K magnetom Pienin patrí okrem turistiky a splavovania Dunajca na pltiach aj Červený Kláštor. Záujem o jeho návštevu ešte stúpol po filme Lietajúci Cyprián o legendárnom mníchovi. Mnohých zaujíma, v akom prostredí tajomný mních, ktorý sa zaoberal medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou, ale aj mechanikou a kozmológiou, žil. Franz Ignatz Jäschke, ako sa Cyprián volal vlastným menom, prišiel do Červeného Kláštora už ako skúsený liečiteľ, lekár, lekárnik a botanik v roku 1756. V jeho šľapajach idú aj terajší správcovia kláštora.
„Sušíme bylinky a potom ich posielame do špecializovanej firmy. Tá nám potom pošle balené čaje. Chceme kláštoru vrátiť jeho pôvodné funkcie,“ hovorí Milan Gacík, riaditeľ neziskovej organizácie Cyprián, ktorá kláštor prevádzkuje.
Dnes už turisti môžu v kláštore aj prespať v šiestich dvojposteľových izbách. História kartuziánskeho Červeného Kláštora je úzko spätá aj s obcou Lechnica, ktorá bola majetkom šľachtického rodu Berzeviczyovcov. Magister Kokoš Berzeviczy daroval v roku 1319 Lechnicu spišským kartuziánom zo Skaly útočišťa (dnešné Kláštorisko v Slovenskom raji), aby na sútoku dvoch riek Dunajca a Lipníckeho potoka, v údolí zvanom Dolina sv. Antona pri Dunajci, postavili filiálny kláštor, v poradí druhý na Spiši.
Rehoľa kartuziánov, ktorá tu pôsobila v 14. až 16. storočí, patrila k najprísnejším rádom v rímskokatolíckej cirkvi, ktorý je dodnes verný zásadám svojich zakladateľov. Rehoľné pravidlá kladú dôraz na význam kníh ako ,,večný pokrm duší" a stanovujú rukami písať slovo Božie, keď ho nemôžu kázať ústami, preto sa venovali ich odpisovaniu, výzdobe a viazaniu. V 15. storočí bol rozkvet kláštora prerušený vpádom husitských vojsk. V roku 1563 bol dokonca kláštor zrušený a smrťou posledného mnícha, priora, zanikol aj prakticky.
V roku 1711 sa do Červeného Kláštora nasťahoval rád kamaldulov. Išlo o rehoľu askétov blízku benediktínom. Venovali sa hospodárstvu, včelárstvu, pestovaniu kultúrnych plodín, liečivých bylín a stromov. Kláštor postupne zrenovovali a prestavali v barokovom štýle. V roku 1782 cisár Jozef II. v rámci svojich reforiem zrušil všetky kláštory, z ktorých „nevyplýval poznateľný úžitok“. Cisársky dekrét bol v Červenom Kláštore čítaný 24. apríla 1782; v ten deň bolo v kláštore 17 rehoľníkov.
V Pieninách si treba uvedomiť, že je to národný park, kde platí zákaz trhania kvetov, zberu lesných plodov, prechod je možný len po značkovaných turistických chodníkoch. Psy sa môžu pohybovať len na vôdzke, ale na poľskej strane je vstup so psom úplne zakázaný.
Túry si treba tiež vyberať podľa náročnosti. ,,Pre rodiny je vhodnou trasou priechod prielomom Dunajca, ktorý nie je náročný. Trasa sa dá prejsť aj na bicykli. Pre náročnejších sú tu trasy po hrebeni Malých Pienin alebo Haligovské skaly, odkiaľ sa dá ísť aj do Poľska. Ak by si chcel niekto vychutnať pohľad z Troch korún, ktoré sú na poľskej strane, treba dodať, že podobne ako v prípade Sokolice ide o dlhé a náročné trasy," hovorí riaditeľ Správy Pieninského národného parku Vladimír Kĺč.
Užitočné rady
- Cesty nie sú najkvalitnejšie, preto je lepšie jazdiť pomalšie. Hlavne trasa z Hniezdneho smerom na Pieniny vyžaduje opatrnosť.
- Červený Kláštor i blízke okolie ponúkajú viacero možností na splavovanie Dunajca. Ceny sú rovnaké, dospelí zaplatia za jazdu deväť až desať eur, deti niekde od 12, inde od 15 rokov od 4,50 eura, v niektorých prístavoch vyjde študentov jazda na 8,50 eura. Možno je lepšie zvážiť, kde nastúpiť na plť, za rovnakú cenu môže byť jazda o niekoľko sto metrov dlhšia. Najlepšie je vyhľadať si informácie vopred na internete. Prehľad nielen o pltiach sa dá získať na stránke www.pieniny.sk
- Pieniny sú vhodné pre rodiny s deťmi, sú tu dobré turistické trasy a v prípade nepriaznivého počasia sa dá navštíviť Červený Kláštor či neďaleký Ľubovniansky hrad.
- Červený Kláštor ponúka aj posedenie v dobovej krčme, možno tu aj prespať. Potrebné informácie sú na stránke www.muzeumcervenyklastor.sk. Za vstup zaplatia dospelí 3 eurá, dôchodcovia 2 eurá, deti a študenti 1 euro. Do konca augusta sú tu otváracie hodiny od 8. do 19. h. V septembri a októbri od 9. h do 17. h.
- S ubytovaním nie je problém, v Červenom Kláštore a okolí je možností dosť, prevažujú penzióny.
Ďalšie atrakcie v okolí
- Kúpele Smerdžonka Červený Kláštor sú po dlhých rokoch znovu otvorené.
- Hrad Stará Ľubovňa, ktorý v tomto roku oslavuje 700. výročie. Možno si tam pozrieť poľské korunovačné klenoty, nechýbajú vystúpenia sokoliarov. Vystavené sú aj najstaršie zachované podoby hradu s dôrazom na 16. – 18. storočie.
- Pod hradom je aj malebný skanzen s ukážkami ľudovej architektúry Spiša a Šariša, ktorý sa oplatí navštíviť. Najpočetnejšie zastúpenie v expozícii majú drevené obytné domy zo začiatku 20. storočia.
- Stredoveký vojenský tábor, kde sa čas zastavil v 15. storočí, je ďalšou atrakciou pri hrade Ľubovňa. Počas pobytu v tábore si môžu návštevníci vyskúšať historické športové disciplíny ako streľba z luku, kuše, hod sekerou či šerm.
- Na poľskej strane sa oplatí navštíviť hrad Niedzica (Nedeca), blízko je aj vodná nádrž.