Žriedlo života. Bukové pralesy

, 17.08.2020 12:00
Morské oko, Sninský kameň
Výhľad na Morské oko zo Sninského kameňa. Autor: ,

Čím je Slovensko svetové? Ktoré kultúrne pamiatky a prírodné unikáty sa dostali na zoznam UNESCO? Môžete si o nich prečítať každý pondelok.

Kde sa skryje medveď? V Tatrách alebo vo Fatrách to má jednoduché, nájde si jaskyňu alebo výklenok v strmej rokline. Ale kde sa má ukryť v poddajných flyšových pohoriach na východnom Slovensku? V jedli!

Najväčší prales

Cesta k riečke Stužica k rovnomennému a najväčšiemu pralesu na Slovensku – Stužici padá strmhlav nadol pomedzi mohutné jedle. Majú niekoľkostoročné skúsenosti a v sebe obrovské bútľaviny, ktoré zhltnú aj šelmu. 400 rokov a takmer štvormetrový obvod kmeňa. A tie buky! Vyše trojmetrový obvod a vek 250 rokov.

Tie najstaršie sa rozpadajú ako obrovské sochy, porozhadzované a polámané navôkol, prerastené hubami, prevŕtané chrobačími chodbami, spútané černicami, rozmelnené, navrátené ako minerály späť pôde.

V Karpatských bukových pralesoch, zaradených do Svetového dedičstva UNESCO odpočíva nesmierne množstvo mŕtveho dreva. Alebo, vlastne žiadne. Veď všetky tie hnijúce, rozkladajúce sa kmene spolu s ďalšími prvkami pralesných biotopov sú nakoniec domovom života – vyše 10 000 druhov živočíchov, rastlín a húb.

Chodníky križuje ako zafír modrý slizniak karpatský. Na dožívajúcich bukoch lezie pralesný druh fúzača s červenou „viazankou“ – Macroleptura thoracica (alebo staršie Strangalia thoracica).

„Nádherné zvieratko, ktoré sa už nikde inde na Slovensku nevyskytuje. V slovenských bukových pralesoch má svoju východnú hranicu rozšírenia. Vyvíja sa na zlomených stojacich bukoch,“ prezrádza ekológ a europoslanec Michal Wiezik.

So šťastím možno naďabiť na fúzača alpského, bystrušku Zawadského a množstvo ďalších druhov, ktoré sú dnes ohrozené. Pretože väčšine európskych lesov chýba ich najprirodzenejšia súčasť – stromy, ktoré zostarli, dožili, popadali a premenili sa na útočisko. V bukových pralesoch sa však nehmýria len maličkí.

Tisíce zubrov

„Tieto lesy sú esenciou európskej prírody. Ide o slovenské Serengeti, hoci aj to je veľmi slabé prirovnanie. Ide totiž o krajinu, ktorou znovu tiahnu stáda zubrov,“ naznačuje ekológ. Stužicu s celkovou rozlohou vyše 760 hektárov treba vnímať v kontexte susediacich pralesov v Poľsku a na Ukrajine.

Stromy v Stužici majú stovky rokov.
Stromy v Stužici majú stovky rokov. Autor: Andrej Barát, Pravda

Spolu s nimi ide celkovo až o 25-tisíc hektárov pralesov, čo predstavuje v rámci celej Európy výnimočné územie, kde človek z rôznych dôvodov nedosiahol, kde prežila divočina. V Poľsku sa zubria črieda stihla rozrásť už na niekoľko sto členov, aktívne ju však „manažuje“ človek.

Na Slovensku je črieda menšia, tu ju človek prikrmuje. Nuž a na Ukrajine má zubor nezriedka krátku životnosť. Podľa ekológa by sa však v celom tomto prostredí uživili nie stovky, ale tisíce zubrov.

Hnali by sa majestátnymi lesmi ako pred storočiami. Stačí zatvoriť oči pri hučiacom potoku, nastražiť uši a miesto duniacich kameňov si predstaviť kopytá.

Pralesy reprezentujú podľa ekológa ten najlepší možný stav lesa. Sú krajiny, kde sa vôbec nezachovali – v Rakúsku, v Nemecku.

„Na Slovensku ich stále máme. Tie, ktoré sú zapísané v zozname UNESCO, sú výnimočné v tom, že sú ešte stále pomerne rozsiahle. Väčšina pralesov sa zachovala vo zvyškoch, no tieto patria medzi najhodnotnejšie, pretože stále sú prepojené a fungujú na úrovni krajiny. Ich pestrosť je enormná, ide o krásnu rezervu biodiverzity. Ukážku charakteristických karpatských lesov, ktoré dominantne tvorili jedľovo-bukové lesy,“ dodáva Wiezik. Kroky na chodníkoch, ktoré križujú Stužicu či Národnú prírodnú rezerváciu Rožok, síce pribúdajú, no čas na nich akoby ubúdal – o stovky rokov dozadu.

Sopka plná stromov

Vihorlat sa vypína nad Zemplínom do výšky 1 000 metrov. Výstup naň z každej strany trvá asi štyri hodiny, no zážitkom je samotná cesta.

Prales pod Vihorlatom.
Prales pod Vihorlatom. Autor: Andrej Barát, Pravda

Oplatí sa vyskúšať trasu po hrebeni zo Sninského kameňa, ktorá turistu vedie po hraniciach hneď niekoľkých rezervácií zahrnutých do súboru UNESCO – Baba pod Vihorlatom, Jedlinka, Motrogon. Táto cesta neponúka ani tak výhľady na krajinu „von“, ako pohľady do tajomstiev krajiny „dnu“.

Človek nemusí byť znalec ani nadšenec prírody, už po niekoľkých metroch si uvedomí, že sa zrazu prechádza v úplne inom lese. Vlniaci sa chodník lemujú statné buky, javory horské, javory mliečne.

Ukážu sa aj krásne jasene, bresty a lipy. Stromy tienia na rašeliniská, nižšie v doline na jazerá. Žije tu mlok hrebenatý, netopier obyčajný, ale aj rys, vlk, medveď.

Zachovala sa pritom len malá časť z pôvodnej výmery pralesov vo Vihorlate. Je to evidentné pri pohľade na historickú ortofotomapu Slovenska z 50. rokov minulého storočia.

„Vihorlat predstavoval už v minulosti veľmi hodnotné územie, no od 60. rokov sa začalo s postupnou obnovou takzvaných prestarnutých lesov. Vtedy sa zlikvidovala veľká časť pralesov, ich rozsah bol oproti dnešku asi 10-násobný,“ pripomína ekológ. Koľko cenných pralesov sa zachová pre budúce generácie?

Na popadaných kmeňoch sa živia huby.
Na popadaných kmeňoch sa živia huby. Autor: Andrej Barát, Pravda

Kam na výlet v okolí

  • 1/ Bačkovská dolina – národná prírodná rezervácia ukrýva dubovo-bukový a javorový les.
  • 2/ Senianske rybníky – predstavujú raj pre pozorovateľov vtáctva.
  • 3/ Viniansky hrad – k zrúcanine gotického hradu vedie príjemná cesta od jazera Vinné.
  • 4/ Nežabec – vrch, ktorý ponúka nevšednú atmosféru nedotknutého lesa.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#UNESCO #svetové Slovensko #Leto na Slovensku #dovolenka na Slovensku
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku