V priebehu desaťročí sa zmenili z úžitkovej stavby a strohej národnej infraštruktúry na kultúrnu ikonu.
Diaľnice ako spojnice nemeckých rozširujúcich sa miest boli myšlienkou, ktorá vznikla po prvej svetovej vojne za čias Weimarskej republiky, píše CNN. Prvú verejnú cestu tohto druhu dokončili v roku 1932 a spájala Kolín s Bonnom. A stále existuje, dnes je súčasťou diaľnice Autobahn 555.
Hitler túto myšlienku prevzal a po svojom nástupe k moci v roku 1933 využil rozširovanie ciest na získavanie politických bodov.
Výstavba diaľnic navyše vytvárala nové pracovné miesta a tým pomáhala znižovať povojnovú nezamestnanosť. Po vypuknutí vojny v roku 1939 sa výstavba čoraz viac spoliehala na nútených pracovníkov a väzňov koncentračných táborov.
Do roku 1942, keď sa vojna obrátila proti nacistom, bolo z plánovaných 20 000 kilometrov diaľnice dokončených iba 3 800 kilometrov.
Po vojne sa väčšina existujúcich diaľnic v západnom Nemecku opravila a opätovne uviedla do používania. Počas studenej vojny sa niektoré úseky prispôsobili tak, aby mohli fungovať ako provizórne letiská pre spojenecké jednotky v prípade invázie Sovietov.
V NDR sa diaľnice využívali predovšetkým na vojenskú dopravu a na pohyb štátnych vozidiel.
Rozdiely v západonemeckých a východonemeckých diaľniciach dodnes v niektorých úsekoch cítiť, keď auto prechádza z hladného povrchu na cestu vystavanú na starých betónových blokoch.
Dnes majú nemecké diaľnice dohromady neuveriteľných 13 000 kilometrov, takže tamojší cestný systém je jeden z najdlhších a najhustejších. Väčšina úsekov má dva, tri alebo dokonca štyri pruhy v každom smere plus permanentný núdzový pruh.
Diaľnice sú financované z daní a spravované štátom, a nie regiónmi, cez ktoré prechádzajú. Automobily majú vstup zdarma, ale od roku 2005 musia nákladné vozidlá platiť „maut“ (mýto).
Autobahn má tiež svoj vlastný policajný zbor, Autobahnpolizei, ktorý na dokumentáciu porušenia rýchlosti často používa neoznačené policajné autá vybavené videokamerami.
Foto: SITA/AP, Michael Probst
Veľa ľudí si myslí, že nemecké diaľnice jednoducho nemajú žiadnu najvyššiu povolenú rýchlosť a môže sa po nich jazdiť tak rýchlo, ako to auto zvládne.
To je pravda len čiastočne. Niektoré úseky diaľnice, napríklad A3 medzi Kolínom a Frankfurtom, skutočne nemajú žiadny rýchlostný limit.
Pokiaľ nejazdíte formulou F1, vždy je niekto rýchlejší ako vy – vždy si preto skontrolujte ľavé bočné zrkadlo, aby ste sa stihli uhnúť.
Na iných úsekoch je však maximálna rýchlosť určená.
Ako je to teda s bezpečnosťou na nemeckých diaľniciach? Miera úmrtnosti je okolo 1,6 úmrtia na miliardu kilometrov jazdy, čo je nízke číslo v porovnaní s mierou 4,6 na mestských uliciach a 6,5 na vidieckych cestách.
Nemecko patrí podľa štatistík medzi krajiny s najnižšou mierou úmrtí na diaľniciach, spolu s Dánskom, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom, Rakúskom.
Nemecko je dnes jedinou európskou krajinou bez plošného obmedzenia rýchlosti, no diskusie o jeho zavedení boli vždy aktuálnou témou nemeckej politiky, už len preto, že by mohli znížiť emisie CO2.
Najvyššie povolené rýchlosti v rôznych štátoch:
- Japonsko – 100 km/h
- Spojené kráľovstvo – 113 km/h
- EÚ – 110 – 130 km/h
- Nemecko – žiadna (odporúčaná 130 km/h)