Dvojica Humenčanov zamrznutý Bajkal nepokorila, expedíciu ukončila pre vojnu

Zdolať z juhu na sever zamrznuté jazero Bajkal a zapísať sa tak do zoznamu približne 40 ľudí, ktorí trasu absolvovali "bez podpory", sa dvojici Humenčanov aj napriek pripravenosti a odhodlaniu nepodarilo.

09.03.2022 10:00
debata

Svoju expedíciu museli Jakub Sakala a František Kasanič ukončiť pre vypuknutie vojny na Ukrajine. Za bezpečný návrat domov vďačia záchrannej akcii svojich priateľov.

„Nebolo mojou motiváciou zapísať sa do úzkej skupiny ľudí, ktorí to jazero prešli, ale skôr otestovať seba samého, ako sa vyrovnám s takými nehostinnými podmienkami, ako budem vedieť fungovať pri takých nízkych teplotách a ako sa moje telo vyrovná s takou fyzickou záťažou deň za dňom,“ povedal Sakala s tým, že myšlienkou zdolať naprieč zamrznutý Bajkal sa zaoberal už niekoľko rokov.

Plány dvojice absolvovať expedíciu vlani prekazila pandémia nového koronavírusu, fyzicky sa na ňu intenzívne začali pripravovať po opätovnom otvorení ruských hraníc na jeseň. Keďže sa rozhodli absolvovať trasu „bez podpory“, teda pripravení ťahať za sebou všetku potrebnú výstroj a palivo, nedopĺňať ich cestou, spočívala najmä v ťahaní pneumatík. Reálna záťaž na jazere mala predstavovať 80 až 100 kilogramov.

Na základe skúseností z predošlých expedícií ľudí, ktorým sa Bajkal zdolať podarilo, predpokladali Humenčania absolvovanie trasy dlhej približne 640 kilometrov vzdušnou čiarou do mesiaca. Ako Sakala ozrejmil, podmienky na jazere nie sú nikdy rovnaké.

„Niekedy je vodný ľad úplne čistý a na korčuliach sa dajú prejsť stovky kilometrov, inokedy je taký ‚rozbitý‘ a plný ľadových prekážok i 15 metrov vysokých, že prejsť 10 – 15 kilometrov je veľký problém. Významným faktorom je aj množstvo snehu,“ priblížil Sakala. Teplota sa tu v zime pohybuje do mínus 40 stupňov Celzia.

Práve pre množstvo snehu, na ktorý po vstupe na jazero narazili, neboli schopní, aj napriek plnej sile a počiatočnej energii, absolvovať prvých niekoľko dní plánované úseky. Oproti 35 kilometrom zdolali denne 19 až 20.

„Po prvých piatich dňoch sme pochopili, že prejsť jazero v časovom limite, ktorý umožňujú turistické víza v Rusku, bude problém,“ doplnil Sakala s tým, že dvojica sa rozhodla prejsť celú trasu aj napriek vedomiu o možnom súdnom procese a následnej deportácii. Následne sa podmienky začali zlepšovať, Humenčania očakávali zrýchlenie tempa.

Keď sa však na siedmy deň svojej expedície dozvedeli o vypuknutí vojny na Ukrajine, uvedomili si, že postih za porušenie vízového režimu môže byť vážnejší. „Naša stratégia bola, že pôjdeme po posledné obývané miesto na jazere Bajkal, ostrov Oľchon, kde situáciu prehodnotíme,“ opísal dobrodruh.

Namiesto informácie o rýchlom ukončení vojnového konfliktu sa však cez satelitný komunikátor dozvedali o postupnom uzatváraní vzdušného priestoru. Priatelia na Slovensku vyhodnotili situáciu ako vážnu a na evakuáciu dvojice zabezpečili vznášadlo.

„Na jazere nás vyhľadalo a na desiaty deň, keď sme mali v nohách zhruba 300 kilometrov, nás stiahlo zhruba 160 kilometrov do najbližšej dediny, odkiaľ sme sa odviezli do Irkutska a na druhý deň ráno odleteli do Moskvy. Bol to pravdepodobne posledný let z tohto letiska,“ doplnil Sakala. Lety do Istanbulu a Budapešti im priatelia zabezpečovali operatívne.

Svoj pokus zdolať zamrznutý Bajkal sú Humenčania rozhodnutí zopakovať.

debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Bajkal #Bajkalské jazero #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy