Baňa sa nachádza v oblasti, ktorá v minulosti patrila potomkom významného šľachtického rodu Szentiványovcov z Liptovského Jána. Dva roky, 1811 a 1832, vytesané v skale naznačujú obdobie jej vzniku. Bolo to v čase pyritovej horúčky, keď sa z pyritu vyrábala kyselina sírová využívaná v chemickom priemysle. Majitelia bane sa pravdepodobne snažili, aby sa z nej dolovalo aj zlato, ktoré sa tam síce našlo, ale v malom množstve. Ťažba asi nebola ani ekonomicky zaujímavá, a tak bola baňa na niekoľko desaťročí zabudnutá. Od tohtoročnej jari je prístupná verejnosti. Návštevníkov zoznamuje s liptovskou baníckou minulosťou, počas ktorej napríklad v okolí baníckych osád pri potoku Boca sa dolovalo zlato, striebro, meď a železo.
Nadšenci, ktorí baňu pripravili a otvorili pre verejnosť, neustále skúmajú jej minulosť priamo v teréne alebo archívoch. Informácie sú zatiaľ strohé, ale práve o to je cesta do zabudnutej a tajomnej bane dobrodružnejšia. ,,V kronike obce Žiar je v 30. rokoch 20. storočia zmienka o jej existencii, ale ani vtedy už kronikár nevedel, čo sa tu ťažilo. Toto historické banské dielo dokonca ani nebolo evidované v databáze slovenských štôlní, ktorá sa vedie v Banskej Štiavnici. Podľa jej rozsahu je zrejmé, že ide o dielo, ktoré vznikalo počas desiatok rokov ťažkej práce baníkov," vysvetľuje Peter Holúbek, ktorý sa venuje skúmaniu bane a s ostatnými jaskyniarmi sa pričinil o jej sprístupnenie.
Dno bane jej prevádzkovatelia upravili, cestu osvetľujú olejové banícke lampáše. Sprievodcov v bani dopĺňajú permoníci, strážcovia nerastov a pokladov. Malí škriatkovia s telom dieťaťa a tvárou dospelého človeka v minulosti vraj varovali baníkov pred nebezpečenstvom a oni im na revanš nechávali malú pozornosť. V bani sú na ukážku banícke kladivká, starý banský vrták, rôzne druhy lampášov podľa vývoja, korýtko na prepravovanie piesku a ryžovanie zlata. Na to, mimochodom, slúžila aj ovčia vlna.
V čase Rakúsko-Uhorska sa v bani pri razení začal používať pušný prach. Ten vkladali do dier vyvŕtaných do skaly. Ako uvádzajú sprievodcovia, na prerazenie jedného metra bolo potrebných až 150 dier. Baňa vznikala približne 100 rokov. Dnes by stál 1 milimeter bane 5 eur a prekopanie celej dĺžky so započítanými výdavkami na prácu, ľudí, odvoz materiálu 2,5 milióna eur.
Zaujímavý je tiež názov – Medvedia štôlňa – v porovnaní s inými baňami, ktoré sa nazývali podľa svojich patrónov. Táto je asi jediná na Slovensku pomenovaná po zvierati. Pôvodné meno sa zatiaľ nezistilo a názov Medvedia diera, prípadne štôlňa sa traduje medzi miestnym obyvateľstvom. Jej názov vznikol podľa tabule, ktorá bola v minulom storočí na lúke blízko štôlne a upozorňovala na výskyt medveďa v lokalite.
Baňa dlhá približne 500 metrov sa končí závalom. Mnohí sa domnievajú, že chodba za ním pokračuje ďalej. Medzi miestnymi o tom koluje niekoľko legiend. Podľa nich Medvedia štôlňa vedie do susednej Trnovskej doliny, ale aj vzdialenejšej Račkovej doliny. A dokonca vraj cez Baranec smeruje až do Poľska a v minulosti sa mali tadiaľ pašovať kone a soľ.
Užitočné rady
- Medvedia štôlňa je na začiatku Žiarskej doliny, asi 10 minút od centrálneho parkoviska pre dolinu (parkovné 3 eurá)
- baňa je dlhá vyše 500 metrov, pre turistov je sprístupnených 300 metrov
- prehliadka bane je so sprievodcom 30 minút, k dispozícií sú čelovky, trasa je osvetlená lampášmi
- Medvedia štôlňa je otvorená denne od 10.00 do 16.00 hodiny v sezónne od 1. 4. do 31. 10.
- vstupné pre dospelého je 5 eur, deti a dôchodcovia 3 eurá, návštevníci so vstupenkou z bane majú zľavu do Stanišovskej jaskyne v Liptovskom Jáne a naopak
Tipy na ďalšie výlety
- Žiarskou dolinou k Žiarskej chate (1 325 m n. m.), asi 6-kilometrová prechádzka k chate, ide sa aj popri Šarafiovom vodopáde, ktorý steká po kaskádach, dlhý je asi 20 metrov, ešte aj v auguste tu vidieť zvyšky lavíny
- Kolobežky – návrat z chaty dole do ústia doliny a späť na parkovisko je možný na kolobežkách po asfaltovej ceste
- Nástup na vysokohorské túry v oblasti Roháčov v Západných Tatrách