbu sprístupnili vlani, ale v podstate je to ešte stále novinka. „Keď to chce niekto vidieť, treba sa vopred telefonicky ohlásiť,“ objasnil.

Foto: Eva Štenclová, Pravda

drevenica V podkroví tejto drevenice sa nachádza upírska izba.

Tajomnú atmosféru si v Hornej Lehote naplno užijú najbližší víkend. V sobotu sa tam koná podujatie Upírska biela noc. Venované je najmä deťom, na ktoré okrem remeselných dielní s kovaním, výrobou sviečok či lúča čakajú aj rôzne rozprávkové postavičky.

Po zotmení urobia strašidelný pochod Prdimuchovým chodníkom k jeho fiktívnemu hrobu. Nasledovať má upírska zábava pri vatre, ktorá s kapelou Mince vo fontáne potrvá minimálne do polnoci.

Kam na výlet: 5 tipov v okolí

• 1./ Krpáčovo – Turistické stredisko s umelo vybudovanou nádržou, ktorá v lete slúži okrem rybolovu aj na kúpanie a vodné športy.
• 2./ Bystrianska jaskyňa – Nachádza sa pri obci Bystrá a je najväčšou jaskyňou južnej strany Nízkych Tatier. Sprístupnená je na dĺžke 580 metrov.
• 3./ Chopok – Jeho nadmorská výška je 2 024 metrov, dá sa naň dostať aj lanovkou. Ponúka tie najkrajšie výhľady na Tatry a celé Horehronie.
• 4./ Prameň Boženy Němcovej – Nájdete ho pri obci Bacúch. Česká spisovateľka z neho pila niekoľkokrát. „Člověk je potom v stavu klince strávit,“ povedala o ňom.
• 5./ Múzeum zvoncov – Drevenica Mikuláša Gigaca v obci Šumiac ukrýva jeho bohatú zbierku. Je ňou zhruba dvetisíc zvoncov – od najmenších po najväčšie.