Názov „slnovrat“ možno vysledovať až k latinským koreňom. Staroveké národy si všimli, že slnko sa počas leta prestalo pohybovať na oblohe na sever a keď sa začala jeseň, nakoniec zašlo na juh. Slovo pochádza zo slov „sol“, čo znamená slnko, a „stícium“, čo znamená pokojný alebo zastavený.
Latinský výraz pochádza zo starogréckeho slova „ηλιοστάσιο“, ktoré, keď je rozdelené na dve slová – „ήλιος“, slnko a „στάσιο“, stále znamená to isté ako „solstitium“.
Kultúry po celom svete dodnes oslavujú tento deň hostinami, vatrami, piesňami a piknikmi.
V niektorých kalendároch sa tento deň vnímal ako začiatok nového roka.

Starovekí Gréci tiež oslavovali vzkriesenie dcéry Persefony a oslavovali Dionýza, osloboditeľa ľudských duší.
Letný aj zimný slnovrat inšpiroval ľudí k postaveniu anglického Stonegenge, a preto práve počas dnešného dňa smerujú mnohí k známym kameňom, aby pozorovali pohyb svetelnej gule po oblohe.
Aj ďalšie pamiatky, napríklad Karnak v Egypte a Chankillo v Peru, ukazujú, ako ľudia na celom svete zaznamenávali severné a južné cesty slnka už viac ako 5 000 rokov.
Pre južnú pologuľu je 21. jún zasa najkratším dňom v roku, pretože zemské póly sa odkláňajú od Slnka. Striedanie zas nastane 21. decembra, keď sa garde na pologuliach obráti.
