Jaskyňu vytvorili vody Bieleho Váhu. Má výzdobu so stalaktitmi, stalagmitmi i sintrovými jazierkami. Jej vznik je aktuálne predmetom medzinárodného geologického a geomorfologického výskumu.
„Predbežné výsledky na základe datovania naplavených štrkov nám ukazujú, že jaskyňa je oveľa staršia, ako sa doteraz predpokladalo. Jej podzemné priestory boli vytvorené pred viac ako miliónom rokov,“ priblížil Pavel Bella zo SSJ.
Štátna ochrana prírody vyzdvihla, že jaskyňa zaujme nielen kvapľovou výzdobou, ale aj významným paleontologickým náleziskom kostí jaskynného medveďa. Ten ju celoročne obýval a odchovával tam mláďatá. Okrem toho je zaradená medzi biospeleologické lokality európskeho významu.
Z jaskynných bezstavovcov je podľa biospeleológa SSJ Vladimíra Papáča pozoruhodný nález šťúrovky, ktorý predstavuje najsevernejší výskyt zástupcu tohto radu pavúkovcov.
„Zaujímavosťou je tiež, že práve vo Važeckej jaskyni slovenskí zoológovia ako prví na svete objavili a neskôr v roku 2013 opísali nový druh chvostoskoka. Pomenovali ho Megalothorax hipmani na počesť uznávaného jaskyniara Petra Hipmana,“ uviedol.
Okrem Važeckej jaskyne majú v tomto období turisti možnosť navštíviť už otvorenú Domicu, Beliansku, Brestovskú a Bystriansku jaskyňu. V apríli SSJ návštevníkom otvorí ďalšie štyri z 13 sprístupnených jaskýň na Slovensku.