Z programu tiež vypadli akcie, ako je Festival študentstva, Rozprávky na hrade či Krvavé dejiny, ktoré súviseli aj s festivalom Európske ľudové remeslo. Podujatia mesto zrušilo aj tento rok v snahe zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19.
Podľa Cintulovej bol júl v rámci návštevnosti oproti minulému roku slabší, naopak, v auguste prišlo na hrad viac návštevníkov ako vlani.
„Pokles zo zahraničia bol ale veľký. Registrujeme návštevníkov z Česka, Maďarska, no v oveľa menšej miere z Poľska,“ uviedla.
Po iné roky sem chodievali aj návštevníci zo Španielska, Talianska či anglicky hovoriacich krajín. Podľa riaditeľky by však mesiac september mohol byť v porovnaní s minulým rokom silnejší. „Máme tu školské výpravy a chodia aj organizované skupiny dôchodcov,“ priblížila.
Kežmarský hrad ponúkol počas leta niekoľko noviniek. Jednou z nich bola reinštalovaná expozícia venovaná dejinám Kežmarku.
„Pribudli figuríny s dobovým oblečením, informatívne panely a infokiosk. Celá inštalácia je pre návštevníkov veľkolepejšia a zaujímavejšia,“ informovala Cintulová. V Meštianskom dome na Hradnom námestí, ktoré rovnako patrí pod múzeum, si mohli návštevníci pozrieť aj reinštalovanú expozíciu venovanú meštianskej bytovej kultúre na Spiši.
Prvá písomná zmienka o Kežmarskom hrade pochádza z roku 1463. V súčasnosti je jediným úplne zachovaným hradom na Spiši. Za sebou má rozsiahlu rekonštrukciu za takmer jeden milión eur. Priestory hradu ponúkajú viaceré historické expozície, ktoré dokumentujú vývoj Kežmarku a okolia.
Predstavujú praveké a stredoveké osídlenie Kežmarku, vývoj mesta v 13. až 19. storočí, Kežmarský strelecký spolok, Spolok spišských lekárov a lekárnikov. Jedna z expozícií je venovaná kežmarskému doktorovi Vojtechovi Alexandrovi, zakladateľovi röntgenológie v Uhorsku.
Hrad tiež ponúka expozície o Kežmarku v 19. a 20. storočí, historické portréty zo zbierok múzea, dokumentuje aj vzťah Kežmarčanov k Vysokým Tatrám, život rodiny Thökölyovej, ale aj židovskej komunity v Kežmarku.