K magnetom Pienin patrí okrem krásnej prírody, turistiky a splavovania Dunajca na pltiach Červený Kláštor. Záujem o jeho návštevu stúpol aj vďaka filmu Cyprián. Mnohých zaujíma, v akom prostredí tajomný mních žil.
Legendárny fráter Cyprián, vlastným menom Franz Ignatz Jäschke, sa zaoberal medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou, ale aj mechanikou a kozmológiou. Do Červeného Kláštora prišiel ako skúsený liečiteľ-lekár, lekárnik a botanik v roku 1756 a žil tu až do smrti v roku 1775. V jeho šľapajach idú aj terajší správcovia kláštora. „Sušíme bylinky a potom ich posielame do špecializovanej firmy. Tá nám potom pošle balené čaje. Chceme kláštoru vrátiť jeho pôvodné funkcie,“ hovorí Milan Gacík, riaditeľ neziskovej organizácie Cyprián, ktorá kláštor prevádzkuje.
Cypriánovým celoživotným dielom je Herbár z roku 1766. Kniha viazaná v tmavej koži sa začína dvoma stranami textu – úvahami a sentenciami frátra Cypriána, jeho názormi na vtedajšiu lekársku vedu. Na ďalšej strane neznámy ctiteľ vo veršoch vychvaľuje Cypriánov všestranný talent a schopnosti. V prvej časti herbára je 283 bylín, pri každej z nich je uvedený názov po latinsky, nemecky, grécky poľsky a slovensky. V druhej časti Cyprián zaznamenal svoje poznatky o chorobách a svoje postupy pri ich prekonávaní.
História kartuziánskeho Červeného Kláštora je úzko spätá aj s obcou Lechnica, ktorá bola majetkom šľachtického rodu Berzeviczyovcov. Magister Kokoš Berzeviczy v roku 1319 daroval Lechnicu spišským kartuziánom zo Skaly útočišťa (dnešné Kláštorisko v Slovenskom raji), aby na sútoku dvoch riek Dunajca a Lipníckeho potoka, v údolí zvanom Dolina sv. Antona pri Dunajci, postavili filiálny kláštor, v poradí druhý na Spiši.
Rehoľa kartuziánov tu pôsobila v 14. – 16. storočí. Patrili k najprísnejším rádom v rímskokatolíckej cirkvi, ktorý je dodnes verný zásadám svojich zakladateľov. Rehoľné pravidlá kladú dôraz na význam kníh ako „večný pokrm duší“, a stanovujú rukami písať slovo Božie, keď ho nemôžu kázať ústami, preto sa venovali ich odpisovaniu, výzdobe a viazaniu. V 15. storočí bol rozkvet kláštora prerušený vpádom husitských vojsk.
Rozhárané pomery v krajine, začiatok reformácie, dvojvládie a boje o trón medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským viedli k výbuchom náboženskej neznášanlivosti. Rozvratom v krajine trpeli obe spišské kartúzy. Začali strácať majetky a stali sa cieľom prepadov. Postupne mnísi kláštor opúšťali a odchádzali do pokojnejšieho Poľska, Rakúska a na Moravu. V roku 1563 bol kláštor zrušený a smrťou posledného mnícha – priora zanikol aj prakticky.
V roku 1711 sa do Červeného Kláštora nasťahoval rád kamaldulov. Išlo o rehoľu askétov blízku benediktínom. Venovali sa hospodárstvu, včelárstvu, pestovaniu kultúrnych plodín, liečivých bylín a stromov. Kláštor postupne zrenovovali a prestavali v barokovom štýle.
V roku 1782 cisár Jozef II. v rámci svojich reforiem zrušil všetky kláštory, z ktorých „nevyplýval poznateľný úžitok". Cisársky dekrét bol v Červenom Kláštore čítaný 24. apríla 1782; v ten deň bolo v kláštore 17 rehoľníkov.
Užitočné rady
- Komunikácie nie sú najkvalitnejšie, a preto je lepšie jazdiť pomalšie. Hlavne trasa z Hniezdneho smerom na Pieniny vyžaduje opatrnosť.
- Červený Kláštor i blízke okolie ponúkajú viacero možností na splavovanie Dunajca plťou. Ceny sú rovnaké, dospelí zaplatia za jazdu 10 eur, deti niekde od 12, inde od 15 rokov 5 eur, v niektorých prístavoch vyjde študentov jazda na 8,50 eura. Možno je lepšie zvážiť, kde nastúpiť na plť, za rovnakú cenu môže byť jazda o niekoľko sto metrov dlhšia.
- Pieniny sú vhodné pre rodiny s deťmi, sú tu dobré turistické trasy a v prípade nepriaznivého počasia sa dá navštíviť Červený Kláštor či neďaleký Ľubovniansky hrad.
- Červený Kláštor ponúka aj posedenie v dobovej krčme, možno tu dokonca aj prespať. Potrebné informácie sú na stránke www.muzeumcervenyklastor.sk. Za vstup zaplatia dospelí 3 eurá, dôchodcovia 2 eurá, deti a študenti 1 euro. Do konca augusta sú tu otváracie hodiny od 8.00 do 19.00.
- S ubytovaním nie je problém, v Červenom Kláštore a okolí je možností dosť, prevažujú hlavne penzióny.
Ďalšie atrakcie v okolí
- Ťahákom je aj splavovanie Dunajca na pltiach. Na slovenskej strane je viacero prístavov, odkiaľ sa dá plaviť po slovenskom úseku Dunajca. Keďže sú ceny rovnaké, je na turistoch, v ktorom prístave sa rozhodnú nastúpiť na plť.
- Hrad Stará Ľubovňa patrí medzi najkrajšie, navyše v tomto roku oslavuje 700. výročie. Možno si tam pozrieť poľské korunovačné klenoty, nechýbajú vystúpenia sokoliarov. Vystavené sú aj najstaršie zachované podoby hradu s dôrazom na 16. – 18. storočie. Hrad sa po roku 1412 stal sídlom poľských starostov zálohovaných spišských miest, čo prospelo jeho rozvoju. V roku 1553 hrad úplne vyhorel. Počas rekonštrukcie sa postavil nový renesančný palác. V roku 1642 bol postavený barokový palác a roku 1647 kaplnka. V rokoch 1655 až 1661 v ňom boli pred Švédmi ukryté poľské korunovačné klenoty. Po roku 1772 po skončení poľského zálohu spišských miest hrad začal chátrať.
- Pod hradom je aj malebný skanzen s ukážkami ľudovej architektúry Spiša a Šariša, ktorý sa oplatí navštíviť. Najpočetnejšie zastúpenie v expozícii majú drevené obytné domy zo začiatku 20. storočia.
- Ďalšou atrakciou pri hrade Ľubovňa je stredoveký vojenský tábor, kde sa čas zastavil v 15. storočí. Počas pobytu v tábore si môžu návštevníci vyskúšať historické športové disciplíny ako streľba z luku, kuše, hod sekerou a, samozrejme, šerm.
- Na poľskej strane sa oplatí navštíviť hrad Niedzica (Nedeca), blízko je aj vodná nádrž.