Kempovanie - to je úplne iný zážitok

Nikdy by som si nepomyslela, že som typ na kempovanie. Kedysi som však vyskúšala kemp v Toskánsku a bol to veľmi pekný zážitok. Vďaka tomu sme neváhali a pridali sme sa ku kamarátom, keď nás zavolali kempovať aj s deťmi.

24.08.2020 07:00
Račkova dolina, kemp Foto: ,
Neprehliadnuteľné rozmerné sochy pastiera Račka s vnúčikom smerujú návštevníkov do doliny.
debata

Takáto dovolenka je na logistiku podstatne náročnejšia, ale skúsenosť to je rozhodne výnimočná. Dnes máme za sebou stanovanie v talianskom, rakúskom a slovenskom kempe a môžeme porovnávať.

Pred dvoma rokmi nás zavolali kamaráti kempovať aj s deťmi do Talianska. Po dlhom zvažovaní sme sa rozhodli ísť.

Nakúpili sme si riadnu výbavu – rodinný stan s nafukovacím konštrukčnými prvkami, samonafukovacie karimatky, spacie vaky, stolík, stoličky, prenosný elektrický gril… Do auta sme sa skoro nezmestili, sťahovali sme takmer polovicu domácnosti.

Bongiorno, Bibione

Prímorský štvorhviezdičkový kemp bol perfektne vybavený. S vlastnými reštauráciami, so vstupom do mora, s akvaparkom, so supermarketom, kam sme si každé ráno na prenajatom bicykli vybehli po čerstvé pečivo.

Sociálne zariadenia boli na každom kroku, čisté a udržiavané. Kuchynka s chladničkou a mrazničkou, práčovňa atď. Každý stan a karavan mal vyhradenú parcelu, ktorej cena sa odvíjala od toho, aká je veľká a ako ďaleko od mora sa nachádza.

Vybrali sme si ju pred "nasťahovaním”, číslo zahlásili na recepcii, uhradili všetky poplatky (na noc to bolo asi 50 eur) a mohli sme začať stanovať. Týždeň v kempe ubehol rýchlo, mali sme všetko potrebné.

Cestou z talianskeho kempu sme sa ešte zastavili v rakúskych Alpách, v menšom kempe Tirol Camp Fieberbrunn. Veľmi pekný, čistý, s vyhrievaným vnútorným a vonkajším bazénom.

Teploty v noci síce klesli pod 10 stupňov a nadránom sa nám parilo z úst, ale boli sme dobre pripravení a bol to krásny zážitok v lone alpskej prírody.

Skúsime slovenský kemp

Tento rok sme sa rozhodli stanovať na Slovensku. Vyhral kemp v Račkovej doline, na ktorý sme mali dobré odporúčania.

Stanovanie v kempe v tatranskom lese je... Foto: Michaela Lacková, Pravda
Račkova dolina, stan, kemp Stanovanie v kempe v tatranskom lese je nezabudnuteľný zážitok.

Rozprestiera sa priamo v tatranskom lese, sú z neho krásne výlety do Západných Tatier. Vedeli sme síce, že tam nemajú veľmi reprezentatívne sociálne zariadenia, ale rozhodli sme sa to skúsiť.

Rozbehli sme akciu balenie na stanovanie. V rodine s deťmi je to mimoriadne „obľúbená“ časť celej akcie, keď treba myslieť úplne na všetko. Keď sa ochladí, nikam sa neschováte. Máte len ten svoj stan s textilnými stenami…

V Liptove malo byť krásne slnečno, nočné teploty tu však klesajú na 10 stupňov a ešte menej. Zvládli sme Alpy, zvládneme aj toto. Pribaliť bolo treba aj termooblečenie, termoponožky, jednoducho všetko s predponou „termo“.

Von z bubliny

Vyrazili sme vo štvrtok podvečer, aby sme nestratili celý piatok cestovaním. Keď som vhupla do „naládovaného“ auta s energiou na tom najnižšom leveli, opäť som sa raz sama seba opýtala, prečo sme nešli niekam do penziónu, kde by sa o nás niekto postaral.

Asi je to ten nevšedný zážitok. Vytrhnutie z každodenného života, keď si dokonale vyvetráte hlavu. Ste v užšom kontakte so svojím okolím a keď chýbajú steny a obvodové múry, ľudia sú otvorenejší a majú k sebe bližšie.

V kempe si pred stanom chystáte raňajky a okolo vás chodia iní "kemperi”, vidia vám priamo do kuchyne rozloženej pred stanom. Keď zabudnete zazipsovať prednú časť stanu, môžu nazrieť aj do spálne…

Spočiatku je to stresujúce, ale zvyknete si veľmi rýchlo. Pozitívom je, že človek vyjde trochu zo svojej bubliny a začne viac vnímať svoje okolie. Najmä ak je obklopený prírodou.

Keď už máte kompletnú výbavu, stanovanie je pomerne lacná alternatíva letnej dovolenky. Tri noci nás vyšli na 50 eur. Navyše pre deti je to silná a zaujímavá skúsenosť, na ktorú budú ešte dlho spomínať.

Skúška č. 1: Rozkladanie stanu potme

S takýmito vzletnými myšlienkami som vstupovala do malej búdky označenej Recepcia v kempe Račkova dolina neďaleko dediny Pribylina. Vonku sa už zotmelo a nás ešte čakalo rozkladanie stanu.

Takýto luxusný výhľad zo stanu nemáte hocikde. Foto: Michaela Lacková, Pravda
Račkova dolina, Takýto luxusný výhľad zo stanu nemáte hocikde.

V predstihu som však telefonovala do kempu a potvrdili nám, že majú voľno. Rezervovať miesto si netreba. A netreba ani všetkému veriť, ako sa ukázalo. V kempe totiž nie sú žiadne vyhradené parcely a stan si postavíte tam, kde je voľné miesto.

Blúdili sme uličkami kempu a zmocňovalo sa nás zúfalstvo. Všetky dostupné miesta boli zapratané stanmi, karavanmi alebo si na ne stanujúci kolegovia zaparkovali autá tak, aby sa im tam už nikto neprisťahoval.

Každý si robil, čo sa mu hodilo. Napokon sme náhodou stretli práve tých známych, ktorí nám tento kemp odporučili. Pomohli nám nájsť krásne miestečko pri potoku a poskytli oheň na zohriatie.

Skúška č. 2: Návšteva sociálneho zariadenia

Prvá noc bola chladná a tie ďalšie ešte chladnejšie, bolo okolo šesť stupňov. Ranné lúče vedia byť v stane kruté, najmä pre senzitívnych ľudí, ako som ja. Zvyčajne si nosím masku na spanie, aby som ráno nevstávala s prvými vtákmi.

Do rušných kempov dobre padnú aj štuple do uší. Ale tentoraz som svoju výbavu mala kdesi v kufri, takže som sa už okolo 6. hodiny prechádzala po kempe.

Rozhodla som sa navštíviť sociálne zariadenie. Bola som pripravená, že to nie je štvorhviezdičkový kemp. Aj tak ma to šokovalo.

Toalety staré, s plechovými dverami, so špagátikmi namiesto splachovania. Celkovo boli staré a nie veľmi čisté.

Po návšteve ženských spŕch som sa otočila na opätku. Tri sprchy oproti sebe, bez závesov, okná zatreté špinavobéžovou farbou, pocit ako v starých nemocniciach. Bez sprchy zatiaľ vydržím.

Nebudem fajnovka a predýcham to. Horolezci sa neumývajú týždne a vydržia. Uvarila som si kávu, sadla si pred stan a uvažovala, čo budem robiť.

Zadívala som sa na potok, ktorý si bezstarostne hučal kúsok od nášho stanu. Ten pohľad bol na nezaplatenie. Takisto slnkom zaliaty tatranský les, v ktorom sa kemp nachádza. Čarovné miesto.

Neskôr som zistila, že okrem spomínaného sociálneho zariadenia je tu ešte jedno, menšie. S jednou sprchou, ktorá sa upcháva, a dvoma záchodmi. Tie boli v lepšom stave. Na počet stanov v kempe mi to však prišlo žalostne málo.

Letné sídlo pani Zity

Pani Zita, ktorú stretávame ďalší deň, je neuveriteľný dobrodruh. Do kempu v Račkovej doline chodí už viac ako 35 rokov. Chodievala aj s manželom, ale odkedy manžel pred 20 rokmi zomrel, kempuje sama.

Synovec ju začiatkom leta prisťahuje aj s prívesom, pomôže jej urobiť zásoby a potom ju cez leto viackrát navštívi a doplní zásoby.

Zita má okolo 75 rokov a zdá sa nesmierne odvážna. A ešte k tomu dáma. Každé ráno vstane, nalíči si výrazné linky okolo očí, „nahodí sa“, uvarí si kávu a vyberie sa na bylinky alebo na hríby.

Napriek tomu, že kemp nie je oplotený ani strážený, vraj sa vôbec nebojí. „Tento rok som tu už mala dvakrát zlodejov!“ hovorí.

Vo veľkom stane, ktorý má pristavený k prívesu, má kuchyňu, jedáleň aj špajzu. Na podlahe sú palety, ktoré, našťastie, navlhli a pri návšteve votrelcov začali vŕzgať.

„Začala som na nich kričať, nech vypadnú, lebo pustím psa,“ dodáva pani Zita. Pozriem na malého naháča, ktorý sedí povedľa, a predstavujem si, ako by zatočil so zlodejmi. Vyľakal by ich ale určite.

Zitka hovorí, že sociálne zariadenia sú tu takéto už roky. A to sú už zrekonštruované. Ale aspoň v nich tečie teplá voda, pomyslím si. V recenziách na internete totiž stálo, že voda v sprchách tečie iba studená.

Drevuliaci ukazujú cestu

Keď sa vyberiete na akýkoľvek výlet do okolia Račkovej doliny, nebudete ľutovať. Čo krok, to krása. A aj to je asi jeden z dôvodov, prečo sa sem mnohí vracajú rok čo rok.

Drevuliak Yemnik odprevádza turistov do Úzkej... Foto: Michaela Lacková, Pravda
Račkova dolina Drevuliak Yemnik odprevádza turistov do Úzkej doliny. Treba sa pri ňom pristaviť a pozdraviť.

My sme okrem menšej túry s deťmi smerom k Račkovým plesám navštívili neďaleký skanzen Múzeum liptovskej dediny v Pribyline.

Okrem toho všade sú impozantné vysoké drevené sochy Drevuliakov, ktoré vytvoril Michal Hanula z Ružomberka. Ukazujú cestu do kempu, na túru cez Úzku dolinu a podobne.

Len pár kilometrov odtiaľ sa nachádza termálne kúpalisko v Liptovskom Jáne a mnoho ďalších atrakcií, ktoré Liptov ponúka.

V kempe v Račkovej doline sa dá pohodlne prestravovať, je tam reštaurácia s denným menu za päť eur, podávajú aj raňajky a večere. Počas pracovných dní si ráno od 7.15 do 9.00 môžete nakúpiť v obchodíku so základnými potravinami a hygienickými potrebami.

Račkova dolina, dovidenia

Napokon sa z tohto stanovania vykľul veľmi príjemný zážitok. Tesne pred odchodom sa dávam do reči s mladým manželským párom z Oravy, ktorý do kempu zavítal prvý raz, otestovať nový karavan.

„Je to nádherné miesto v lone prírody, vhodné pre rodiny deťmi. Je to kemp, kde je množstvo tolerantných ľudí, čo nie je samozrejmé,“ hovorí Jana. Kempu by udelila deväť z desiatich hviezdičiek.

„Jednu hviezdičku by som strhla práve za sociálne zariadenie,“ dodáva. A to nechodila na „naše“ toalety, ale na tie novšie, v hornej časti kempu.

Na kemp máme pekné spomienky. Videli sme kus krásnej slovenskej prírody, deti si našli nových kamarátov, s ktorými sa vyjašili v kempe alebo v potoku s ľadovou vodou.

Škoda, že obec Pribylina, ktorá je prevádzkovateľom kempu, necháva sociálne zariadenia v takomto stave. Je to taká obyčajná vec, ale riadne pokazí dojem. Najmä keď to človek vie porovnať s kempmi v zahraničí.

Našťastie, vždy zafunguje spomienkový optimizmus a na tie horšie veci človek zabudne. O týždeň možno vyrazíme znova.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kempovanie