Zubrie stádo má zaujímavú hierarchiu. „Každé zo zvierat má v čriede svoje miesto. A práve na prelome augusta a septembra vyvrcholí obdobie, keď zvieratá bojujú o svoje postavenie,“ prezrádza chovateľka Zdenka Marková. Je to zdanlivo jednoduché, vyhrá najsilnejší samec a hotovo, no nie je to celkom tak.
„Najväčšou šéfkou tu zostáva samica, konkrétne Siňora, ktorá tomu nekompromisne vládne, čo sa dá spoza ohrady celkom dobre pozorovať,“ pripomína chovateľka. Stádo je navyše rozdelené do dvoch samostatných výbehov, takže v každom sa dá niečo vidieť.
Lepšie zábery aj pre fotografov ponúka nedávno dokončená vyhliadka. Zvieratá sa dajú pozorovať zvrchu a návštevníci môžu trochu nazrieť aj do vzdialenejších zákutí zvernice, ktoré boli dovtedy ukryté pred ich zrakom. Pozdĺž celej ohrady vedie náučný chodník, ktorý je príjemnou asi trištvrte hodiny trvajúcou prechádzkou, kde sa dá dozvedieť aj množstvo zaujímavostí aj o tunajšom hmyze a rastlinách.
Navyše sa tu dá posedieť na pár lavičkách na dobrých miestach. V zadnej časti je tiež výhľad na ležoviská zubrov, tu ich však zastihnete len ráno. Inak sa v čase obeda pohybujú skôr v dolnej časti pri vyhliadke. Komu stačí krátky výlet a pohľad na kŕmiace sa zubry, mal by prísť okolo 9. alebo 14. hodiny, vtedy je čas kŕmenia.
O zubriu zvernicu sa nedávno zaujímali aj filmárske štáby zo známych prírodopisných kanálov. Chceli byť svedkami svetového unikátu – narodili sa tu totiž zubrie dvojičky, čo sa doteraz ešte nestalo v žiadnom európskom chove. Aj samotné zvieratá sú natoľko naučené, že sa narodí len jedno mláďa, že to druhé automaticky odvrhli a musela sa oň starať chovateľka. Obe mláďatá však, žiaľ, zahynuli.
Predsa je tu veselo – aj vďaka novému prírastku, asi mesačnému malému zubrovi menom Simia. Je to náhoda, že sa aj jeho meno začína na slabiku Si? Nie, je to v podstate chovateľská dohoda – každý člen slovenskej zubrej rodiny dostane meno začínajúce sa na Si. A tak tu bol napríklad mohutný Sik či samice Sisa alebo Silvia. Tí zvedavejší, ktorí neprestanú so záplavou otázok na chovateľku, sa dozvedia aj zaujímavosti o dávnych koreňoch tejto zvieracej rodiny a tiež o tom, že ich život visel na vlásku. Zubor, vzdialený príbuzný bizóna amerického, bol totiž na pokraji vyhynutia. Takmer ho vyhubil človek.
Na začiatku 20. storočia žilo týchto zubrov európskych presne 56. Dnes ich počty podľa odhadov prekročili číslo 4¤000 a zubra tak mohli vyškrtnúť z červenej knihy najohrozenejších druhov. Za týmto úspechom je však náročná práca chovných staníc v celej Európe. Odborníci museli zakaždým starostlivo zvážiť, ako sa môžu zvieratá medzi sebou páriť. Vždy sa snažili vyhľadať čo najvzdialenejšieho príbuzného, aby potomkovia netrpeli rôznymi chorobami či genetickými chybami.
A tento proces je zvlášť zložitý v prípade slovenskej rodiny, pretože tieto zvieratá patria do osobitnej vysokohorskokaukazskej formy zubra európskeho. A tých bolo v čase ohrozenia dokopy len šestnásť. A tak zubry putujú do rôznych kútov Európy, slovenské cestovali napríklad do zoologických záhrad v Berlíne, Budapešti, vo Viedni či v Prahe.
Pri sledovaní zubrov musia byť návštevníci opatrní. Chovateľka im musí často pripomínať, aby dodržiavali bezpečný odstup od ohrady a nedráždili zvieratá. Rodičia by mali dávať pozor na deti, aby nestrkali do drevenej ohrady ruky. Zubry sú totiž krásne, ale aj veľmi silné zvieratá.
Čo sa dá vidieť v okolí
- Kláštor v Hronskom Beňadiku – nádherná stavba benediktínskeho gotického chrámu s bohatou históriou, prvá románska bazilika tu bola postavená už v 11. storočí
- Kostolík svätého Juraja – v Kostoľanoch pod Tribečom sa ukrýva jedna z najstarších a podľa niektorých historikov vôbec najstaršia zachovaná sakrálna stavba na území Slovenska, jej vznik sa datuje do 9. storočia
- Topoľčianky – mesto krásnych koní a vína, ktoré si zamiloval aj prvý prezident Československa Tomáš Garrigue Masaryk, Topoľčianky boli jeho letným sídlom
- Banícka história – v Novej Bani a okolí je viacero zaujímavostí pripomínajúcich pôvodnú banskú činnosť vrátane štôlne Trojkráľová, kde sa kedysi ťažilo zlato
Užitočné rady
- parkovisko sa nachádza hneď pred vstupom do areálu zvernice, je zadarmo
- vstupné pre dospelého je 1 euro, pre deti, študentov a dôchodcov 50 centov
- okolo celej ohrady vedie zaujímavý náučný chodník s niekoľkými lavičkami, kde sa dá oddýchnuť, prechádzka zaberie asi 45 minút
- vstup do zvernice je od 9.00 do 17.00
- vstupné, informácie aj občerstvenie sú na jednom mieste – v bufete