Najstarší národný park ZSSR

Kde mala kedysi najväčšia krajina sveta svoj prvý národný park? Dnes sa nachádza v štáte veľkom ako Slovensko, ktorý má iba milión tristotisíc obyvateľov.

, 22.11.2021 17:00
10

Estónsko na pobreží Baltského mora je rovinaté. Najvyšší vrchol Suur Munamägi má len 318 metrov nad morom.

Jazyk, ale aj pokročilosť v IT sektore pripomínajú kultúrne najbližšie spriaznené Fínsko. Estónsko dlhé obdobia ovplyvňovali Dáni, Švédi, Rusi a pobaltskí Nemci.

Estónsko, to sú jazerá, mokrade, lesy a krásne pobrežie Baltského mora. To najkrajšie sa stretlo v národnom parku Lahemaa. Leží približne 70 kilometrov od hlavného mesta Tallinn.

Do tejto oblasti chodili obyvatelia Tallinnu za rekreáciou ešte v časoch cárskeho Ruska. Po druhej svetovej vojne oblasť obsadili vojaci. Niektoré dediny nútene vysťahovali a na vstup bolo potrebné špeciálne povolenie.

Práve táto bezzásahovosť uchovala tento región v jedinečnej podobe. Husté lesy a močariská obývajú mnohé zaujímavé a vzácne živočíchy. Je až neuveriteľné, že sa podarilo v roku 1971 presvedčiť komunistických pohlavárov, že Lahemma je jedinečné územie. Práve tam vyhlásili prvý národný park na území celého bývalého Sovietskeho zväzu.

Prví turisti však mohli navštíviť oblasť až v roku 1986. Podmienkou bolo, že tam nemohli prenocovať. To dnes, našťastie, už neplatí.

Lahemaa národny park

Najstarší národny park ZSSR

Fotogaléria
Mokrade národneho parku Lahemaa
 Pohľad z vyhliadkovej veže na mokrade...
+8Chodník mokraďami národneho parku Lahemaa

Viru Bog

Je močaristá oblasť na kraji národného parku. Suchou nohou je však priechodná po drevenom chodníku. Prechod lesa do otvorenej krajiny plnej jazier a machových plôch je čarovný.

V strede je aj vyhliadková veža, z ktorej možno obdivovať rozľahlé mokrade.

V jednom z jazierok sa dá aj vykúpať. Jeho voda má červenú farbu. Miestny mladík hovorí, že jazero je hlboké asi päť metrov. Na hladine plávajú kačice, ale jazierko je pre väčšinu iných druhov neobývateľné. Dôvodom je kyslá voda. Je naozaj kyslá, kto neverí, nech si glgne…

Vana-Jüri kivid

Celé pobrežie Fínskeho zálivu je posiate bludnými kameňmi. Zostali po stiahnutí posledného ľadovca asi pred 12-tisíc rokmi. Kamene ležali pôvodne vo Fínsku a ľadovec ich na toto miesto len nahrnul. Blúdivé kamene sú v mori, na pobreží, ale aj v lesoch. K najznámejším patrí Vana-Jüri kivid, pomenovaný pravdepodobne podľa miestneho chlapca. Jeho objem je 117 kubických metrov a na výšku dosahuje 6,2 a šírku 7,2 metra.

Dedinka Altja

Je známa rybárskymi drevenými domčekmi. Ale aj drevenou hojdačkou, také boli kedysi v každej estónskej obci. V okolí je náučná cestička, ktorá priblíži históriu oblasti, ale aj útrapy miestnych počas obdobia, keď tejto oblasti velili vojaci.

Kto bude mať šťastie, zazrie v Lahemae aj majestátneho losa.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Estónsko #cestovanie #Baltské more
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy