Zážitok ponúkajú najmä letové ukážky. Trvajú 30 až 45 minút a sú trikrát počas dňa. Prírodný amfiteáter pojme naraz 150 až 300 ľudí. Dravce prelietavajú návštevníkom ponad hlavy, niektoré dokonca tak nízko, že sa krídlami dotýkajú vlasov.
„Niekoľko náhodne vybraných návštevníkov si môže vyskúšať prílet na ruku s rukavicou,“ prezradil Anton Moravčík, predseda Slovenského klubu sokoliarov. Prelety sprevádza odborný výklad.
„Na sokoliarstvo sa v posledných dvadsiatich rokoch využívajú iba dravce z umelého odchovu. Len minimálny počet sa vyberá z hniezd, tak, ako to bolo kedysi,“ naznačil Moravčík. Ľudia skrížili v zajatí sokola rároha a sokola sťahovavého a vznikol lovec, v ktorom sa spojili vlastnosti oboch druhov. Z rároha prebral silu a veľkosť, zo sokola sťahovavého dravosť a agresivitu.
Takýto sokol dokáže uloviť zver vo veľkosti bažanta. Podľa Moravčíka ide o najušľachtilejší spôsob lovu. „Šance sú vyrovnané.“ Pred niekoľkými desaťročiami sa vo väčšej miere využíval jastrab, ale od neho sa upustilo aj na nátlak ochranárov.
Sokoliari tu predvedú aj iné dravce, ktoré sa nevyužívajú na lov, ale v prírode sa nedajú pozorovať zblízka. Medzi nimi je napríklad najkrajšia sova na svete – plamienka driemavá. Tá spod hradu sa volá Elvis. Cez deň je to spachtoš, za šera však vyťahuje tajné zbrane. Rozstrapkané konce jemného peria jej umožňujú letieť v absolútnej tichosti. A citlivé uši začujú myš aj pod hrubou vrstvou snehu.
Ďalšie operence možno spoznávať v celom náučnom parku. Každý z nich má pred sebou tabuľku s menom v troch jazykoch. Oku pozornejšieho návštevníka neuniknú ani vzácne dreviny. Je tam ginko či majestátna sekvoja, ktorá patrí k najstarším drevinám na Zemi a dožíva sa 4 000 rokov. Sokoliarsky dvor Astur sa stará aj o ranené dravce. Ľudia sem často privezú mláďatá pustovky, ktorá niekedy zahniezďuje na balkóne v paneláku. V hniezde sa tlačí 5 až 6 mláďat a jedno z nich nezriedka vypadne.
Najväčšie nebezpečenstvo však pre dravce predstavujú elektrické stĺpy, cesty, na ktorých sa kŕmia zrazenými zvieratami a najmä sklenené tabule. Výklady či veľké sklá na protihlukových stenách. Dravce do nich narážajú, pretože si myslia, že cez ne preletia. ,,Ročne prijmeme asi 50 dravcov, z toho 80 percent z nich sa nám darí vypustiť do voľnej prírody," spresnil Moravčík.
Tipy na ďalšie výlety
- Hrad Červený Kameň – jeden z najzachovanejších hradov na Slovensku vtiahne návštevníkov do súkromia šľachty a mešťanov, od roku 2008 si možno spraviť prechádzku po novom francúzskom parku v podhradí
- Kaštieľ Brunsvickovcov – leží asi 10 kilometrov od Trnavy v obci Dolná Krupá, klasicistický kaštieľ obopína anglický park, v rokoch 1800 až 1806 sa tu zdržiaval Ludwig van Beethoven, ktorému je venovaný jeden pavilón
- Bazilika sv. Mikuláša – stojí v centre Trnavy na mieste románskeho kostolíka zo 14. storočia, 10. augusta sa tu začínajú Trnavské organové dni, na ktorých zaznie zrekonštruovaný najstarší trnavský organ
- Molpír – k pravekému hradisku na okraji Malých Karpát vedie náučný chodník spred kostola v Smoleniciach, v 7. storočí pred n. l. sa tu usadil ľud kalenderberskej kultúry, ktorý o storočie neskôr postihla neznáma katastrofa
- Jaskyňa Driny – je to jediná verejnosti prístupná jaskyňa juhozápadného Slovenska, ukrýva zaujímavý krasový útvar s názvom Slonie uši
Užitočné rady
- návštevu si naplánujte tak, aby ste stihli letové ukážky, sú len tri, prvá sa začína o 11.15, druhá o 14.15 a posledná o 16.15
- sokoliarsky dvor je otvorený denne okrem pondelka
- dospelý zaplatí za vstup 4 eurá, dieťa od 3 do 15 rokov 3 eurá, za fotoaparát je poplatok 1 euro, za kameru 2 eurá
- návštevníci si tu môžu vyskúšať aj streľbu z klasického luku
- hneď vedľa sokoliarskeho dvora je taverna, kde sa dá dobre najesť
