Medaily a mince tu razia už takmer sedemsto rokov. Je to jeden z najstarších nepretržite fungujúcich podnikov na svete, ktorý sa tento rok stal súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva.
Kremnická mincovňa dodnes sídli v pôvodných starobylých priestoroch v historickom centre mesta, priamo na námestí. Aj keď v nej prebieha výroba, nezdráha sa pochváliť svojou slávnou minulosťou i zaujímavou prítomnosťou. Sú s ňou spojené preslávené kremnické dukáty, na svoju dobu výnimočné historické technológie, prvé československé a slovenské mince a napokon aj slovenské eurá či spomínané medaily na tohtoročný slovenský hokejový šampionát.
„Všetci bežní ľudia si myslia, že na vyrazenie mince alebo medaily treba iba stroj a stačí len poriadne buchnúť. Tá cesta je však oveľa dlhšia, vyžaduje kus umenia, kumštu i rozumu. Bolo to tak kedysi a je to tak aj dnes. Až pri návšteve našej mincovne si mnohí uvedomia, aký je za tým veľký kus práce,“ hovorí Jaroslav Setnický z kremnickej štátnej mincovne.
Cesta do histórie a súčasnosti jedinej mincovne na Slovensku a vo svojom čase jedinej v Uhorsku sa začína v dobových priestoroch z 15. storočia. Na pomerne malej ploche ponúkajú obraz o tom, ako vlastne minca či medaila vzniká. Od grafického návrhu, výtvarného spracovania až po výrobu razidiel a sériovú výrobu.
Okrem prehliadky mincí zhruba zo 60 krajín sveta, ktoré tu vyrobili, si návštevníci môžu vyraziť vlastnú mincu na historickom vretenovom raziacom stroji – balanciéri, ktorý sprevádzal mincovňu v časoch jej najväčšej slávy. Ako prvý v strednej Európe ho tu zaviedli roku 1710. V tom čase ich viedenská mincovňa mala štyri, pražská tri a kremnická až osemnásť.
Jednou zo zaujímavostí tohto priestoru je aj medaila vyrazená pri príležitosti skončenia pontifikátu pápeža Jána Pavla II. Unikátnu medailu s priemerom 155 milimetrov vyrazili v obmedzenom počte – jeden kus z čistého zlata a 50 zo striebra, ktoré sú vzácnou zberateľskou raritou.
Prvú československú mincu, dvadsaťhaliernik, vyrazili v Kremnici roku 1921 na stroji, ktorý doteraz funguje, rovnako ako všetky ostatné v starej raziarni. Využívajú ich aj v súčasnosti na výrobu žetónov, odznakov a označení pre armádu. Táto raziareň prešla generálnou prestavbou koncom 19. storočia, keď sa začala raziť rakúsko-uhorská korunová mena.
Najväčšiu produkciu zaznamenala za panovania Márie Terézie. Po prvej svetovej vojne zostali z mincovne len prázdne budovy, zariadenie a zásoby drahých kovov skončili v Budapešti. Mincovňa sa však pozviechala tak, ako aj po druhej svetovej vojne, keď jej zariadenia zničili Nemci. V období spoločného štátu Slovákov a Čechov bola jedinou československou mincovňou.
Súčasnosť mincovne sa návštevníkom ponúka pri prehliadke novej raziarne. Prechádzajúc mostíkom pod stropom výrobnej haly, si cez presklené okná môžu pozrieť, ako sa pracuje na raziacich strojoch, ako sa vyrazené mince vážia a balia. V súčasnosti je prehliadka týchto priestorov z technických príčin, pravidelnej údržby strojov, obmedzená.
Históriu kremnickej mincovne začal písať 17. novembra 1328 kráľ Karol Róbert z Anjou, ktorý osadu okolo bohatých nálezísk zlata povýšil na slobodné kráľovské mesto Kremnica a udelil jej výsady prevádzkovania mincovne. Začali sa tu raziť mince, ktoré sa do histórie zapísali ako kremnické dukáty. Tie sa v stredoveku považovali za najtvrdšiu menu v strednej Európe. V Kremnici ich vyrazili 21,5 milióna kusov, čo by okrem historickej hodnoty pri dnešných cenách zlata predstavovalo viac ako miliardu dolárov.
Okrem mincí sa tu už kedysi vyrábali aj medaily. Prvou známou je medaila vyrazená pri príležitosti korunovácie Ladislava II. ako dieťaťa roku 1508.
Najstaršia mincovňa sa nachádzala mimo mesta. Z bezpečnostných dôvodov ju v polovici 15. storočia počas husitských dobyvačných výprav presídlili do vnútra mestských hradieb.
Historická banská Kremnica však okrem mincovne láka turistov aj ďalšími príťažlivými atrakciami. Množstvom historických kultúrnych pamiatok vrátane mestského hradu, dobrodružnou prechádzkou v prilbách s čelkovkami v podzemí banského múzea v štôlni Andrej či tradičným festivalom humoru a satiry Kremnické gagy, ktoré nadobudli v posledných rokoch európsky rozmer. Ich 31. ročník sa začal včera a pokračuje tento víkend.
Užitočné rady
- prehliadková trasa mincovne do novej raziarne je v súčasnosti z technických príčin zatvorená, dostupná je stará raziareň vrátane vstupného areálu expozície a podnikovej predajne
- začiatky prehliadok sú v letnej sezóne počas pracovného týždňa o 9.00, 11.00, a 12.30 h, v sobotu a v nedeľu o 9.00, 10.00 a 11.00 h
- počas Kremnických gagov sa exkurzie začínajú o 9.00, 10.00, 11.00, 13.00, 14.00 a 15.00 h
- vstup pre deti do šesť rokov je zadarmo, deti, žiaci, študenti do 18 rokov a dôchodcovia platia jedno euro, dospelí 1,70 eura
- možno si kúpiť aj multimediálne DVD alebo súpravu mincí
- viac informácií na www.mint.sk
- kremnické námestie je v súčasnosti v rekonštrukcii, možnosť parkovania v blízkosti mincovne je značne obmedzená
Ďalšie atrakcie v Kremnici
- Múzeum mincí a medailí
- Mestský hrad, komplex stavieb z 13. až 15. storočia, chránený dvojitým opevnením, ktorého dominantou je gotický Kostol sv. Kataríny
- Banské múzeum – štôlňa Andrej, dopĺňa ho náučný chodník Po stopách baníckej činnosti v Kremnici
- Múzeum gýča, jediné svojho druhu v Európe
- Ulička slávnych nosov, ktorá vznikla z úcty a pre zachovanie pamiatky na skvelých slovenských humoristov
- termálne kúpalisko Katarína
- rekreačná oblasť na Skalke s celoročnou prevádzkou a relax centrom