Šesť prírodných prameňov a desiatky navŕtaných. Azda najznámejší je Vincentka – jeho liečivá voda pomáha rozpúšťať hlieny v dýchacích cestách, žalúdku a črevách.
Tým všetkým sa môže pochváliť kúpeľné mesto Luhačovice na juhovýchode Moravy, na rozhraní oblastí Slovácka a Valašska, len 16 kilometrov za slovensko-českou hranicou.
Dávame do pozornosti Chcete vyhrať dovolenku v Thajsku? Zapojte sa do našej súťaže a hrajte o viac ako 85 skvelých cien
Každú hodinu sa na povrch dostáva 15-tisíc litrov minerálnej vody, obsahujúcej veľké množstvo rozpustených minerálnych látok, najmä sodík, vápnik, horčík, chlór, bróm, jód, kyselinu uhličitú a rozpustený oxid uhličitý.
Teplota vyvierajúcej vody sa pohybuje medzi 10 – 12 °C. Vďaka týmto kombináciám je luhačovická voda jednou z najúčinnejších v Európe. Najznámejšie pramene, pri ktorých sa návštevníci vždy zastavia, sú Vincentka, Aloiska, Ottovka, Prameň Dr. Šťastného, Sv. Jozefa, Nový Jubilejný a Viola.
Na začiatku boli Serenyiovci
Ako vznikol názov mesta Luhačovice, nie je úplne jasné, o tejto udalosti existuje niekoľko teórií. Názvy obcí končiace sa na -ice sa najčastejšie odvodzovali do mena zakladateľa rodu, teda Luhač (Luhačovice). Názov sa mohol odvodiť tiež z toho, že v okolí boli luhy.
Oblasť bola obývaná po stáročia, no význam tamojších liečivých prameňov a možnosť využitia na podnikanie si uvedomil až rod Serenyiovcov, ktorý vlastnil Luhačovice od 17. storočia.
Rodina dala upraviť prvý prameň na úpätí Malej Kamennej.
Koncom 19. storočia sa dočkal úpravy aj ďalší prameň, pôvodne sa volal Hlavný, neskôr ho podľa grófa Vincenta Serenyiho premenovali na Vincentku.
Správy o liečivej moci luhačovických vôd sa rozniesli do okolia a pri prameňoch sa začali objavovať hostia.
Rozmach kúpeľov podporovali správy o úspešnom uzdravovaní a lekárske práce, ktoré vysoko hodnotili blahodarnú silu vody.
Prichádzajú sem pacienti s ochoreniami dýchacieho a tráviaceho ústrojenstva, s poruchami látkovej výmeny, pohybového aparátu, chorobami obehového ústrojenstva a s onkologickými ochoreniami po ukončení liečby.
Výrazný podpis zanechal v Luhačoviciach aj slovenský architekt Dušan Jurkovič. V súčasnosti ukazujú Luhačovice jedinečné spojenie moderného života s tradíciou. Mesto späté s okolitou prírodou tvorí veľký park s minerálnymi prameňmi.
Foto: SHUTTERSTOCK
Valašský kráľ je nafurt
Asi 12 kilometrov od Luhačovíc sa rozkladá starobylý Uherský Brod, spätý s Janom Amosom Komenským, učiteľom národov, ktorý tu vyrastal a v meste má múzeum. Je známy aj svojím akvaparkom Delfín, hvezdárňou a digitálnym planetáriom.
Mesto má prívlastok Brána Bielych Karpát. Romantické pohorie na hraniciach medzi Slovenskom a Moravou je obľúbeným cieľom turistov z oboch krajín. Slováci a Česi sa radi stretávajú najmä na najvyššom vrchu, Veľkej Javorine, týčiacej sa do výšky 970 metrov nad morom, ktorou prechádza hranica.
O kúsok ďalej lákajú Vizovice. Malé mesto sa môže pochváliť historickým jadrom, ktoré je mestskou pamiatkovou zónou. Dominantou Vizovíc je barokový zámok z 18. storočia, zaujímavosťou sú dve trojuholníkové námestia.
Vizovice sú rodiskom známeho herca Bolka Polívku, ktorý sa pred pár rokmi pasoval za kráľa fiktívneho Valašského kráľovstva.
Pár minút cesty na sever vás prenesie do 13. storočia, na hrad Lukov. Sídlo často menilo pánov a má za sebou búrlivú históriu. Pápež Bonifác IX. spomenul, že v hradnom Kostole sv. Jána boli uložené ostatky svätého kríža.
Od 18. storočia však opustený chátral a až v 20. storočí sa ho ujali dobrovoľníci, ktorí ho začali rekonštruovať. Zrúcanina sa tak premenila na vyhľadávaný turistický cieľ.
Foto: SHUTTERSTOCK
Leto s Pravdou: Tipy na celé prázdniny
- PONDELOK: Rodinná turistika
- UTOROK: Slovensko vo filmoch
- STREDA: Kúsok za humnami
- ŠTVRTOK: Kúpanie a kúpele
- PIATOK: Musíte zažiť
Letný seriál nájdete v denníku Pravda aj na Pravda.sk