Tri krajiny, konkrétne Taliansko, Slovinsko a Chorvátsko, tvoria oblasť Istrie, lepšie povedané Istrijského polostrova, ktorý má v európskom turizme výnimočné miesto. Kým taliansku oblasť symbolizuje najmä priemyselné mesto Terst, územie patriace dvojici „bratov“ z bývalej Juhoslávie sa orientuje na turizmus a zároveň je jednou z najúrodnejších oblastí regiónu. V minulosti sa prevažná časť celej oblasti nachádzala pod nadvládou talianskych Benátok (a čiastočne aj rakúsko-uhorskej monarchie), čo zanechalo na Istrii výrazný odkaz.
Slovinské aj chorvátske mestečká s pečaťou benátskeho leva nesú nezameniteľný rukopis benátskej architektúry a umeleckých vplyvov. Väčšinu z nich získali kedysi Taliani dohodou, čo znázorňuje aj otvorená kniha v rukách leva na priečeliach hlavných budov (výnimkou je chorvátsky Motovun, ktorý odolával a Benátky ho získali silou). Ale je to aj malebnosť, ktorú si miesta uchovávajú po stáročia. Talianska DNA sa vpila do typickej istrijskej kuchyne, popri morských plodoch sa v nej objavuje aj pizza, rozličné variácie na cestoviny a miesto si uzurpujú aj všemožné delikatesy – od hľuzoviek cez vzduchom sušenú údenú šunku (pršut) až po delikátne vína, olivový olej či likéry ako napríklad teranino.
Sladký život aj benátska DNA
Pomenovať len jedno hlavné centrum oblasti by bolo asi trúfalé. Na Istrii sa totiž nachádza niekoľko miest, ktoré sú lákadlom pre turistov svojou pestrosťou a aj v lokálnom kontexte majú dôležitú úlohu. Ak hovoríme o Slovinsku, azda najväčšími magnetmi sú mestá Portorož a Piran. Prvé z nich sa pýši bohatou históriou prímorského mesta, do ktorého sa za oddychom vydávala smotánka už pred vyše sto rokmi.
Atmosféru priam s nádychom francúzskej Riviéry aj kozmopolitné vibrácie naznačujúce, že sa tu stretávali významní hostia zo všetkých kútov Európy, potvrdzujú historické budovy aj dedičstvo, ktoré si uchovali. Napríklad jeden z najluxusnejších hotelov v meste, päťhviezdičkový Kempinski Palace, bol centrom pre smotánku a dokonca herecké hviezdy. Tamojšia reštaurácia Sophia je pomenovaná na počesť talianskej legendy Sophie Lorenovej, ktorá oblasť zbožňovala a tiež niekoľkokrát navštívila. Hotel síce prešiel výraznou rekonštrukciou, no tá prebiehala s ohľadom na historický kontext a tiež pôvodnú estetiku, pričom sa k zrekonštruovanej historickej budove následne pridala aj časť moderná. Výsledkom je miesto, ktoré je neprehliadnuteľnou dominantou Portorožu – mesta s očarujúcou promenádou ťahajúcou sa popri morskej zátoke so všemožnými odleskami modrej farby.
Benátky na druhú, po slovinsky
Len o pár kilometrov ďalej leží mestečko Piran, ktoré nesie aj prívlastok slovinské Benátky. Nie náhodou a nie len preto, lebo sa historické centrum nachádza hneď pri vode. Optický klam občas pôsobí, akoby more priamo vnikalo do najnižšej úrovne mesta a pri prílive sa klam mení na realitu. Voda sa vlieva do tamojších pivníc a občas v tenučkej vrstve zaplaví oválne námestie, z ktorého je krásny 360-stupňový výhľad na kaskády domčekov, zelené svahy s cyprusmi či borovicami, ale tiež na Katedrálu svätého Juraja. Mimochodom, tamojšia veža je zmenšenou kópiou benátskej Kampanily, teda Zvonice svätého Marka, a pritom je dokonca staršia ako jej benátska inšpirácia. Niečo vám na tom nesedí? Vedzte, že kým piranská kostolná veža od postavenia v roku 1608 prežila stáročia, jej benátsky vzor neodolal času a museli ho stavať nanovo.
Pre svoje relatívne pokojné vody pobrežia je Piran tiež veľkým lákadlom rybárov. Okrem lodí, ktoré denne vyrážajú na more, aby následne mohli zásobovať tamojší trh aj pestrú sieť istrijských hotelov a reštaurácií, nájdete na pobreží vždy množstvo rybárov. A tiež slniacich sa domácich, ktorí neváhajú len kúsoček od promenády vyjsť na priedomie a chytať bronz na ležadle či v chladnejšom počasí debatovať so susedmi a usrkávať z pohára lahodnej Malvazije, najrozšírenejšieho bieleho vína v oblasti.
Zlato z Istrie má tekutú podobu
Priaznivé poveternostné podmienky, blízkosť mora, ale aj vzdušné prúdy, ktoré vanú z hôr, tvoria základ pre úrodnú krajinu. V jej údoliach, ale aj kopcoch sa ťahajú kilometre viničových radov, inde zase krajinu plnia olivové sady. Hoci našinec má často dojem, že napríklad olivový olej je doménou národov z gréckych ostrovov či Pyrenejského alebo Apeninského polostrova, je to Istria, ktorá kvalitou prekonáva iných producentov na celom svete.
Dôkazom sú aj svetové súťaže o najkvalitnejšie olivové oleje. Popredné miesta si už niekoľko rokov uzurpujú práve produkty domácich výrobcov, medzi nimi napríklad slovinskej rodiny Lisjakovcov, ktorá je okrem iného zapísaná v Guinnessovej knihe rekordov s najdrahším olejom na svete, vyrobeným pre arabského šejka. Ide o mok výnimočnej kvality, ktorý je umiestnený v muránskom skle maľovanom zlatou farbou a prívlastku istrijské zlato dostojí naozaj doslova. Cena? Maličkosť… za 100 mililitrov zaplatíte 4 000 eur. Teda, ak máte v záhrade nejaké to ropné pole. Ale ak aj nie, ponuka kvalitných olejov z celého regiónu dokáže byť priateľská aj k vašej peňaženke.
Len naliať pohár už nestačí…
Podobne to platí aj o tamojších vínach, pričom v súperení o ich kvalitu a produkciu sa stále tak trošku medzi sebou naťahujú bývalí krajania, Slovinci a Chorváti. Kým napríklad v slovinskej časti Istrie prevláda vinárstvo v menších objemoch, rodina Kozĺovićovcov v chorvátskej časti Istrijského polostrova patrí s produkciou 250-tisíc fliaš ročne k najväčším výrobcom vína v celej krajine. Návšteva ich vinice, ktorej nechýba časť na posedenie, degustácie spojené s párovaním delikátnych chuťoviek či najnovšie aj malé hľadisko určené na sledovanie koncertov alebo divadelných jednoaktoviek, je dokonalou ukážkou špičkového servisu a „entertainmentu“ (zábavy) pre konzumenta.
Čítajte viac Hľadali hľuzovky, aby bolo na nutellu! S najdrahšou potravinou sveta vybudovali rodinnú firmu
Uspokojiť turistov nie je dnes ľahké a aj preto pribúdajú zážitkové aktivity – k degustácii sa pridáva návšteva útrob vinárskej továrne, dobré víno sa dá servírovať počas plavby na historickej lodi či v zákutiach olivového hája a pred ochutnávkou hľuzoviek zase môžete najprv vyraziť na ich autentické hľadanie. S dvojicou psov a napríklad rodinou Karlićovcov, ktorá už bezmála päť desaťročí vedie hľuzovkový biznis v regióne. Aj výskyt tejto delikatesy s prívlastkom najdrahšej potraviny na svete umocňuje v oblasti kvalitu tamojšej kuchyne, pričom Istria sa môže pýšiť niekoľkými reštauráciami alebo maličkými „konobami“, ktoré sa ocitli v zozname Michelin Guide alebo Michelin Plate.
Sezóna sa (ne)končí
Keď je už reč o toľkej „zábave“ – sú to pestré aktivity a takmer celoročné možnosti, ktorými sa Istria prepracovala medzi lákadlá návštevníkov aj na jeseň, počas osláv Nového roka či s príchodom jari. Tamojšia príroda je miestom na aktívne vyžitie, ktorého súčasťou môže byť bicyklovanie, tenis alebo golf. Parenzana – to je názov kedysi železničného spojenia, ktoré na úseku zhruba 120 kilometrov trvalo vyše osem hodín a spájalo tri krajiny. Dnes ide o historickú cyklistickú cestu, ktorú môže našinec absolvovať individuálne alebo so sprievodcom.
Na bicykli sa dá spoznať zelená časť Istrie, malé dedinky, vinárstva, prejsť sa olivovými hájmi a urobiť si zastávku v niektorej z krčmičiek dedín s historickým charakterom. Jednou zo zastávok, ktorú by ste nemali vynechať, je tiež historické mesto Grožnjan s malebnými kamennými domami, farebnými okenicami a dominantnou vežou kostola (v regióne ich uvidíte každú chvíľu a azda v každej dedinke). Grožnjan je špeciálny svojím umeleckým charakterom, keďže v letnej sezóne sa stáva centrom umelcov z celého Chorvátska, Slovinska aj Talianska. V jeho uličkách sa dá prechádzať celý rok. Môžete si kúpiť autentické výrobky od domácich alebo sa najesť v miestnej pizzerii. V letnej sezóne sa tam tiež pravidelne konajú koncerty vážnej hudby či džezu.
Aj keď však teploty klesnú smerom nadol a pravá kúpacia sezóna sa (zvyčajne okolo októbra) končí, istrijské lesy a údolia ponúkajú krásne miesta na aktívny relax. So slnečnými lúčmi sa dá potom tiež polihovať pri vyhrievaných bazénoch vybraných hotelov už v podstate od marca či apríla. Zároveň sa v regióne nachádza niekoľko miest s priam kúpeľnou starostlivosťou, hotelovými spa – so špičkovými masérmi alebo terapeutmi. A more, pre väčšinu z nás od októbra príliš studené na kúpanie, je malebnou kulisou na prechádzku, ktorá komplexnému zážitku dodáva príchuť „slanej“ dovolenkovej exotiky. Vyraziť na Istriu sa teda určite oplatí aj na jeseň.
Tri tipy, čo vyskúšať na Istrii
- Hľuzovky – nezameniteľná aróma a chuť, povesť delikatesy a tiež skutočného luxusu na tanieri. S hľuzovkami sa na Istrii varí často a v európskom kontexte aj relatívne lacno. V chorvátskej dedinke Paladini však môžete absolvovať s rodinou Karlićovcov autentické hľadanie hľuzoviek a stojí to za to.
- La Dolce Vita – v preklade aj sladký život, či ak chcete filozofia užívania si prítomnej chvíle, dobrého jedla, nápojov, a najmä bytia. Ako základné hodnoty ich pre svojich hostí ponúka historický hotel Kempinski Palace Portorož, pričom túto atmosféru nepodporuje len päťhviezdičkový servis, ale aj samotný exteriér a interiér budovy na promenáde v centre Portorožu. Ubytovanie na pár nocí práve na tomto mieste má nezameniteľnú atmosféru.
- Golf s výhľadom na Jadran – prvé 18-jamkové golfové ihrisko na Istrii je v blízkosti Umagu, v blízkosti hotela Kempinski Adriatic. Jeho dizajn navrhol rakúsky architekt Diethard Fahrenleitner, ktorý za projekt získal aj ocenenie Golf Art Landscape. Z každého miesta na greene vidieť Jadranské more.