Svätojakubskú trasu máme aj na Slovensku, okrem samotného potešenia z cesty ponúka aj výborný spôsob ako spoznať mašu krajinu. Trasa Svätojakubskej púte na Slovensku sa začína v Košiciach a pokračuje na západ cez Levoču, Banskú Bystricu, Banskú Štiavnicu, Nitru a Trnavu až do Bratislavy, odkiaľ sa pútnici môžu vydať aj ďalej, priamo do Santiaga de Compostela v španielskej Galícii.
Ak hľadáte nové výzvy, poteší vás aj nová trasa Via Transilvanica, ktorú nedávno otvorili. Je dlhá 1 400 kilometrov a vinie sa Rumunskom zo severu na juh, pričom prechádza cez 108 dedín a miest.
S myšlienkou novej dlhej trekkingovej trasy prvýkrát prišiel pred štyrmi rokmi 52-ročný Alin Useriu. Opísal ju ako skvelý spôsob ako preskúmať divočinu „najpozoruhodnejšej krajiny na kontinente“ a oživiť vidiecke oblasti.
Napriek hospodárskemu rastu zaznamenalo Rumunsko exodus mladých ľudí z vidieckych oblastí. Vyľudňovanie sa nevyhlo ani niektorým z najkrajších regiónov krajiny. Ekoturistika, ktorú chce chodník podporiť, je tiež o zachovaní miestnej architektúry a tradícií.
Do projektu prípravy trasy sa zapojilo viac ako 10 000 ľudí, ktorí vytýčili cestu cez Karpaty a ďalšie atraktívne miesta. Realizácia trvala štyri roky a trasu si vyskúšal medzi prvými aj samotný Alin, prejdenie mu pešo trvalo dva mesiace. Štartoval z Putny v severnej časti Rumunska, konečná zastávka Via Transilvanica sa objavila v Drobeta-Turnu Severin neďaleko srbských hraníc.
Trasa sa dá absolvovať aj po častiach alebo len čiastkovo. Je rozdelená na sedem oblastí, z ktorých každá má jedinečnú kuchyňu a kultúru. Prejdenie každého regiónu trvá pešo 6 až 15 dní, bicyklom samozrejme omnoho kratšie. Podľa jedného cyklistu sa celá trasa dá zvládnuť za 20 dní, ak nerobíte príliš veľa zastávok.
Foto: SHUTTERSTOCK
Prvá zaznamenaná púť do Compostely, k hrobu s ostatkami svätého učeníka Jakuba, ktoré sú podľa tradície uložené v miestnom chráme, sa uskutočnila v roku 951. Absolvoval ju biskup z Le Puy.
Prvý manuál pre pútnikov Liber Sancti Jacobi pochádza z 12. storočia, okrem textov o svätom Jakubovi a správ o zázrakoch obsahuje aj popis trasy či zvyky miestnych obyvateľov. Pozdĺž cesty postupne vyrástli kostoly a kláštory s relikviami.
Putovanie sa postupne spopularizovalo a dnes sa na trasu vydávajú ľudia z celého sveta. Symbolom púte sa už v stredoveku stala mušľa hrebenatka veľká a od roku 1987 je značkou po trase systém práve s touto mušľou.
Čítajte viac Toxické húsenice zamorili pláže. Ohrozujú ľudí, zvieratá môžu aj zabiť 
Čítajte viac Čo stále láka tisíce ľudí na 'stredovekú' púť do Santiaga de Compostela? 
Čítajte viac Podivné veci na nepravdepodobných miestach: Nemecké trópy či púštna Prada