Juhoslovanské letisko ukryté v kopci: Cesta k nemu vedie cez míny, chemikálie a hroziace kolapsy

Len opustené ruiny a zarastajúce pristávacie dráhy dnes na chorvátsko-bosnianskom pomedzí pripomínajú jeden z najutajovanejších objektov Juhoslovanskej národnej armády (JNA).

31.05.2022 07:00
lietadlo, Željava, Juhoslávia, podzemné letisko Foto:
Na juhoslovanskom podzemnom letisku z Titovej éry už nikto nepristane.
debata (1)

Letecká základňa pri obci Željava, umiestnená vo vnútri horského masívu Plješevica a pripravená na 100 lietadiel MiG-21, bola pritom unikátom, aký v Európe takmer nemá obdoby – podobné komplexy sa dajú nájsť snáď len vo Švédsku.

Ráno 16. mája 1992 však skoro 60 ton výbušnín vykonalo dielo skazy a veľkolepé podzemné letisko sa stalo minulosťou.

Na explózie, ktoré pocítili aj obyvatelia 15 kilometrov vzdialenej západobosnianskej metropoly Bihać, dali rozkaz velitelia letectva JNA, ktoré po niekoľkomesačnom angažmáne v občianskej vojne narýchlo opúšťalo nepokojné chorvátske a bosnianske územie.

Ešte o pol roka skôr pritom zo Željavy štartovali migy na nálety na centrum Záhrebu aj ďalšie ciele v Chorvátsku, ktoré bojovalo o nezávislosť.

V rovnakom čase ale začali z JNA dezertovať piloti chorvátskeho pôvodu, medzi nimi aj neskôr slávny Rudolf Perešin, ktorý uletel práve zo Željavy.

Likvidácia letiska – napokon dopredu podrobne naplánovaná už za čias socialistickej Juhoslávie pre prípad hroziaceho obsadenia letiska nepriateľom – bola vykonaná tak dokonale, že chorvátske i bosnianske úrady (letiská ležia na pomedzí oboch postjuhoslovanských republík) po tridsiatich rokoch stále nevedia, čo si s areálom počať.

Vzletové a pristávacie dráhy umiestnené na úpätí hory vyzerajú na prvý pohľad zachovalo a opraviť by sa asi dali, horšie je to však so zvyškom leteckej základne. Najmä z podzemného objektu Klek, ktorý stál miliardy dolárov, sa nedá použiť prakticky nič.

Bunker pre tisíc ľudí, jeden z radu juhoslovanských protiatómových krytov postavených za studenej vojny, ukrýval chodby dlhé 3,5 kilometra.

V nich bola v bežnej prevádzke päťdesiatka strojov, v prípade potreby sa ale do troch koridorov dlhých 350, 400 a 500 metrov mohlo vojsť až 100 migov „dvadsaťjednotiek“.

Práve im boli na mieru postavené betónové vjazdy do podzemia, ktoré kopírovali siluety strojov.

Každý tunel uzatvárali stotonové železobetónové brány, schopné odolať jadrovému výbuchu o sile 20 kiloton TNT.

chorvátsko, dubrovník, pláž Čítajte viac 10 zvykov Chorvátov, ktoré my ostatní považujeme za divné

Dnes už sa nedá presne zistiť, koľko výstavba podzemnej leteckej základne vlastne stála. Niektoré zdroje uvádzajú štyri miliardy dolárov, hlavný architekt celého projektu, inžinier s českými koreňmi Dragoslav Sobotka, pred rokmi hovoril dokonca o ôsmich miliardách.

V médiách sa po roku 2000 dokonca objavili odhady, že namiesto základne by sa mohla postaviť diaľnica dlhá vyše tisíc kilometrov. A to aj v náročnom horskom teréne, typickom pre niekdajšiu Juhosláviu. To všetko sú ale len dodnes nepotvrdené špekulácie.

Isté však je, že Željava bola len jedným zo štyroch desiatok podzemných komplexov, postavených za vyššie desiatky miliárd dolárov počas komunistického režimu po celej Juhoslávii a určených jednak na ochranu techniky, jednak najvyššieho vedenia krajiny.

Väčšinu z nich dodnes zahaľuje závoj tajomstva, armády jednotlivých postjuhoslovanských republík ich totiž používajú doposiaľ.

Istú výnimku predstavuje bunker v bosnianskych horách, určený pôvodne pre samotného Tita, z ktorého je dnes turistická atrakcia.

Počas občianskej vojny v prvej polovici 90. rokov minulého storočia síce aj „Armádnemu vojnovému veliteľstvu ARK D-0“ hrozilo zničenie, nakoniec ale prežilo v nedotknutom stave a dodnes udivuje návštevníkov pôvodným vybavením.

Željava je na tom podstatne horšie, najmä odkedy ju na prelome storočia opustila chorvátska armáda. Po odchode vojakov ale nie je sily, ktorá by zabránila devastácii letiska.

Objavili sa síce úvahy o jeho možnom otvorení pre malé lietadlá, tomu ale bránia umiestnenia dráh pri hranici (niektoré ju dokonca pretínajú) alebo všadeprítomné nebezpečenstvo mín.

Základňa, budovaná od polovice 50. rokov a do prevádzky uvedená v zhone po invázii do Československa v auguste 1968, napriek tomu láka zvedavcov.

Vďaka internetu je ľahké nájsť cestu a občasné hliadky pohraničníkov odradia len málokoho. Dostať sa na ranveje alebo priamo k vjazdom do podzemia nie je nič zložité.

Niekdajšia pýcha juhoslovanského vojenského letectva, ktorú dlho ukrývalo aj pred sovietskymi inštruktormi, však leží v zakázanom hraničnom pásme. A podzemné hangáre, pôvodne ukrývajúce migy, nie sú práve najbezpečnejšie.

Okrem porušenej statiky hrozí ľuďom nebezpečenstvo napríklad od zvyškov chemikálií.

mall tv marekovia Čítajte viac Amsterdam, New York, Jadran, Nový Zéland... V Bratislave objavíte celý svet Dubrovnik Čítajte viac Top 9 turistických destinácií desaťročia: Žiari Chorvátsko aj Island Lastovo, ostrov, Chorvátsko, more, leto, dovolenka, plávanie, Jadran, kúpanie, letná dovolenka, slnko, Čítajte viac Päť chorvátskych ostrovov, kde zažijete inú dovolenku ako doteraz
1 debata chyba
Viac na túto tému: #letisko #Josip Broz Tito #Mig 21 #bývalá Juhoslávia
Flowers