Isté však je, že Pustý hrad kedysi navštevovali uhorskí panovníci. Kráľ Belo IV. tu vydával svoju dcéru, v jeho palácových komnatách bývali zvolenskí kráľovskí župani aj Jan Jiskra z Brandýsa.
Zašlú slávu jedného z najrozsiahlejších hradných komplexov v strednej Európe dnes pripomínajú ruiny, ktoré boli až donedávna ukryté pod koreňmi stromov a stáročnými nánosmi zeme. Jeho doložená história siaha do 12. storočia a končí sa pravdepodobne o štyristo rokov neskôr.
Pustý hrad upúta už z veľkej diaľky. Pozostatky opevnení, vstupnej brány či obytných veží, ktoré sa vynímajú na odlesnenom kopci, jasne hovoria o jeho rozľahlosti. Tá sa však naplno ukáže až po výstupe do jeho areálu. Pod Horným hradom na vrchole kopca sa totiž asi štyristo metrov nižšie nachádzajú pozostatky Dolného hradu. Oba spolu vytvárajú hradný komplex, aj keď nie sú prepojené hradbami.
„Je to jedna z vecí, ktoré robia Pustý hrad výnimočným. Ide o dva hrady, ktoré sú spojené do jedného pevnostného komplexu, obohnaného hradbami. Môžeme ho porovnávať iba s jedným z najvýznamnejších kráľovských sídiel stredovekého Uhorska vo Vyšehrade,“ hovorí vedúci archeologického výskumu Ján Beljak.
Výnimočností a zaujímavostí stredovekého hradu, kde život naplno pulzoval v 13. a 14. storočí, je však podstatne viac. Patrí k nim obytná veža v mladšom Dolnom hrade, ktorý vybudovali v prvej polovici 13. storočia. Veža, nazývaná donjon, sa rozmermi základov 20 × 20 metrov radí k stredoeurópskym unikátom. Jediný zachovaný múr sa dnes týči do výšky 16 metrov, archeológovia na odkrývaní však stále pracujú. Pôvodne mohla mať veža najmenej päť podlaží a bola vysoká minimálne 20 metrov.
Z Horného hradu, postaveného skôr, sa najlepšie zachovala vstupná bránová veža so stopami po vrátach so závorou, najmenej deväť metrov hlboká vodná cisterna a kompletné spodné podlažie so zvyškami omietok v rozľahlom paláci, nazývanom Dončov hrad. V jeho blízkosti bola kedysi peňazokazecká dielňa, kde falšovali mince.
„Dokazujú to zlomky keramických téglikov so zvyškami drahých kovov, časti váh a predovšetkým nález 71 postriebrených medených plieškov zo 14. storočia, z ktorých vyrábali málo kvalitné napodobeniny vtedajších platidiel. Je to jeden z archeologických pokladov, ktorý odhalil súčasný výskum,“ spresňuje Beljak.
Pustý hrad ukrýval však aj skutočný poklad, ktorý sa pokúšali hľadať rôzni dobrodruhovia už v 19. storočí. Podľa povesti ho údajne strážil zakliaty mních s konským kopytom namiesto nohy.
„Ľuďom, čo sa sem zatúlali, sa zjavoval ako pustovník aj ako zviera a naháňal im smrteľný strach,“ hovorí historik Pavol Maliniak. Povesť dokonca našla svoje miesto aj v básnickej tvorbe Andreja Sládkoviča. Nakoniec na poklad narazili partizáni počas druhej svetovej vojny, keď kopali zákopy. Bol uložený asi osem metrov pod skalným bralom, ktoré sa úplne odlišovalo od ostatných skalných útvarov. Jeho zatiaľ poslednú časť objavili pred desiatimi rokmi archeológovia.
„Bolo to takmer 150 rôznych predmetov z doby bronzovej, ozdoby, šperky, súčasti odevu, náradie,“ vyratúva Beljak, ktorý bol jedným z objaviteľov.
Archeológovia skúmajú Pustý hrad, ktorého plochu po presnom geodetickom zameraní stanovili na 4,5 hektára, už dvadsiaty rok. Za ten čas tu objavili množstvo cenných predmetov zo stredoveku, ale aj podstatne starších, ktoré svedčia o tom, že kopec nad sútokom Hrona a Slatiny ľudia obývali už pred päťtisíc rokmi. Medzi najatraktívnejšie stredoveké nálezy patrí slonovinová rukoväť dýky s motívom pasovania do rytierskeho stavu, knižné kovanie s vyobrazením draka či najnovší nález týchto dní z Dolného hradu, strieborné kovanie z konského postroja. Časť nálezov je sprístupnená vo Zvolenskom zámku.
Hoci písomné zmienky o stredovekom hrade pochádzajú z 13. storočia, odborníci spájajú vybudovanie Horného hradu s 12. storočím. Súvisí to s vytvorením Zvolenského komitátu, územia, ktoré spravoval uhorským kráľom stanovený úradník, župan. Strediskami komitátov boli práve hrady.
Posledné doložené fakty sa viažu k 16. storočiu, keď už opustený hrad využili v protitureckých bojoch a postavili tu vartovku. Už predtým ho však mal vypáliť uhorský gubernátor Ján Huňady počas bojov s Janom Jiskrom.
„To sa zatiaľ jednoznačne nepotvrdilo, aj keď sme na oboch hradoch našli stopy po požiaroch. Opustenie hradu pravdepodobne súviselo s vybudovaním Zvolenského zámku koncom 14. storočia, ktorý bol modernou rezidenciou v gotickom štýle, hodnou kráľa a jeho úradníkov,“ dodáva archeológ.
Hrad mal viacero pomenovaní, ako Pustý je známy viac ako tristo rokov. Bude trvať ešte desaťročia, kým odhalí všetky svoje tajomstvá a poklady. V súčasnosti je výskumným miestom, na ktorom pracuje najväčší počet ľudí na Slovensku.
Okrem odborníkov z Archeologického ústavu SAV a Katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre sa ho zúčastnilo viac ako sto domácich i zahraničných študentov v rámci Letnej školy archeológie, ktorú už druhý rok podporuje medzinárodný Visegrádsky fond. Prevažnú časť výskumu tejto národnej kultúrnej pamiatky od jeho začiatku financuje mesto.
Užitočné rady
- na Pustý hrad sa možno dostať len pešo alebo na bicykli
- využiť možno tri prístupové trasy, značkovaná turistická trasa vedie od zvolenského zimného štadióna, jednou z nich je náučný chodník cez Haputku
- cyklisti môžu využiť výhradne lesné cesty
- parkovať sa dá pri zimnom štadióne alebo na Haputke
- je dobré pribaliť si občerstvenie, služby tohto charakteru tu zatiaľ nie sú
- na Dolnom hrade pokračuje archeologický výskum, je však prístupný s výminkou časti, kde sa robia stavebno-konzervačné práce
- vstup je voľný
- viac informácií na www. pustyhrad.com
Ďalšie atrakcie vo Zvolene a okolí
- Zvolenský zámok v centre mesta
- arborétum Borová hora vo Zvolene
- kúpalisko Neresnica vo Zvolene
- kúpele s kúpaliskom Kováčová, Sliač
- kaštieľ Ostrolúckych, hrobka a pamätník Adely Ostrolúckej v Ostrej Lúke