Mnohí slovenskí turisti začali za posledné dva roky, počas pandémie, objavovať viac vlastnú krajinu. Má podľa vás Slovensko potenciál zaujať domácich turistov aj v časoch, keď sú už hranice otvorené a opatrenia takmer žiadne?
Myslím, že pandémia ľudom ukázala, že sa dá cestovať aj po Slovensku, bolo to vidno hlavne na sociálnych sieťach, kde vzniklo kvantum profilov venovaných práve cestovaniu „doma“. Myslím ale, že pri aktuálnej situácii napríklad v gastre alebo v hotelierstve, ktoré sa po dvoch rokoch ešte len znovu rozbieha, si zase väčšina z nás vyberie ako dovolenkové destinácie skôr zahraničie. Prilákať ľudí si sem musíme sami, dôležité je, aby každý z nás robil Slovensku pozitívnu reklamu.
Sú Slováci skutočne pohostinný národ, ako sa často nazývajú?
Z vlastnej skúsenosti viem, že ľudia stále radi pomôžu, poradia, napriek tomu, že zrovna nepatríme medzi národy, ktoré sa na každého cudzinca usmievajú. Dôležité je neporovnávať pohostinnosť s tým, ako sa správajú Slováci na internete. To by sme mali vizitku rasistického a xenofóbneho národa hneď.
Vieme „robiť“ cestovný ruchu a lákať aj návštevníkov zo zahraničia?
Ak sem zrovna nevoláme na návštevu Geissenovcov, tak hej :-). Myslím, že mladí nám teraz vo svete robia dobrú vizitku, či už ide o športovcov alebo o šikovných ľudí, fotografov, kameramanov alebo aj youtuberov, ktorí nás prezentujú v zahraničí v pozitívnom svetle. Ak si zahraničný turista vyhľadá „Slovakia“, tak obraz o nás je celkom pozitívny.
Keby ste si mali vybrať len jedno miesto, ktoré by ste mohli na Slovensku ukázať zahraničnému turistovi, aby ste ho očarili, ktoré by to bolo?
Záleží na tom, odkiaľ by bol. Niekoho by možno prekvapili už len naše voľne prístupné minerálne pramene, iného by očarili naše hory. Ak by som mal vybrať jedno univerzálne miesto, určite by som každého zobral do Banskej Štiavnice.
Čítajte viac Mama blogerka: S deťmi okolo sveta? Dobre naplánovaná exotika vyjde rovnako ako rezort all inclusive
Sú turisticky najobľúbenejšie oblasti – Liptov, Tatry či Bratislava – právom na prvých priečkach?
Sú. Hlavné mesto by mal navštíviť každý, Tatry treba navštíviť, pokiaľ nebudú hotelové rezorty ešte aj na Gerlachu, a Liptov sa stáva trochu gýčovým, ale je to stále jedna z najkrajších slovenských oblastí. Skôr ma mrzí, že máme krásne regióny, do ktorých sa až tak ľudia nehrnú. Poloniny sú neskutočné, Gemer skrýva hotové poklady a o takej Cerovej Vrchovine som málokoho počul hovoriť ako o dovolenkovej destinácii.
Ktoré miesta sú najlepšie na výlet s rodinou? Kam by sa mali vybrať milovníci adrenalínu? Kde si návštevníci najlepšie užijú ticho a pokoj?
Českí turisti si spravia adrenalín aj na Jánošíkových dierach, kde som ich videl v žabkách na nohách. Kto chce ticho a pokoj, môže pozrieť spomínané Poloniny, kde zažije perfektnú nočnú oblohu. A ak chce ísť rodina na pekný výlet, odporúčam napríklad Komárno vďaka pamiatkam a múzeám a dobrým spojom z Bratislavy vlakom. A keďže ide leto, určite spomeniem desiatky termálnych kúpalísk, ktoré na Slovensku máme.
Foto: Archív Davida Slováka
Prečo ste sa rozhodli „behať po Slovensku“? Ako sa začala vaša cesta po rodnej krajine?
Najprv som po Slovensku chodil hlavne pracovne, neskôr to prerástlo do hobby. Aktívne cestujem až viac než desať rokov, ale skutočný zlom prišiel v roku 2015, keď sme začali s kamarátom cestovať starým Formanom po Európe a ja som si povedal, že je síce super, že viem ako vyzerá albánska riviéra, ale neviem ako vyzerá Trebišov.
Navštívili ste všetkých 140 miest Slovenska. Ktoré vo vás zanechalo najlepší dojem? A ktoré bolo zas nepríjemným prekvapením?
Už 141. V roku 2020 sa stali mestom aj Nesvady. Snažil som sa cestovať tak, aby som o každom meste mohol povedať nejakú zaujímavosť a mal k nemu nejaký vzťah, nie len selfíčko na námestí. To, že je krásna Levoča, Bardejov alebo Banská Bystrica, asi hovoriť nemusím, skôr ma prekvapili mestá ako Svidník, Holíč alebo Gelnica, kde som nemal špeciálne očakávania a neskutočne ma prekvapili a rád sa do nich vraciam. Nepríjemné prekvapenia som nemal, ale povedzme, že sú na Slovensku mestá, ktoré si je naozaj ťažko vybrať ako cieľ výletu.
Foto: Archív Davida Slováka
Čo ste si na výletoch všímali najviac?
To, ako domáci pristupujú k starostlivosti o pamiatky v svojej obci či meste. To vždy zarezonuje najviac, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Napriek tomu, že veľa pamiatok u nás chátra a nikto sa o ne nestará, pri pohľade na vec z tej lepšej stránky zistíme, že množstvo pamiatok sa aj aktívne obnovuje – buď oficiálnou cestou alebo niekedy stačí, ak sa nájde ochotná a šikovná partia dobrovoľníkov. Za posledné roky sme sa vybrali celkom dobrým smerom.
Spomeniete si na nejaké podivuhodnosti až bizanosti?
Udivuje ma hlavne to, že keď sa niekoho na Slovensku opýtate, čo je zaujímavé v jeho rodnom meste, veľa ľudí povie „Aaaaa, tam nič nie je, to je taká diera“. Rád sa to pýtam ľudí, lebo občas človek natrafí práve takto na tie najzaujímavejšie veci, len máme vsugerované, že sa za rodné miesta ako keby občas hanbíme.
Čítajte viac Sólo cestovateľka Alexandra: Moja zóna komfortu je niekde inde ako u väčšiny žien
Zmenil sa váš pohľad na Slovensko, keď ste ho prešli zhora-zdola?
Zmenil sa len v tom, že čím viac cestujem a mám toho pochodené, tým viac zisťujem, koľko vecí a miest som vlastne ešte nevidel. Takmer každý deň ma vie prekvapiť na Slovensku niečo nové.
Okrem miest ste prešli aj všetkými slovenskými cestami 1. a 2. triedy. Ktorá ponúka najkrajšie scenérie, po ktorej sa odporúčate vybrať?
Keďže som aktívny šofér, tak cesty a ich objavovanie patrí medzi moje najväčšie záľuby. Za všetky určite spomeniem moje najobľúbenejšie: cesta 576 cez Banské, 66-ka cez Vernár a Telgárt, krásne zákruty okolo Dobšinej a Hnilca, ale moja srdcovka je asi 548-ka medzi Medzevom a Smolnikom.
Najnovšie ste si určili cieľ – prejsť Slovensko na elektrickej motorke. Ako dlho vám cesta trvala, odkiaľ ste štartovali a kde ste skončili?
Chcel som prejsť z Novej Sedlice do Záhorskej Vsi nejakým netradičným spôsobom a elektrická motorka mi prišla ako skvelý nápad, pretože si človek aspoň cestu užije bez zhonu a hluku. Cesta mi trvala približne týždeň a nakoniec mala táto trasa niečo málo vyše 1000 kilometrov.
Nebol na trase problém s nabíjaním?
Práveže to bola pekná ukážka toho, ako sú Slováci ochotní pomôcť. Nie len, že som sa mohol dobíjať počas obedov, alebo kávičky, ale našli sa aj ľudia, ktorí ma oslovili buď priamo, alebo som ich stretol náhodne po ceste. Všetkým patrí moja obrovská vďaka.
Sú Slováci tolerantní šoféri voči motocyklistom?
Prekvapivo hej, ale cyklistom vďaka tomu môžem odporúčať, aby sa vyhli trase medzi Zvolenom a Krupinou. Hlavný ťah pre šprintujúce kamióny je nočná mora pre každého, kto tade ide menej ako 90km/h.
Foto: Archív Davida Slováka
Čítajte viac Inst@inšpirácia: Profíci riešia zisky, on naplno fotí. Toto sú podľa Ľuda dve top mestá 
Čítajte viac Bekim: Keby mi na letisku stratili vozíček, odišiel by som na stokilovom papamobile